Upútala nás rozkošná koala

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Austrálii

JEDNÝM z najvzrušujúcejších prekvapení v neprebádaných krajinách boli v minulosti určite objavy zaujímavých, neobyčajných zvierat. Stalo sa to aj v Austrálii po roku 1788.

V tých časoch boli osídľované trestanecké kolónie v okolí Port Jackson (dnešné Sydney) väzňami, ktorí boli deportovaní z Anglicka do Austrálie. O desať rokov neskôr sa jeden oslobodený trestanec stal cestovateľom a vydal sa na juh do vnútrozemských hôr vzdialených asi 130 kilometrov. Zažil príjemné prekvapenie, keď prvýkrát uvidel austrálsku koalu. Napísal, že to bolo „ďalšie zviera, ktoré domorodci nazývajú ‚cullawine‘ a ktoré veľmi pripomína amerického leňochoda“.

Radi by ste bližšie poznali tento pôvabný batôžtek pokrytý kožušinou, ktorý sa stal o dvesto rokov neskôr magnetom pre turistov v slnkom spálenej zemi protinožcov? Nepochybne áno, pretože hneď po želaní vidieť kenguru, najčastejšou žiadosťou turistov v Austrálii je: „Musím vidieť a pohladiť vášho rozkošného medvedíka.“

Nie je to skutočný medveď

Koala je nepochybne rozkošné malé zvieratko. Narastie do dĺžky asi 80 centimetrov a vyzerá ako plyšový medvedík s nosom ako gombík a peknou, mäkkou kožušinou. Možno vás však prekvapí, keď sa dozviete, že vôbec nepatrí medzi medvede.

Áno, často ho nazývajú medvedík koala alebo austrálsky medvedík. To sú však nesprávne názvy. Koala sa skôr podobá na vombata medveďovitého, ďalšieho austrálskeho vačkovca, ktorý veľmi pripomína bobra.

The Australian Encyclopaedia vykresľuje čarovný obraz tohto zaujímavého, rozkošného zvieratka: „Koala má zavalité telo, hustú vlnovitú srsť, ktorá má šedú až hnedastú farbu, žltobiele brucho, veľké okrúhle chlpaté uši a vyčnievajúci, kožovitý nos pripomínajúci rypáčik... Toto zviera lezie obratne po stromoch, ale na zemi je ťažkopádne.“

Dospelá koala má hmotnosť asi 14 kilogramov. Vo voľnej prírode sa môže dožiť veku asi 20 rokov. V zajatí žili niektoré 12 rokov.

Podobne ako austrálska kengura, koala je vačkovec (z latinského slova marsupium, čo znamená „vrecko“ alebo „vak“). Mláďatá privádza na svet tak ako ostatné vačkovce. Keď sa mláďa narodí, nie je ešte úplne vyvinuté. Zamieri bez pomoci do matkinho vaku, kde sa prisaje na jednu z jej dvoch bradaviek.

O šesť mesiacov neskôr je mláďa úplne vyvinuté a dokáže na krátky čas opustiť vak. Ale asi po ďalších dvoch mesiacoch je už príliš veľké na to, aby sa dostalo späť do vaku. Čo teraz? Žiaden problém! Vozí sa na matkinom chrbte a pevne sa jej drží, keď matka lezie hore-dolu po stromoch.

Matka ho však nemôže nosiť na chrbte stále, preto po ďalších piatich či šiestich mesiacoch sa musí mláďa starať o seba samo. Ale počas tohto krátkeho obdobia je to dojemný pohľad, ako matka koala šťastne nosí svoje mláďa, ktoré sa pevne drží kožúška na jej chrbte. Keď opustí svoju matku, žije mladá koala úplne samotárskym životom a vyhľadáva spoločnosť iných iba v čase párenia.

Živí sa listami

Názov koala je odvodený zo slova domorodého jazyka, ktoré naznačuje, že toto zvieratko veľmi málo pije. Ako však môže žiť bez vody? Prijíma ju z rosy a z vodnatých eukalyptových listov, ktoré sú jeho potravou.

Eukalyptové listy? Áno, koala sa živí listami asi 50-tich rôznych eukalyptových stromov, ale mimoriadne obľubuje sotva tucet z nich.

