„Nikdy nehovorte nikdy!“
KAZATEĽ 9:11 nám hovorí, že ‚čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých‘. Našu rodinu to postihlo koncom novembra 1986. Tiarah, jedno z našich troch detí, mala vtedy tri a pol roka a predpokladali sme, že dostala nádchu sprevádzanú úporným kašľom. Išli sme s ňou k detskému lekárovi, ktorý nás poslal k odbornému lekárovi. Ten si tiež myslel, že Tiarah je prechladnutá, môže pociťovať tlak na hrudi, ale že to nie je nič vážne. Predpísal jej ďalší liek proti kašľu ako aj antibiotiká.
Tiarin stav sa zhoršoval. Mala horúčku 41°C, zvracala, mala zažívacie ťažkosti a bolesti v hrudníku. Urobili jej röntgenové snímky hrudníka a zvýšili dávky antibiotík. Keď boli röntgenové snímky hotové, privolala nás sestra. Lekári predpokladali, že Tiarah má akútny zápal pľúc. Dovtedy jej horúčka vystúpila na 42°C a potom na 43°C. To spôsobilo, že mala mimoriadne zlý krvný obraz s hladinou hemoglobínu 2,0. Dňa 16. decembra prijali Tiaru do nemocnice.
Sme Jehovovými svedkami a dodržujeme radu, ktorú dostali kresťania v Skutkoch 15:29, aby sa ‚zdržiavali krvi‘. Otázka krvi nás však príliš neznepokojovala. Tiarin detský lekár je hematológ a bol si veľmi dobre vedomý toho, že by sme nesúhlasili s transfúziou krvi. Keď mali Tiaru prijať do nemocnice, ihneď sme informovali lekára o našom názore na krv. Odpovedal: „Áno, áno, chápem vaše presvedčenie, ale nemyslím, že by ste si museli robiť starosti s otázkou krvi.“
V nemocnici urobili Tiare znova röntgenové snímky hrudníka, EKG a krvné testy a potom ju umiestnili do izby. Zostali sme tam, kým nezaspala. Nasledujúce ráno mi povedali, že Tiarah má skutočne zápal pľúc, že je to veľmi vážny stav a preto iste zostane asi 10 až 15 dní v nemocnici. Horúčka zostávala stále asi na 43°C, čo lekárov veľmi znepokojovalo. Znova preskúmali röntgenové snímky, EKG a krvné testy a rozhodli sa urobiť ďalšie testy. Tieto testy ukázali, že Tiarah nemá zápal pľúc, ale pravdepodobne nejaký druh nádoru na pľúcach.
Krv sa stáva spornou otázkou
Netreba hovoriť, že týmto sa celá situácia zmenila. Lekári robili nekonečné množstvo vyšetrení vrátane testu na TBC, ktorý bol negatívny. Ďalej sonogramy, tomogramy, množstvo röntgenových snímok. Posledné snímky ukázali rozsiahlu infekciu pravých pľúc. Ľavé pľúca sa javili tak, že čoskoro zlyhajú — a táto časť pľúc bola rozhodujúca, pretože takmer úplne zabezpečovala dýchanie. Znova vznikla sporná otázka transfúzie krvi. Po prijatí Tiary do nemocnice sme podpísali prísažné vyhlásenie, ktorým sme zbavili nemocnicu zodpovednosti v súvislosti s tým, že sme nechceli, aby dostala krv. Pretože život nášho dieťaťa bol v nebezpečenstve, mysleli si, že teraz zmeníme svoj názor.
Keď sme trvali na svojom rozhodnutí, všetko sa zmenilo. Z vedenia nemocnice nám povedali, že sme nespôsobilí rodičia, že požiadajú o súdne nariadenie, ktoré im povolí dať Tiare krv, a že zariadia, aby nám boli naše ďalšie dve deti odňaté. Povedali, že budú čakať na súdne nariadenie a keď ho dostanú, odstránia napadnutú časť pľúc. Zdalo sa nám, že už po 50-krát im vysvetľujeme, že nie sme proti liečbe, a hoci neprijímame krv, prijímame krvné náhradky.
Všetko bolo zbytočné. Lekári nás odmietali počúvať. Použili nátlak, aby nás prinútili zmeniť názor. Začali rozprávať celému osadenstvu na poschodí — počnúc lekármi, sestrami až po upratovačky — čo robíme so svojím dieťaťom. Títo ľudia potom prichádzali k nám a pýtali sa, prečo nechávame svoje dieťa zomrieť. Spolu s manželom sme povedali lekárom, že vyhľadáme lekára a nemocnicu, ktorá prijme Tiaru a vykoná potrebný zákrok bez použitia krvi. Povedali nám, že žiadna nemocnica ju v takom stave nikdy nebude prevážať. Povedala som: „Nikdy nehovorte nikdy!“
Nechcela krv, aj keby mala zomrieť
Vysvetlila som situáciu Tiare a povedala som jej, čo vraveli lekári, aký je Jehovov názor na vec a že sme sa rozhodli nájsť lekára a nemocnicu, kde jej pomôžu bez toho, aby dostala krv. Tiarah všetko veľmi dobre pochopila, hoci bola maličká. Chcela poslúchnuť Jehovu. Aj keby mala zomrieť, nechcela krv. Keď som počula svoju dcéru, ktorá bola tak veľmi chorá, zaujať vlastné stanovisko, do očí sa mi hrnuli slzy. Potom som si uvedomila, viac ako kedykoľvek predtým, aké je dôležité začať s biblickou výchovou už od útleho detstva. Hoci mala Tiarah iba tri a pol roka, dokázala nám povedať jednoduchými slovami, že chce za každých okolností zostať verná Jehovovi. — Efezanom 6:4; 2. Timotejovi 3:15.
