Keď sa staré rany zahoja

MLADÁ Adeline Nako, ktorú sme spomínali na začiatku prvého článku, si vypestovala silný pocit nepriateľstva voči Japonsku, vlasti svojich predkov. Keď iné deti nazývali Havajčanov japonského pôvodu „Japončíci“, odsekla: „My sme Američania“. Maľovala plagáty s nápismi „Zničte mocnosti Osi“ a stála v prvých radoch kampane predaja známok, ktorou sa mali získať peniaze na financovanie vojny. Adeline povedala: „Bola som taká hrdá na prápory číslo 100 a 442 sformované z druhej generácie Američanov japonského pôvodu, ktorí statočne bojovali za Ameriku.“

Ako však vyrastala, začala si klásť otázky: ‚Prečo sa ľudia vzájomne zabíjajú?‘ Zdalo sa jej to nesprávne. ‚Budhisti išli do vojny. Kresťania išli do vojny. Všetci sú pokrytci,‘ myslela si. Keď začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, prekvapila svedkyňu, s ktorou študovala, otázkou: „Bojujete vy, Jehovovi svedkovia, vo vojne?“

Dostala odpoveď, že svedkovia nevezmú do rúk zbraň, aby zabíjali ľudí. V tom čase ešte v Európe i v Ázii zúrila vojna. Adeline sa dozvedela, že Jehovovi svedkovia v Nemecku sú posielaní do koncentračných táborov a v Spojených štátoch sú väznení za to, že nevzali do rúk zbrane, aby bojovali. ‚To je určite pravé náboženstvo,‘ pomyslela si.

Mierumilovné poslanie

Jej biblické poznanie rástlo a podnietilo ju, aby oddala svoj život Jehovovi, Bohu Biblie. Jej oddanosť „Bohu pokoja“ ju priviedla k tomu, aby sa rozšírila vo svojej láske a nasledovala príklad piatich Havajčanov japonského pôvodu, ktorí sa rozhodli krátko po druhej svetovej vojne dobrovoľne odísť do Japonska. (Filipanom 4:9) Túžili pomáhať ľuďom v krajine svojich predkov, navyše bývalým nepriateľom, tým, že ako misionári zvestovali potešujúce dobré posolstvo o Kráľovstve na základe Biblie. — Matúš 24:14.

Šiniči Tohara, ktorý dobrovoľne pomáhal ľuďom vo vojnou zničenom Japonsku, si spomína na to, aký mal pocit vo svojom poslaní. „Uvažoval som o vernosti japonských ľudí, keď slúžili ľudským pánom a cisárovi,“ hovorí. „Myslel som na pilotov kamikadze, ktorí dobrovoľne zomierali za cisára, keď nalietavali so svojimi lietadlami do nepriateľských vojnových lodí. Ak sú Japonci takí verní ľuďom, uvažoval som, čo budú robiť, keď nájdu pravého Pána, Jehovu?“

S takýmito pozitívnymi postojmi prišli títo dobrovoľníci v roku 1949 do Tokia, ktoré len nedávno zmenili nálety bombardérov B–29 na hromadu trosiek. Koho našli v chatrčiach uprostred zrúcanín? Pomerne plachých ľudí, ktorí boli svedomitými pracovníkmi. Boli tam, pravdaže, aj ľudia, ktorí ešte prechovávali nenávisť a predsudky. Mnohí však reagovali priaznivo na biblické posolstvo pokoja.

V roku 1953 sa Adeline pripojila k týmto prvým misionárom. Horlivo pomáhala tým, ktorí boli hladní a smädní po utešujúcom posolstve Biblie. Vo svojej zvestovateľskej činnosti sa stretávala aj s nepriateľskými ľuďmi. Hovorievali jej: „To vy ste zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki!“

„Viete, že pochádzam z Havajských ostrovov,“ zvykla odpovedať. „A boli to Japonci, ktorí prví zaútočili na Pearl Harbor a zabili tam mnoho ľudí. Ale to mi neprekážalo, aby som prišla do Japonska a rozprávala ľuďom o tejto dobrej správe.“ To ich obyčajne upokojilo a prijali literatúru, ktorá objasňovala Bibliu.

Vďaka výbornému základu, ktorý položili títo prví misionári z Havajských ostrovov a ďalších krajín, je teraz vyše 150 000 Japoncov súčasťou spoločenstva bratov, ktorí sa viac ‚neučia vojne‘. — Izaiáš 2:4; 1. Petra 2:17.

Ako prestanú všetky vojny

Skutočne, pre svetový mier je nevyhnutné, aby sa ľudia vzájomne poznali a pestovali voči sebe nesebeckú lásku. To však ešte nestačí. Aj ľudia, ktorí milovali mier a mali na druhej strane priateľov, boli tiež zmobilizovaní do Tichomorskej vojny a prinútení bojovať za „spravodlivú“ vec. Nacionalistická propaganda majstrovsky využila ich prirodzené sklony. Hoci niektorí odmietli ísť do vojny a dokonca riskovali, že budú poslaní do koncentračných táborov alebo do väzení, ich konanie, aj keď chvályhodné, malo malý, ak vôbec nejaký účinok na skrotenie vojnových vášní.

