Katastrofa v Chile podnecuje kresťanskú lásku
Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Chile
SEVERNÉ CHILE je známe svojou vyprahnutou púšťou Atacama s dlhými neobývanými pláňami, ktoré sa strácajú v diaľke. Dážď je tu taký nezvyčajný, že to, čo by väčšina ľudí označila za hmlu, sa v tejto pustej oblasti medzi Tichým oceánom a Andami považuje za dážď. Pre tieto klimatické podmienky väčšina domov nie je pripravená na dážď. Keď aj občas spŕchne — azda raz za päť rokov — väčšina obyvateľov si nikdy vopred nerobí starosti s tým, či nie je strecha náhodou deravá, kým nezačne pršať. Táto skutočnosť pravdepodobne zachránila život mnohým v Antofagaste, v meste, ktoré má asi 250 000 obyvateľov.
V pondelok večer, 17. júna 1991, sa mnohí ľudia chystali na nočný odpočinok, keď sa spustil silný dážď. Cez strechy mnohých domov tieklo, takže namiesto spánku sa veľa ľudí pokúšalo utesniť diery alebo obmedziť škody nepredpokladajúc, že v najbližších hodinách sa stane niečo omnoho horšie.
Nasledujúci deň skoro ráno uviedli tri obrovské zosuvy bahna do pohybu milióny ton zeminy, ktoré sa sunuli rýchlosťou 30 kilometrov za hodinu. O život prišlo asi 85 ľudí a asi 700 ľudí bolo zranených. Domy ďalších vyše 30 000 obyvateľov boli zničené alebo poškodené.
Utrpenie v mori bahna
V Antofagaste je desať zborov Jehovových svedkov, ktoré majú asi 1 400 členov a skutočne sme sa o nich obávali. Akí sme boli šťastní, keď sme sa dozvedeli, že nikto z nich neprišiel o život, hoci jedna sestra bola vážne zranená, keď ju blato zmietlo a odnieslo do vzdialenosti asi troch kilometrov. Keď ju našli záchranné čaty, mysleli si, že je mŕtva, kým si jedna zdravotná sestra nevšimla, že dýcha. Pristúpila bližšie a počula jej tiché volanie „Jehová, Jehová“. Sestra prehltla značné množstvo blata, preto ju rýchle dopravili do nemocnice, aby zamedzili infekcii.
Zo zboru Oriente asi 70 percent rodín buď stratilo svoje domy, alebo ich mali vážne poškodené. Ďalšie rodiny zo zborov Costanera a Corvallis tiež utrpeli vážne škody na svojich domoch, pretože v niektorých oblastiach bahno siahalo až po strechy, alebo vtieklo do domov a naplnilo miestnosti až do výšky 1,5 metra. V jednom dome plávala matka s dvoma malými deťmi na posteli v mori bahna, ktoré ich pomaly dvíhalo k stropu; zachránil ich otec tejto ženy, ktorému sa podarilo preniknúť cez strechu. Iní, ktorí sa nachádzali na pomerne bezpečných miestach, cítili blízkosť smrti, keď počuli hukot más bahna ničiacich všetko, čo im stálo v ceste, a keď v studenej, tmavej noci počuli v diaľke výkriky utrpenia.
Niečo cennejšie ako majetok
Svedkovia prejavili pozoruhodnú statočnosť, hoci stratili veľkú časť svojho majetku. Jedna svedkyňa opisovala, akí boli jej známi a spolupracovníci prekvapení, keď videli, aká je veselá napriek veľkej hmotnej škode. Povedala im, že ak by mala hmotné veci zoradiť podľa ich dôležitosti, boli by na poslednom mieste. Bola šťastná, že spolu so svojou rodinou prežila.
Ďalšia matka, ktorá bola odtrhnutá od svojich dcér a takmer stratila život ona aj obidve dcéry, úpenlivo sa modlila k Jehovovi, že ak by jej bol život čoskoro vrátený vzkriesením, rada by bola kuchárkou, kým ostatní by pracovali na obnove zeme. Prežila, a čo myslíte, o čo bola požiadaná v nasledujúcich dňoch po zosuve pôdy? Práve o prácu v kuchyni, ktorú zriadili svedkovia, aby sa v nej podávali stovky jedál pre Jehovových svedkov a pre susedné rodiny, ktoré stratili svoj domov.
Činná kresťanská láska
Milujúci svedkovia v Calame a v Iquique zariadili, aby bol do Antofagasty poslaný chlieb, voda, oblečenie a iné potrebné veci. Kancelária odbočky Spoločnosti Strážna veža tiež zorganizovala pomoc a čoskoro začali prichádzať odevy, prikrývky, postele, kuchynské vybavenie, potraviny a veľa ďalších vecí. Aké dojímavé bolo vidieť, že mnohé z darovaných vecí neboli ešte používané ani odložené, ale novo kúpené! Čoskoro sa na cestu do Antofagasty, asi 1 400 kilometrov na sever, vydali dve nákladné autá Spoločnosti a tretie z Rancaguy; viezli asi 14 ton rôznych vecí. Hoci bolo oznámené, že už nie je potrebné darovať viac vecí, prichádzali ďalšie. Preto bolo potrebné prenajať ešte jedno nákladné auto, aby dopravilo ďalších 16 ton vecí. Tieto zásoby si svedkovia veľkoryso rozdelili so susedmi, ktorí nie sú svedkami.
Hoci dom jednej rodiny svedkov sa nachádzal v najviac postihnutej oblasti, zachoval sa v dobrom stave. Táto rodina pohotovo preukázala lásku k blížnym a prijala do svojho domu deväť rodín svedkov ako aj ďalších 70 susedov, ktorí nie sú svedkami. Mnohí z nich prišli pokrytí blatom a bez šiat. Svedkovia im dali k dispozícii všetky šaty a prikrývky, ktoré mali.
Mnohí venovali svoj čas, prostriedky a sily, aby pomohli. Hoci to bola pre Chile tragédia veľkého rozsahu, Jehovov ľud znova ukázal svoju jednotu a bratský záujem; finančné dary boli poslané dokonca až z Texasu v USA. Jeden človek zhodnotil dva týždne pomocných prác pre postihnutých katastrofou v Antofagaste takto: „Nikdy sme nezažili 13-dňový zjazd s takým množstvom skutočných drám, s toľkými prejavmi lásky a obetavosti, ako to bolo vidno za niekoľko posledných dní.“