Zdroj pravých hodnôt
Ich uplatnením bude ukončený rozklad morálky
ČLOVEK sa díva na nočnú oblohu posiatu hviezdami a napĺňa ho bázeň a úžas. Pri pohľade na hviezdnatú klenbu vysoko nad hlavou sa cíti malý a bezvýznamný. Azda mu prichádzajú na myseľ slová, ktoré pred dávnymi časmi vyriekol žalmista: „Keď vidím tvoje nebesia, diela tvojich prstov, mesiac a hviezdy, ktoré si pripravil, čo je smrteľný človek, že ho uchovávaš v mysli, a syn pozemského človeka, že sa oňho staráš?“ (Žalm 8:3, 4) Žalmista videl iba niekoľko tisíc hviezd a cítil sa nepatrný; dnešný človek vie, že jestvujú miliardy galaxií a v každej sú miliardy hviezd, a tak sa cíti oveľa nepatrnejší. Do mysle sa mu azda vkrádajú otázky: ‚Ako by mohlo na mne záležať? Prečo som tu? Kto vlastne som?‘
Takéto myšlienky však nemá žiadne zviera.
Človek sa díva na mnohotvárny život okolo seba a pozoruje úžasné diela slúžiace praktickému účelu. Vidí vtáky, ktoré sa sťahujú tisíce kilometrov, cicavce, ktoré prespia chladnú zimu, a mnohé ďalšie formy života, ktoré používali sonár, klimatizačné zariadenie, prúdový pohon, odsoľovanie, ochranu proti zamŕzaniu, zariadenie umožňujúce dýchanie pod vodou, liahne, teplomer, papier, sklo, hodiny, kompas, elektrinu, točivý motor a veľa iných divov dlho predtým, ako človek o nich vôbec sníval. Uvažujúci ľudia sa pýtajú: ‚Kde sa vzali všetky tieto úžasné, dôvtipné, účelne skonštruované veci? Aká mimoriadna inteligencia sa za nimi skrýva?‘
A opäť, o takýchto otázkach nepremýšľa žiadne zviera.
No človek premýšľa. Prečo však práve človek zo všetkého toho nekonečného množstva tvorov na zemi, prečo on jediný vzhliada v bázni a údive k nebesiam a žasne nad záhadami života tu dolu? Prečo? Pretože človek je odlišný.
Prečo je človek taký odlišný?
Pretože len on bol stvorený na obraz a podobu Boha: „A Boh ďalej povedal: ‚Urobme človeka na svoj obraz, podľa svojej podoby, a nech majú v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a domáce zvieratá a celú zem a každého pohybujúceho sa živočícha, ktorý sa pohybuje na zemi.‘“ (1. Mojžišova 1:26) To vysvetľuje neprekonateľnú priepasť medzi človekom a zvieraťom. To vysvetľuje, prečo žiaden iný tvor na zemi nie je človeku ani vzdialeným príbuzným. To vysvetľuje, prečo je človek mysliacim tvorom, prečo si kladie otázky o svete okolo seba a zaoberá sa mravnými hodnotami.
V akom zmysle je človek stvorený na obraz a podobu Boha? V tom, že má niektoré danosti a vlastnosti Boha, napríklad lásku, milosrdenstvo, zmysel pre právo, múdrosť, silu, láskavosť, dobrotu, trpezlivosť, čestnosť, zmysel pre pravdu, vernosť, pracovitosť a vynaliezavosť. Takéto dobré vlastnosti boli do človeka pôvodne naprogramované, ale tým, že prvý ľudský pár zneužil slobodu voľby, a tak sa vzbúril, tieto danosti sa zdeformovali, a preto neboli odovzdané v dokonalej forme potomkom. V ich uplatňovaní došlo k strate rovnováhy, a pretože sa niektoré nepoužívali, vytrácali sa z ľudského vedomia. Slová z Kolosanom 3:9, 10 však ukazujú, že získaním a uplatňovaním presného poznania Boha si môžeme obliecť novú osobnosť a znova sa priblížiť k ‚obrazu a podobe Boha‘.
