Učenie sa začína v matkinom lone

PRE Aristotela bol mozog dieťaťa po narodení tabula rasa, nepopísaná tabuľka. O dvetisíc rokov neskôr ho ešte mnohí považovali len za máločo viac. „Keď sa dieťa narodí,“ napísal v roku 1895 istý profesor medicíny z pennsylvánskej univerzity, „je sotva inteligentnejšie než rastlina“. Ľudová múdrosť s tým nesúhlasila a tvrdila, že dieťa sa učí už v maternici a uvedomuje si okolité dianie. Vedci teraz tvrdia, že pravdu nemal ani Aristoteles ani profesor, ale zástancovia ľudovej múdrosti.

Mozog má skromný začiatok, ale aký úžasný je pri ukončení vývoja! Vývoj mozgu sa začína v treťom týždni tehotenstva v podobe tenkej vrstvy buniek nazývaných nervová platnička. Neurológ Richard M. Restak nám hovorí, čo sa udeje do konca tehotenstva: „Ale z tohto málo sľubného začiatku sa vyvinie najúžasnejší orgán v známom vesmíre.“ Tento proces sa začína azda so 125 000 bunkami a postupuje v raste rýchlosťou 250 000 buniek za minútu. R. M. Restak dodáva: „Nakoniec sa rozmnožia asi na sto miliárd neurónov, ktoré tvoria základ všetkých funkcií mozgu.“

Ako sa mozog zväčšuje, medzi neurónmi sa tvoria spojenia. Tieto spojenia nazývané synapsy sa vytvárajú v ôsmom týždni a čoskoro sa rozmnožia na milióny a začínajú plniť v mozgu zárodku rozmanité funkcie. V tomto čase, na konci druhého mesiaca tehotenstva, je už „všetko vytvorené tak, ako to nájdeme u hotového človeka,“ tvrdí všeobecne uznávaná kniha Ett barn blir till (v slovenčine vyšla pod názvom Čakáme dieťatko). Všetky orgány tela sú na svojom mieste, už to nie je viac zárodok. Začalo sa štádium rastu plodu a dotvárania jednotlivých častí. Napriek tomu si zástancovia potratov trúfajú tvrdiť, že to ešte nie je život.

Prvé pohyby plodu sa začínajú po sedem a pol týždňoch. V 13. týždni sú v činnosti už chuťové poháriky a ak je neskôr do plodovej vody pridaný cukor, rýchlosť prehĺtania sa zdvojnásobí. Ale ak novorodencovi dáme ochutnať chinín, výrazne sa zníži jeho prehĺtanie a robí grimasy, aby zdôraznil svoje nepríjemné pocity. Po 15 až 16 týždňoch plod začína dýchať, čkať, sať, prehĺtať, zívať, pohybovať očami a v nasledujúcich týždňoch sa začína spánok REM (spánok s rýchlym pohybom očí). „Do istej obmedzenej miery,“ hovorí Restak, „je plod schopný počuť, vidieť, ochutnávať, čuchať a vnímať prostredie vnútri maternice.“ Ale zástancovia potratov nás uisťujú, že to ešte stále nie je živý tvor.

Novorodenec si pamätá vplyvy, ktorým bol vystavený v maternici, napríklad tlkot matkinho srdca. Pri tomto zvuku zaspával, prebúdzal sa, odpočíval, pohyboval sa podľa jeho rytmického tlkotu. Bol to jeho stály spoločník, dával mu pocit pokoja a bezpečia. Výskumníci dokázali jeho upokojujúci vplyv pokusom na novorodeneckom oddelení. Dojčatá, ktorým prehrávali záznam tlkotu ľudského srdca, plakali menej a darilo sa im lepšie ako ostatným. Je zaujímavé, „že vnútromaternicové a iné zvuky pôsobia (na nepokojné dojčatá) upokojujúco iba vtedy, keď sú predkladané v miere porovnateľnej so zvukmi v maternici“.