Usilovali sme sa dostať Tiaru z nemocnice skôr, ako príde súdne nariadenie na transfúziu krvi. Preto sa môj manžel medzitým porozprával so starším zboru. Starší sa porozprával s jedným lekárom, ktorý povedal, že zistí, čo by sa dalo urobiť. To nám dalo určitú nádej.
Bola som v nemocnici od toho večera, keď prijali Tiaru. Bola som duševne, telesne aj citovo vyčerpaná. Môj drahý manžel si to uvedomil a trval na tom, že pôjdem domov a on tam zostane s Tiarou cez noc. Išla som teda domov, ale nemohla som zaspať. Urobila som poriadok v dome, zatelefonovala som rodičom a rozprávala som sa s ďalšími priateľmi, Jehovovými svedkami. Nakoniec som zaspala — neviem na ako dlho — keď zazvonil telefón. Bála som sa ho zdvihnúť zo strachu, že volá manžel, aby mi povedal, že Tiarah zomrela.
Nakoniec som telefón zdvihla. Bol to lekár, s ktorým sa rozprával starší zboru, a povedal mi, že našli lekára, ktorý je ochotný rešpektovať naše stanovisko ku krvi a ktorý prijme Tiaru aj v takom zlom stave. Zariadil už, že naša nemocnica Tiaru prepustí! S plačom som mu poďakovala. Položila som slúchadlo, padla na kolená a ďakovala som Jehovovi.
Po desiatich dňoch pobytu v prvej nemocnici prijali Tiaru do nemocnice v inom newyorskom obvode. Táto nemocnica sa špecializuje na detské pľúcne choroby. Keď sme Tiaru priviezli, už na ňu čakali. Podrobila sa sérii tomografických a röntgenových vyšetrení, sonografickým vyšetraniam, urobili jej EKG a krvné testy a preskúmali záznamy, ktoré sme priniesli z predošlej nemocnice. Keď lekár, odborník na pľúcne choroby, všetko skontroloval, vyjadril názor, že transfúzia krvi by bola omylom, lebo telo by krv odmietlo.
Úplné vyliečenie bez krvi
Počas pobytu v tejto nemocnici sa o Tiaru mimoriadne dobre starali odborníci na liečenie pľúcnych chorôb malých detí. Pohovorili si s nami o lekárskych problémoch a informovali nás o ďalšom postupe. Pri zákroku ju neuspali úplne, ale použili lokálnu anestéziu. Potom odobrali určité množstvo tekutiny z pľúc a poslali ho do laboratória na zistenie citlivosti na rôzne antibiotiká. Zistili, že jedno bežné antibiotikum, ktoré sa užíva pri chorobách z prechladnutia, zneškodní pôvodcov tejto choroby. Tiarah dostávala zvýšené dávky tohto antibiotika a desať dní bola pod kyslíkovým stanom. Jej stav sa neustále zlepšoval.
Po preskúmaní tomografických a röntgenových snímok lekári zistili, že má pľúcny absces (ložisko hnisu) v dolnej časti pravých pľúc. Hoci antibiotiká znižovali množstvo hnisového výlučku v pľúcach, neodstránili absces. V skutočnosti absces vytváral ešte viac výlučku a lekári predpokladali, že absces bude potrebné odstrániť chirurgicky. Ale najprv pokračovali v liečbe pridaním ďalších antibiotík. Tiara dostávala tiež veľké dávky železa a tri dni jej dávali iba vnútrožilovú výživu, po ktorej nasledovala ľahká diétna strava. Krvný obraz sa zlepšil a hladina hemoglobínu stúpla na 5,0 a potom na 7,0. Hematológ a odborník na pľúcne choroby boli natoľko prekvapení rýchlym a stálym zlepšovaním stavu, že odborník na pľúcne choroby povedal: „Váš Boh jej určite pomáha.“
Keďže absces sa nepodarilo odstrániť ani vysokými dávkami antibiotík, preskúmali testami hnisový výlučok z abscesu. Zistilo že, že iný druh antibiotík premôže práve tieto mikróby. Pretože to boli bežné mikróby, ktoré sa nachádzajú tiež v ústach, lekári predpokladali, že Tiarah ich musela prehltnúť s nejakým jedlom, ktoré sa potom nesprávnou cestou dole priedušnicou dostali do pľúc. Antibiotiká sa pokúšali premôcť tieto mikróby, čím sa vytvorila okolo napadnutého miesta stena, z ktorej sa vyvinul absces. Podľa názoru lekára to bolo veľmi nezvyčajné, takže považoval za potrebné zdokumentovať všetky svoje zistenia a liečebný postup a ponúknuť správu istému lekárskemu časopisu.
Po ďalšom mesiaci pobytu v nemocnici Tiaru prepustili do domáceho liečenia. Ešte stále musela každý týždeň navštevovať odborného lekára počas troch mesiacov a užívať veľké dávky antibiotík a železa. Chirurgický zákrok však nebol vôbec potrebný. Úplne sa uzdravila a na pľúcach jej nezostali žiadne stopy.
Tiarah je teraz zvestovateľkou v kresťanskom zbore Jehovových svedkov. Nedávno, 14. februára 1991 mala svoju prvú úlohu v škole teokratickej služby. Spolu s manželom ďakujeme Jehovovi, že požehnal náš pevný postoj zdržiavať sa krvi, ktorým prejavujeme poslušnosť jeho príkazu. Kiežby sme všetci naďalej chválili Jehovu, lebo je hoden chvály. A pamätajte, ak vám lekár povie, že nikdy neprežijete bez krvi, povedzte mu: „Nikdy nehovorte nikdy!“ — Poslala Nina Hooksová, Brooklyn, New York.