Mojžišovský Zákon, ktorý dal Boh Jehova Izraelčanom, obsahoval pravé meradlá hodnôt vrátane desiatich prikázaní a napomenutia ‚milovať svojho blížneho ako seba samého‘. (3. Mojžišova 19:18; 2. Mojžišova 20:3–17) Tieto hodnoty mali prechádzať ako dedičstvo na ďalšie generácie. Mojžiš povedal Izraelu, aby poslúchal tento Zákon a dodal: ‚Prikážte svojim synom, nech dbajú, aby uplatňovali všetky slová tohto zákona. Lebo nie je to pre vás žiadne bezcenné slovo, ale znamená váš život.‘ (5. Mojžišova 32:46, 47) O stáročia neskôr poukazovali na ne Príslovia 8:18 ako na „dedičné hodnoty“.
Hodnoty odvracajúce mravný rozklad
Mnohí ľudia namietajú, že spoločnosť je dnes taká rôznorodá, že žiadna sústava hodnôt nemôže vyhovovať potrebám každého jednotlivca. Tvrdia, že rôzne zázemie a rozmanitosť kultúr si vyžadujú širokú škálu systémov hodnôt. Avšak pri akom súčasnom probléme by nepomohlo uplatnenie Ježišovho príkazu milovať blížneho ako seba samého? Alebo robiť iným to, čo by sme si priali, aby robili oni nám? Alebo žiť podľa zásad obsiahnutých v desiatich prikázaniach? Alebo sa usilovať o prejavovanie ovocia ducha opísaného v liste Galaťanom 5:22, 23: „Ovocie ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť, sebaovládanie. Proti tomu niet zákona.“ Ani jedno z nich nežiada od človeka niečo nemožné; uplatnenie každého by veľmi prispelo k zmierneniu útrap súčasnej spoločnosti.
‚Ale ľudia tak žiť nebudú!‘ zvoláte. Ak považujete toto riešenie za príliš ťažké, neočakávajte, že problémy sa vyriešia jednoducho použitím nejakej náhradky. Použiť tento liek je v silách spoločnosti, no zjavne to nie je jej prianím. Táto generácia neznáša žiadne obmedzovanie svojej slobody, vrátane slobody robiť zlo a znášať následky.
Časopis Bottom Line/Personal sa pýta: „Čo sa to len stalo so sebaovládaním?“ Po poznámke, že „väčšina ľudí je zhrozených nad výsledkami éry sexuálnej povoľnosti“, pokračuje: „Ľudia napriek tomu naďalej pripisujú neobmedzenému uspokojovaniu sexuálnych žiadostí posvätnú dôležitosť... Od ľudí sa očakáva, že budú držať diétu, cvičiť, že prestanú fajčiť a kvôli svojmu zdraviu budú pestovať sebadisciplínu. Zdá sa, že len uspokojovanie sexuálnych žiadostí má zaručené nedotknuteľné postavenie, aby mohlo naďalej poskytovať bezhraničnú rozkoš.“ Nejde o to, že by nedokázali uplatniť tieto mravné hodnoty; jednoducho to nechcú. A tak spoločnosť seje a žne.
Dnes upadli mravné hodnoty do nemilosti. Veľa ľudí nazýva zlo dobrom a dobro zlom, tak ako to bolo o nich predpovedané: „Beda tým, ktorí hovoria, že dobré je zlé a zlé je dobré, tým, ktorí kladú tmu za svetlo a svetlo za tmu, tým, ktorí kladú horké za sladké a sladké za horké!“ (Izaiáš 5:20) Ale iní sú stále viac znepokojení. Vidia otrasnú žatvu, akú priniesla filozofia ‚rob si, čo sa ti páči‘, a chceli by vidieť obrat v súčasnom mravnom rozklade.
Môže pomôcť náboženstvo a rodina?