Mozog zárodku je ovplyvnený nielen činnosťou vnútri maternice, ale tiež vníma a pamätá si veci, ktoré sa dejú vonku. „Jedným z najobľúbenejších skladateľov u nenarodených detí je Vivaldi,“ hovorí dr. Thomas Verny. „Ďalším je Mozart. Kedykoľvek sme na gramofóne prehrávali jednu z ich lahodných skladieb, hovorí dr. Clementsová, počet úderov srdca plodu sa spravidla ustálil a nepokoj slabol... Naproti tomu všetky druhy rockovej hudby väčšinu plodov rozrušili.“

Dr. Anthony DeCasper, psychológ na univerzite v Severnej Karolíne (USA), zostrojil špeciálny cumlík, ktorý zaznamenáva rýchlosť a tlak, akými dojča saje. Zmenou spôsobu sania sa dojča naučí zvoliť si nahraté zvuky, ktoré chce počuť, napríklad určité hlasy alebo príbehy. Dieťa si dokázalo už jednu alebo dve hodiny po narodení vybrať hlas svojho otca, ktorý mu hovorieval krátke, upokojujúce slová, kým bolo ešte v lone matky. Dieťa si nielenže zvolilo tento hlas, ale tiež citovo reagovalo a prestalo plakať, cítiac sa v bezpečí. Takisto si vybralo hlas svojej matky, ako aj tlkot jej srdca — zvuky, na ktoré bolo privyknuté, kým bolo v jej lone.

Pri ďalšom pokuse dal dr. DeCasper 16 ťarchavým ženám nahlas čítať rozprávku s názvom Kocúr v čižmách. Čítali ju dvakrát denne posledných šesť a pol týždňa pred pôrodom. Krátko po narodení boli dojčatá napojené na špeciálny cumlík a prehrávali im dve rozprávky — Kocúr v čižmách a Kráľ, myš a syr. Usudzujúc podľa rýchlosti, akou sali, dojčatá si vždy vybrali rozprávku Kocúr v čižmách, ktorú počúvali ešte v maternici. Opakovane si ju vyberali namiesto rozprávky Kráľ, myš a syr, ktorú nepočúvali, kým boli v lone matky. To isté robia deti v každom veku. Vždy chcú radšej počúvať svoju obľúbenú rozprávku znova a znova, ako nejakú novú.

Dr. DeCasper dospel k záveru: „Vyzerá to tak, ako keby boli záľuby v počúvaní po narodení ovplyvnené tým, čo počuli deti pred narodením.“ Dr. Restak, ktorý tieto výsledky publikoval, hovorí: „Dieťa sa učí ešte v maternici, rozoznáva hlas matky, jej intonáciu a dokonca práve tú knihu, ktorú číta.“ Jeho záver: „Inými slovami, plod je schopný učiť sa vnímaním toho, čo počuje v maternici už niekoľko mesiacov pred tým, kým to bude skutočne potrebovať, alebo skôr ako by sa mohlo očakávať, že to bude používať.“

Dieťa sa v matkinom lone naučí veľa. Je dobre vybavené na to, aby sa učilo. Zo všetkého, čo sme doteraz uviedli, vyplýva, že mozog je úžasný už v maternici. Ešte tam nadobúda úplné vybavenie neurónmi. Podľa názoru neurológov „má mozog pri narodení viac neurónov, ktorými tvorí informačnú sieť, ako bude mať kedykoľvek v budúcnosti“. Od svojho počiatku bol tento nový život v maternici osem mesiacov veľmi zamestnaný tvorbou miliárd neurónov a vytváraním miliárd spojení medzi nimi, čím je umožnený pohyb, dýchanie, sanie, prehĺtanie, rozoznávanie chuti, močenie, schopnosť počuť, vidieť, učiť sa a pamätať si. Ako môže nejaký inteligentný človek povedať, že toto stvorenie ešte nežije?