Dospelá koala zje denne asi jeden kilogram listov, prežúvajúc ich pomaly, ale dôkladne. Väčšinu času strávi vysoko v korunách eukalyptových stromov a dole schádza len preto, aby sa presunula na ďalší strom. Na zemi sa pohybuje nemotorne a ťažkopádne.

Pretože koaly sú nočné zvieratá, väčšinu dňa strávia spánkom, riskantne uložené v rázsoche stromu vysoko nad zemou. Je to nepohodlné? Zdá sa, že sa tak necítia a poskytuje im to výbornú ochranu pred šelmami.

Možno ich skrotiť?

Koaly sa dajú skrotiť, ak začnete v období, kým sú ešte veľmi malé. Stanú sa z nich prítulní domáci miláčikovia. Istý manželský pár v severnom Queenslande si začal chovať takéhoto miláčika od jeho troch mesiacov. Drobné mláďatko, samička, nariekalo každú noc, kým ho nakoniec neutíšili kúskom kožušiny z koaly, ktorý priviazali na vankúšik a umiestnili mu ho do košíka ako náhradu za matku. Pomenovali ho Teddy a kým vyrástlo natoľko, že sa mohlo živiť eukalyptovými listami, dobre sa mu darilo na kravskom mlieku, ktoré chlipkalo ako mačiatko.

Problém bol v tom, že Teddy si veľmi zvykla na ľudí a neznášala samotu. Bola šťastná, keď ju všade nosili so sebou ako dieťa. Stala sa skutočnou príťažou. Jej spokojný život trval 12 rokov. Áno, koaly možno skrotiť, ale v Austrálii je teraz zakázané chovať si ich ako domácich miláčikov.

Masovo zabíjané, ale teraz chránené

Začiatkom tohto storočia sa koaly v Austrálii vyskytovali tak hojne, že ich boli údajne milióny. Boli však veľmi ľahkou korisťou, pretože cez deň spali v korunách eukalyptových stromov a tisíce ich zastrelili len tak „zo športu“.

Potom, keď vzrástol dopyt po ich mäkkej, striebornosivej kožušine, zabíjanie sa začalo vo veľkom. Napríklad v roku 1908 bolo predaných iba v Sydney takmer 60 000 kožiek z koaly. A v roku 1924 vyviezli z východných štátov Austrálie vyše dva milióny kožušín.

Austrálska vláda si našťastie uvedomila, že tomuto rozkošnému zvieratku hrozí vyhubenie, a v roku 1933 prijala zákon o zákaze vývozu koaly a výrobkov z jej kožušiny. Teraz je koala chránená.

Iné krajiny sa pokúšali chovať koaly vo svojich zoologických záhradách, ale s malým úspechom. Je ťažké zabezpečiť im ich prirodzenú potravu — čerstvé eukalyptové listy. Úspešní boli v Kalifornii (USA) a to hlavne preto, že sú tam vhodné klimatické podmienky pre pestovanie eukalyptových stromov. Dnes majú zoologické záhrady v San Diego a v Los Angeles zdravé, prospievajúce populácie koál. Nedávno boli dovezené koaly aj do Japonska, kde používajú starostlivo premyslené metódy, aby boli zvieratká zdravé. — Pozri Prebuďte sa! z 22. augusta 1986 (angl.)

Prežije rozkošná koala?

Zdá sa, že zdravý rozum zabráni bezohľadnému zabíjaniu koaly a zvýši vyhliadky na jej prežitie. Spisovateľ Ellis Troughton zakončil svoju knihu Furred Animals of Australia (Austrálske kožušinové zvieratá) týmto želaním: „Rozkošná koala je všade vyslovene neškodná. Aké veľké potešenie by to bolo pre všetkých, keby sa vyskytovala tak hojne, že by sa zdržovala na hospodárstvach a na predmestiach, ako to často robia vačice. Kiež by ich počet zázračne vzrástol, aby pokojne, chránené lesnými porastami, pojedali lístie.“

Milovníci zvierat všade nechávajú znieť túto ušľachtilú nádej, a to nielen pre rozkošnú koalu, ale pre všetky krásne zvieratá, ktoré s nami žijú na planéte Zem a ktoré boli stvorené pre naše potešenie a radosť.

[Obrázok na strane 16]

Dospelá koala zje denne asi jeden kilogram eukalyptových listov. Žuje ich pomaly, ale dôkladne