Na obnovu mravných hodnôt je ponúkaných veľa programov. Jedným z nich je náboženstvo. Predpokladá sa, že ponúkne duchovnú silu. No túto silu nemožno nájsť v ortodoxných náboženstvách kresťanstva. Niektoré skĺzli späť k pohanstvu a vzkriesili také rúhačské náuky, ako je trojica, večné muky a nesmrteľnosť duše. Iné zavrhli výkupné a stvorenie, a klaňajú sa ‚vedeckému náboženstvu‘ — evolúcii. Prijali názory vyššej kritiky, ktorá spochybňuje pravosť Božieho slova, Biblie. Ponúkajú natoľko zriedené a znečistené „kresťanstvo“, že z mravných hodnôt nezostalo nič, a mladšia generácia vidí v náboženstve len pokrytectvo a prázdne divadlo. Nie, v takýchto chorých náboženských systémoch nemôžeme hľadať duchovnú silu. Môžeme ju hľadať iba v uctievaní, ktoré je založené na Biblii a ohlasuje Jehovovo kráľovstvo ako jedinú nádej sveta.
Pre znepokojených ľudí zostáva ešte ďalší zdroj pomoci — rodina — usporiadanie, v ktorom rodičia vštepujú mravné hodnoty svojim deťom. Náklonnosť, ktorá sa začala pri narodení, musí pokračovať. Deti, ktoré milujú svojich rodičov a dôverujú im, chcú byť ako oni. Snažia sa napodobňovať ich spôsob reči a konania, ich vystupovanie, prijímajú ich morálku a časom sa mravné hodnoty rodičov stanú nedeliteľnou súčasťou hodnotového systému detí. Jednoduché vysvetlenia, nie nekonečné kázne; obojstranná výmena myšlienok, nie dogmatické vyhlásenia — to je účinný prístup.
Ak rodičia nielen kážu, ale aj uplatňujú správne mravné meradlá, deti budú mať tieto meradlá v sebe dobre vštepené. Nebudú ohrozené negatívnym pôsobením idolov svojich vrstovníkov v škole či niekde inde. Ako hovoria Príslovia 22:6: „Vychovávaj chlapca podľa cesty, ktorá je pre neho; aj keď zostarne, neodbočí z nej.“ Vychovávajte deti hodnotnými radami. No čo je ešte dôležitejšie, vychovávajte ich hodnotným príkladom.
Zmysel pre mravné hodnoty zakódovaný v našich génoch
Ježiš povedal: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.“ (Matúš 5:3) Ako tvrdia niektorí psychiatri, je to vlastne inštinktívna potreba, ktorá je v nás naprogramovaná. A je tiež pravdou, že len vďaka duchovnej sile dokážeme odolávať falošným hodnotám, ktoré sú dnes vyzdvihované.
V súvislosti so skutočnosťou, že sme boli stvorení na obraz a podobu Boha s vrodeným zmyslom pre mravné hodnoty, profesor pedagogiky Thomas Lickona povedal: „Myslím, že vnímavosť pre dobro je tu od začiatku.“ Dodáva však, že „rodičia musia pestovať tieto inštinkty, takisto ako pomáhajú deťom, aby sa z nich stali dobrí čitatelia, atléti alebo hudobníci“.
Televízny producent Norman Lear bol hosťujúcim rečníkom na celoštátnom zhromaždení Štátneho pedagogického združenia. Najskôr definoval „problém intelektuálne založených ľudí s lepším vzdelaním — tých z nás, ktorí odmietli hľadať nejaký nadprirodzený cieľ ako niečo pochabé či nepodstatné“. Potom povedal: „Na základe ľudskej histórie sa bez rozpakov odvažujem tvrdiť, že reakcia na život, na vlastné bytie, totiž pohnútka veriť v niečo vyššie ako je človek, je taká silná a neprekonateľná, akoby bola nedeliteľnou súčasťou nášho genetického kódu.“