Mnohí vedci a milióny ďalších ľudí logicky verí tomu, že život sa začína v maternici počatím. V knihe The Mind (Myseľ) dr. Restak píše: „Skutočným začiatkom a najrozhodujúcejšou udalosťou nášho života je zrejme okamih počatia. Číňania uznávajú túto skutočnosť tak, že počítajú vek od tohto okamihu; keď sa dieťa narodí, predpokladá sa, že má jeden rok.“

Dnes mnohí radi uveria tomu, že deti sa nepovažujú za život, za živú bytosť, kým sa nenarodia, ale Božie slovo má iný názor. Ak je život dieťaťa úmyselne zmarený potratom, Božím pravidlom je: ‚Život za život.‘ Potvrdzuje to 2. Mojžišova 21:22, 23: „A v prípade, že by spolu zápasili muži a ublížia ťarchavej žene a jej deti vyjdú, ale neprihodí sa nijaká smrteľná nehoda, bezpodmienečne mu má byť uložené odškodné podľa toho, čo naňho vloží majiteľ tej ženy; a dá to prostredníctvom sudcov. Ale keby sa stala smrteľná nehoda, tak dáš dušu za dušu [čiže „život za život“, EvP].“

Aj keď je dieťa ešte v matkinom lone, Jehova ho považuje za živého človeka. Je to zrejmé z celej aktivity dieťaťa v maternici. Vedci teraz vedia, že všetky časti jeho tela už existujú a sú v činnosti koncom druhého mesiaca tehotenstva. Vedia, že už vníma, učí sa a pamätá si. Myseľ novorodenca určite nie je ‚nepopísanou tabuľkou‘, ako tvrdil Aristoteles, ani neplatí výrok univerzitného profesora, že dieťa vie ‚sotva viac ako rastlina‘. Má všetky neuróny, ktoré bude mať kedykoľvek v budúcnosti, a tie sú pripravené zaznamenávať každý nový pohľad, zvuk a pocit, ktorými je teraz obklopené. Je pripravené do života! Alebo nie?

Matka môže urobiť veľa prospešného pre život dieťaťa vo svojom lone, alebo mu tiež môže uškodiť. Jej myslenie ho môže ovplyvniť v dobrom či v zlom. Neznamená to, pravda, že plod si bude myslieť to, čo matka; ale myšlienky, ktorými sa matka zaoberá, vyvolávajú emócie, a emocionálne stavy vyvolané týmito myšlienkami plod ovplyvňujú, či už sú to pocity bezpečia, pokoja a vyrovnanosti, alebo pocity úzkosti, strachu a zlosti. Omnoho horšie je to, že placentou sa môžu prenášať z matky na plod nákazlivé choroby. Môžu sa preniesť aj pohlavne prenášané choroby, dokonca AIDS. Matky, ktoré počas tehotenstva fajčia, pijú alkoholické nápoje, užívajú morfium, marihuanu, kokaín, heroín a iné drogy, môžu porodiť deti, ktoré sú závislé od drog, duševne zaostalé, majú poškodený mozog, znetvorené telo, sú náchylné na mŕtvicu, záchvaty a môžu byť ešte inak hrozne postihnuté.

Dieťa v maternici nie je uzavreté pred vonkajším svetom, ako si to mnohí kedysi mysleli. Kým je v matkinom lone, môže byť milujúco vychovávané, alebo mu možno kruto ubližovať. Aké zaobchádzanie ho očakáva, keď raz opustí matkino lono? Jeho učenie sa začalo v maternici, ale aké zážitky bude mať pri učení, keď príde na svet? Dúfajme, že rodičia žijúci v šťastnom manželstve prispejú k tomu, aby boli tieto zážitky príjemné.

[Zvýraznený text na strane 14]

„Najúžasnejší orgán, aký vo vesmíre poznáme“

[Zvýraznený text na strane 14]

Osem týždňov — a všetky časti tela sú už na svojom mieste

[Zvýraznený text na strane 15]

Ako môže nejaký inteligentný človek povedať, že toto stvorenie nie je živé?

[Zvýraznený text na strane 17]

Mnohí vedci sú presvedčení, že život sa začína pri počatí

[Obrázok na strane 16]

Ôsmy týždeň, dĺžka 4 centimetre, všetky orgány tela sú už na svojom mieste

[Prameň ilustrácie]

Foto: Lennart Nilsson z knihy A Child Is Born - vyd. 1976, Dell Publishing Co. (aj na 2. strane)