Z invalida aktívny ctiteľ Boha

VO FEBRUÁRI 1984 sa dvaja Jehovovi svedkovia, ktorí zvestovali z domu do domu v dedine Corcovada, Aħasco, v Portoriku, rozprávali s istou ženou. Z domu počuli nejaký hlas, a tak sa spýtali, či je tam niekto chorý.

„Áno,“ odpovedala, „to je môj manžel. Už 14 rokov je chorý a z izby vychádza len vtedy, keď sa ide umyť alebo najesť.“

Svedkovia sa spýtali, či by sa mohli s ním porozprávať. Manželka povedala, že sa nerád rozpráva, ale ak chcú ísť dnu, môžu.

„Vošli sme do izby,“ vysvetľuje jeden zo svedkov, „a zazreli sme v posteli muža. Keď sme videli v akom je stave, bolo nám ho ľúto. Bol taký slabý, až sa triasol. Rozprávali sme mu o Božom kráľovstve a o nádeji na život vo svete bez chorôb a smrti. Po tvári sa mu kotúľali slzy. Opýtal som sa ho, či by rád žil v tomto novom svete, kde už nikto nebude chorý.“ — Zjavenie 21:3, 4.

„Áno,“ odpovedal. „Navrhli sme mu teda, že prídeme znova a budeme s ním študovať Bibliu. Súhlasil, a tak sme prišli a viedli sme s ním štúdium, zatiaľ čo ležal v posteli.

Po niekoľkých návštevách som mu navrhol, aby sa posadil v posteli, aby sa mu ľahšie študovalo. S námahou to dokázal, hoci zo začiatku dostával závrat a vydržal sedieť len krátko. Po niekoľkých ďalších štúdiách, keď zosilnel, navrhol som mu, aby sme študovali v obývačke. Súhlasil, a tak sme mu každý týždeň pomáhali prejsť do izby.

Tento muž robil v štúdiu pekný pokrok napriek tomu, že slabo videl a ruky sa mu tak triasli, že mal problém udržať lupu. Povedal nám, že za tých štrnásť rokov, čo je chorý, nebol ešte u lekára, pretože nebol schopný vyjsť z domu. A tak sme zariadili, aby sa dostal k lekárovi.

Urobili mu úspešnú operáciu očí a zakrátko už čítal Bibliu bez lupy. Dokonca sa mu prestali triasť ruky. Začal chodiť pravidelne na vychádzky okolo domu a nakoniec si líhal, až keď išiel večer spať. Čoskoro začal chodiť na kresťanské zhromaždenia do sály kráľovstva.

Nakoniec tohto bývalého invalida pohla láska k Bohu Jehovovi a k jeho sľubom k tomu, že začal hovoriť iným o veciach, ktoré sa naučil. Zakrátko, na veľké prekvapenie susedov a priateľov, sa k nám pripojil v službe z domu do domu. Zdravie sa mu zlepšilo do tej miery, že dokonca začal pracovať na svojej farme.“

Táto skúsenosť bola rozprávaná na krajskom zjazde Jehovových svedkov v novembri 1988 a tento muž, Pedro Martínez, sa objavil na pódiu. Nakoniec, v novembri 1989 symbolizoval oddanosť Jehovovi krstom vo vode.