N. Lear obviňuje svet veľkého obchodu a štyri desaťročia televízie z rozširovania „nového systému hodnôt“, ktorý tak ovplyvnil verejnú morálku a hodnoty jednotlivcov, že to vyústilo do mnohých sociálnych neduhov: zo základných a stredných škôl vychádzajú žiaci, ktorí nevedia čítať a písať; narastá užívanie drog; nevydatým dospievajúcim dievčatám sa rodia deti; rodiny bez úspor sa beznádejne topia v dlhoch. Lear dodáva: „Ak rozprávame o stovke sociálnych chorôb — myslím si, že môžeme hovoriť o postupne upadajúcom systéme hodnôt, ktorý spolu s televíziou spôsobil rozvrat celej kultúry.“ A opäť poznamenal, že „verí, že do našich génov je pevne vtlačená viera v existenciu vyššej sily a tajomstva utvárajúceho naše životy. Je nevyhnutné tomu venovať pozornosť.“
Významný psychiater C. G. Jung povedal, že náboženstvo „je osobitým ľudským inštinktívnym postojom a jeho prejavy je možné sledovať počas celej ľudskej histórie“. Vrodené je i svedomie čiže zmysel pre dobro a zlo: „Lebo kedykoľvek ľudia z národov, ktorí nemajú zákon, prirodzene konajú veci zákona, títo, hoci nemajú zákon, sú zákonom sami sebe. Tí dokazujú, že majú obsah zákona napísaný v srdci, zatiaľ čo s nimi svedčí ich svedomie a ich vlastné myšlienky ich obviňujú alebo tiež ospravedlňujú.“ (Rimanom 2:14, 15) „Svedomie“ je „vnútorné sebapoznanie“, akoby súdny dvor ustanovený v našom vnútri, aby vynášal súdne rozhodnutia týkajúce sa nášho konania, aby nás obviňoval alebo ospravedlňoval. Pokiaľ však „pohŕdame súdom“ — svojím svedomím, jeho citlivosť zatvrdne a stane sa nefunkčným.
Vedci vidia záhady, ktoré môže vysvetliť len existencia Boha
Je veľmi zaujímavé, že čím sa zväčšuje poznanie vedy o zemi a vesmíre, tým viac sa niektorí vedci prikláňajú k názoru, že za tým všetkým musí byť nejaká nadradená inteligencia. Zdráhajú sa však uznať Boha Biblie.
Astrofyzik George Greenstein poukazuje v knihe The Symbiotic Universe (Symbióza vesmíru) „na skutočnosti, ktoré sa môžu iba zdať ako prekvapujúci sled úžasných a nepravdepodobných náhod vedúcich postupne až ku vzniku života. Existuje celý rad zhôd okolností nevyhnutných pre našu existenciu.“ Greenstein napísal, že tento rad sa predlžuje a takáto zhoda okolností nemôže byť náhodná. Vzniká myšlienka, že v činnosti je nejaká nadprirodzená sila. „Je možné,“ uvažuje, „že sme narazili náhle, bez úmyslu, na vedecký dôkaz existencie Najvyššej Bytosti? Bol to Boh, kto vstúpil do hry a prezieravo vytvoril vesmír na náš úžitok?“ K takejto myšlienke cítil „silný odpor“, preto rezolútne vyhlásil: „Boh nie je vysvetlením.“ Narastajúci rad „zhôd okolností“ ho však prinútil položiť si tieto otázky.
Iný astrofyzik, laureát Nobelovej ceny Fred Hoyle, rozoberá v knihe The Intelligent Universe (Inteligentný vesmír) tie isté záhadné zhody okolností, ktoré znepokojovali Greensteina: „Takéto javy sa zrejme prelínajú usporiadaním sveta prírody ako rad šťastných náhod. Ale záhadných zhôd okolností nevyhnutných pre život je také množstvo, že je pre ne potrebné nejaké vysvetlenie.“ Hoyle súhlasí s Greensteinom aj v tom, že nemohli nastať náhodou. Preto, podľa Hoylea, ‚pôvod vesmíru vyžaduje inteligenciu‘, ,a to inteligenciu na vyššej úrovni‘, ‚inteligenciu, ktorá nás prevyšuje a ktorá bola pohnutá k zámernému aktu stvorenia štruktúr vhodných pre život‘.
