Mladí ľudia sa pýtajú...
Čo mám robiť, ak sme chudobní?
JUHOAFRICKÁ černošská štvrť, v ktorej George vyrastal, nevyvoláva v ňom príjemné spomienky. „Bývali sme v typickom obydlí mukhukhu — čo je iba malá plechová chatrč s dvoma miestnosťami,“ spomína. Býval v jednej miestnosti so svojimi ôsmimi bratmi a sestrami. Cez zimu musel vzdorovať studenému vetru, aby priniesol vodu z jediného vodovodného kohútika, ktorý slúžil celej obci. „Z toho, že som vyrastal v chudobe, ma najviac sužoval pohľad na otca,“ hovorí George, „ktorý si mohol zodrať ruky po lakte, aby udržal rodinu nažive. Hnevalo ma to, lebo sa mi zdalo, že niet východiska.“
Hospodárske ťažkosti patria v rozvojových krajinách k bežnému spôsobu života. Ba aj bohaté západné krajiny majú zarážajúco vysoký počet chudobných. Možno, že si jedným z nich. Podobne ako George môžeš sa dokonca cítiť v zajatí chudoby. Hoci sú takéto pocity pochopiteľné, môžu ťa podnecovať k tomu, že budeš reagovať spôsobom, ktorý problémy vyplývajúce z chudoby skôr zhorší ako zmierni.
Únik je pascou
Znepokojujúci počet mladých sa snaží uniknúť strastiam chudoby tak, že otupujú svoje zmysly alkoholom alebo drogami. Podľa výskumníčky Jill Swartovej deti ulice v jednom z veľkomiest na juhu Afriky „nefetujú iba ‚pre zábavu‘. Pokúšajú sa takto... uniknúť pred zimou, osamelosťou a hladom.“
Ale ako sa títo mladí cítia, keď vytriezvejú a omámenie sa vytratí? Jill Swartová zistila u nich príznaky „hlbokej depresie“, „agresivity“, „rýchle zmeny nálady“, „zhoršený zrak“ a veľké množstvo ďalších ťažkostí fyzického rázu, ktoré možno sotva opísať ako zdravý „únik“ pred chudobou.
Múdry kráľ Šalamún povedal: „Lebo opilec... schudobnie a ospalosť oblečie človeka do handier.“ (Príslovia 23:21) Problém chudoby nezmizne, ak sa budeš pokúšať uniknúť pred skutočnosťou ovplyvňovaním mysle alkoholom, fetovaním či drogami. (Porovnaj Príslovia 31:7.) Mária, 16-ročné dievča z chudobnej rodiny žijúca s jedným rodičom v Juhoafrickej republike, si všimla toto: „Pokus uniknúť pred skutočnosťou viac problémov spôsobí ako vyrieši.“ Okrem toho, pestovanie takýchto zhubných návykov stojí veľa peňazí a privedie človeka ešte do väčšej chudoby. Chudobný mladý človek sa iba vtedy dokáže vyrovnať so svojou situáciou, keď si ju statočne prizná.
Hnev a znechutenie
Mnohí mladí vyjadrujú násilím, vandalizmom, krádežami a ďalšími formami kriminality mládeže svoju zlosť nad tým, že žijú v zajatí prostredia biedy. Dielo The World Book Encyclopedia uvádza, že títo mladí to považujú „za jediný únik z nudy, chudoby a iných problémov“. George, o ktorom sme hovorili na začiatku, si spomína, že niektorí z jeho vrstovníkov sa stali zlostnými a znechutenými a pridali sa k bandám, ktoré terorizovali okolie. Dodáva, že „zväčša sa bili a kradli, aby sa uživili“. Ďalší mladí sa pokúšali zdolať biedu tak, že sa zaplietli do výnosnej nezákonnej činnosti, ako je predaj drog alebo kupčenie s drogami.
Zločineckým správaním sa však veci ani zďaleka nezlepšia, ale skôr zhoršia. Mrhá sa silami, ktoré možno využiť na plodnú činnosť — napríklad na získanie užitočnej zručnosti alebo na vyučenie sa remeslu. Spurní mladí ľudia sa jednoducho vystavujú ďalším fyzickým a psychickým otrasom namiesto toho, aby si svoju situáciu zlepšili. Niektorí mladí skončia vo väzení alebo prídu násilným spôsobom o život. Práve tak ako vystríhal kráľ Šalamún: „Kto zanedbáva kázeň, prichádza k chudobe a potupe.“ — Príslovia 13:18.