Keď je celý národ zavlečený do vojny, nevedú ho len ľudia. Všetci zúčastnení obyčajne tvrdia, že si želajú odvrátiť vojnu. Ale istá veľmi mocná sila ich ovplyvňuje, aby konali v rozpore s týmto želaním. Biblia označuje túto mocnú silu ako „boha tohto systému vecí“. (2. Korinťanom 4:4) Skutočne, „celý svet leží v moci toho zlého“, Satana Diabla. — 1. Jána 5:19; pozri tiež Jána 12:31; 14:30.

Biblia však sľubuje, že ‚Boh, ktorý dáva pokoj, rozdrví Satana‘. (Rimanom 16:20) Predohra tohto rozdrvenia sa odohrala v nebesiach asi pred 77 rokmi. Počúvajme opis udalostí, ktoré videl apoštol Ján vo vzrušujúcom videní 18 storočí predtým, ako sa v roku 1914 splnili: „A v nebi vypukla vojna... Preto bol zvrhnutý veľký drak, ten prahad, ktorý sa nazýva Diabol a Satan, ktorý zvádza celú obývanú zem; bol zvrhnutý na zem a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním.“ — Zjavenie 12:7–9.

Odvtedy sa Satan Diabol nachádza v blízkosti zeme. Manévruje politikmi a militaristami ako s bábkami a spôsobil tým vo vojnách tohto storočia nevýslovné utrpenie. Jeho netrpezlivosť však iba odráža jeho veľký hnev, ‚lebo vie, že má krátky čas‘. (Zjavenie 12:12) Mocnou rukou „Kniežaťa pokoja“, Ježiša Krista, Boh vyradí Satana z činnosti po „vojne veľkého dňa Boha, Všemohúceho“ v „Armagedone“. — Izaiáš 9:6; Zjavenie 16:14, 16.

Na rozdiel od všetkých vojen, ktoré viedli ľudia, zvíťazí v tejto prichádzajúcej Božej vojne absolútne meradlo spravodlivosti. Je to meradlo Stvoriteľa, ktorému najviac leží na srdci to, čo je pre ľudí najlepšie. Na rozdiel od politických vodcov, ktorí ženú ľudí do vojen, Jehova, náš Stvoriteľ, povie svojmu ľudu práve to, čo povedal izraelskému národu v dňoch judského kráľa Jehošafata v 10. storočí pred naším letopočtom: „V tomto prípade nebudete bojovať. Zaujmite svoje postavenie, stojte a viďte Jehovovu záchranu pre vás.“ — 2. Paralipomenon 20:17.

Temné mraky Satanovho vplyvu zmiznú a jednotlivci zo všetkých národov sa budú na celom svete tešiť zo skutočného mieru a bezpečia. Potom sa stanú skutočnosťou podmienky, ktoré predpovedal prorok Izaiáš. „Veď, hľa, tvorím nové nebesia a novú zem a skoršie veci sa nebudú pripomínať, ani nevstúpia do srdca.“ — Izaiáš 65:17.

Už sa viac nebudú s bolesťou pripomínať udalosti z Pearl Harbor, ani obete atómových bômb v Hirošime a v Nagasaki už nebudú kričať: „Nikdy viac Hirošima!“ Prečo? Pretože nasledujúce slová Izaiášovho proroctva budú platiť pre každého človeka na zemi: „A istotne [Boh] bude konať súd medzi národmi a napraví záležitosti mnohých ľudí. A budú musieť prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice. Národ nepozdvihne meč proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne.“ — Izaiáš 2:4.

Tieto proroctvá sa už spĺňajú medzi Jehovovými svedkami, ktorí teraz tvoria niekoľkomiliónové celosvetové bratstvo. Možno to pozorovať najmä na medzinárodných zjazdoch Jehovových svedkov, ktoré sa konajú v rôznych častiach sveta. Aj vy sa môžete stať súčasťou tejto medzinárodnej jednoty a pokoja. Príďte a učte sa, ako sa stať jedným z tých, ktorí už ‚prekuli svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice‘, ktorí sa ‚už viac neučia vojne‘. Tešia sa na raj, ktorý čoskoro zavládne na zemi, kde už nikdy viac nebudú vojny. — Žalm 46:8, 9.

[Obrázok na strane 9]

Jerry a Joši Toma, Šiniči a Masako Tohara a Elsie Tanigawa ochotne pomáhajú svojim bývalým nepriateľom

[Obrázok na strane 10]

Medzinárodné spoločenstvo bratov dnes uctieva Boha v jednote a láske