Einstein hovoril o Bohu, ale nie v tom zmysle, ako ho chápe ortodoxné náboženstvo. Jeho pojem Boha sa vzťahoval na „nekonečne nadradeného ducha“, ktorý sa podľa neho zračí v prírode. Timothy Ferris citoval Einsteina v článku „Iný Einstein“ takto: „To, čo vidím v prírode, je veľkolepé dielo, ktoré môžeme len veľmi nedokonale pochopiť a ktoré musí napĺňať mysliaceho človeka pocitom ‚pokory‘. To je opravdivý náboženský cit, ktorý nemá nič spoločné s mysticizmom... Moja nábožnosť spočíva v pokornom obdive k nekonečne nadradenému duchu, ktorý zjavil sám seba v tom mále, čo môžeme naším mdlým a pominuteľným rozumom z reality pochopiť... Chcem vedieť, ako Boh stvoril tento svet. Chcem poznať jeho myšlienky, to ostatné sú detaily.“
Guy Murchie rozoberá v knihe The Seven Mysteries of Life (Sedem tajomstiev života) niektoré nepochopiteľné záhady vesmíru a potom poznamenáva: „Je ľahko pochopiteľné, prečo moderní fyzici, ktorí posúvali hranice poznania do nepoznaného zrejme oveľa ďalej ako iní vedci v posledných storočiach, sú vpredu v porovnaní s väčšinou svojich kolegov v prijímaní všezahrnujúceho tajomstva vesmíru, všeobecne označovaného slovom Boh.“
Hľadajme Boha — prináša to úžitok a večný život
Človek stále niečo hľadá. V skutočnosti hľadá Boha. Niektorí to robili aj v Pavlových dňoch. Pavol povedal: „Aby hľadali Boha, ak by ho azda mohli nahmatať a naozaj ho nájsť, lebo v skutočnosti nie je ďaleko od nikoho z nás.“ (Skutky 17:27) Žiadne zviera nehľadá Boha. Ani jedno nemá nijakú predstavu Boha. Človek je však odlišný. Je stvorený na Boží obraz. Aj od tých najschopnejších zvierat ho delí neprekonateľná priepasť. A ako hovorí text Písma, Boh „nie je ďaleko od nikoho z nás“.
Svedectvá o jeho existencii vidíme všade okolo nás. Zrkadlia sa v jeho stvorení, ako je to opísané v Rimanom 1:20: „Lebo jeho neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo, takže sú bez ospravedlnenia.“ Keď vedci vidia stále viac nevysvetliteľných zhôd okolností a zložitostí a uvažujú o úžasných divoch vesmíru, azda ešte mnohí z nich pochopia, že je za tým všetkým činnosť Najvyššej Inteligencie, a spoznajú svojho Stvoriteľa, Boha Jehovu.
Zem i to, čo ju napĺňa, patrí Jehovovi. Určil meradlá pre tých, ktorí budú na nej žiť. Poskytol pravé mravné hodnoty ako vodidlá k šťastiu a životu. Dal ľuďom aj slobodu voľby. Nemusia ho poslúchať. Môžu siať, čo sa im páči, avšak skôr či neskôr budú žať to, čo zasiali. Bohu sa nemožno posmievať. Dal pravé mravné hodnoty, nie kvôli sebe, ale na úžitok svojich poddaných na zemi. Tak to hovorí Izaiáš 48:17, 18: „Toto povedal Jehova, tvoj Výplatca, Svätý Izraela: ‚Ja, Jehova, som tvoj Boh, Ten, čo ťa vyučuje na tvoj úžitok, Ten, kto ťa nechal kráčať po ceste, po ktorej máš chodiť. Ó, keby si len bol venoval pozornosť mojim prikázaniam! Potom by bol tvoj pokoj ako rieka a tvoja spravodlivosť ako morské vlny.‘“
Až budú všetci ľudia dbať na túto Jehovovu naliehavú žiadosť, potom pôjdu po ceste, po ktorej majú ísť, a budú venovať pozornosť Stvoriteľovým prikázaniam. Všetci budú mať úžitok z mieru podobného rieke a zo spravodlivosti, ktorá bude ako morské vlny. Všetci budú uplatňovať vrodené mravné hodnoty a nikdy už nebudú trpieť následkom mravného rozkladu. Kedy sa to všetko stane? Čoskoro — až dá Boh odpoveď na modlitbu: „Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ — Matúš 6:10.
[Obrázky na strane 7]
Prúdový pohon
Odsoľovanie
Výroba papiera
Sonár