Bezmocnosť a beznádej
Azda najškodlivejšími stopami, ktoré môže zanechať chudoba na mladých, sú trvalé pocity zbytočnosti a menejcennosti. Veľká bieda v každej oblasti života u mnohých navždy zlikvidovala akúkoľvek nádej na zlepšenie životnej úrovne. World Book Encyclopedia poznamenáva, že mladí ľudia si často „osvoja pocity bezmocnosti a beznádeje, ktoré vidia u svojich rodičov“. Napokon môže nastúpiť „kultúra chudoby“, ktorej obete sa zmieria so svojím údelom a doživotne sa odovzdajú biede.
Zlepší sa však tvoja situácia, keď sa budeš oddávať pocitom beznádeje a bezmocnosti? Určite nie! Ak nič iné, jednoducho to udrží začarovaný kruh biedy. Jedno staroveké príslovie hovorí: „Kto pozoruje vietor, nebude siať semeno; a kto sa díva na oblaky, nebude žať.“ (Kazateľ 11:4) Ak by sa roľník sústredil iba na nepriaznivé možnosti — na vietor, ktorý by mohol odviať semeno, alebo na dážď, ktorý by mohol zničiť jeho úrodu — nedokázal by urobiť potrebné práce. Podobne, ak sa sústredíš iba na negatívne pocity, môže to ochromiť každé úsilie zlepšiť svoje položenie.
Kráľ Šalamún dáva preto takúto radu: „Zasievaj ráno svoje semeno a nenechaj svoju ruku odpočinúť až do večera, lebo nevieš, kde to bude mať úspech, či tu, či tam alebo či oboje bude rovnako dobré.“ (Kazateľ 11:6) Áno, namiesto toho, aby si nechal ochromiť svoje úsilie strachom z neúspechu alebo pocitom, že situácia je beznádejná, začni konať! Sú veci, ktoré môžeš urobiť, aby ti pomohli postupne nahradiť negatívne pocity pozitívnymi.
Vybuduj si sebaúctu
Uvažuj o 11-ročnom Jamesovi. Žije so svojou matkou a sestrou v prisťahovaleckom tábore blízko Johannesburgu v Juhoafrickej republike. Po materiálnej stránke nemajú takmer nič. Ale James sa každý víkend dobrovoľne ponúkne, že bude pomáhať pri prácach na stavbe sály kráľovstva Jehovových svedkov. To mu nielen vyplní čas, ktorý by sa inak vliekol, ale dáva mu tiež pocit, že urobil niečo užitočné. James hovorí so širokým úsmevom: „Po dni strávenom na stavbe sály mám hlboký pocit vnútorného uspokojenia.“ Aj keď je tento chlapec chudobný, má cenný majetok: čas a energiu.
Ďalšou užitočnou činnosťou je biblické vzdelávacie dielo, ktoré sa vykonáva zvestovateľskou službou z dverí do dverí. (Matúš 24:14) Mnohí mladí svedkovia sa zaoberajú touto činnosťou pravidelne. Tak nielenže dávajú iným nádej na lepší život v budúcnosti, ale zvyšuje to aj ich vlastný pocit sebaúcty, vedomie vlastnej hodnoty a dôstojnosti. Je pravda, že touto prácou si nikto nezarobí peniaze. Ale spomeň si na posolstvo, ktoré poslal Ježiš kresťanom zboru v starovekej Smyrne. Materiálne boli úplne chudobní, ale pre svoje hlboké duchovné zmýšľanie im Ježiš mohol povedať: „Poznám tvoje súženie a chudobu — ale si bohatý.“ Nakoniec mali pre svoju činnú vieru v Ježišovu preliatu krv dostať najväčšie bohatstvo — korunu večného života. — Zjavenie 2:9, 10.
Vyrastať v chudobe nie je jednoduché. Niet však dôvodu na pociťovanie hanby, bezmocnosti alebo beznádeje nad svojou situáciou. Bieda existuje preto, že „človek panoval nad človekom na jeho škodu“. (Kazateľ 8:9) Skutočnosti svedčia o tom, že Boh čoskoro prevezme riadenie pozemských záležitostí a odstráni chudobu a jej ničivé účinky. (Žalm 37:9–11) Jeho Syn Ježiš Kristus uvedie miliardy ľudí do pozemského raja práve tak, ako to prisľúbil zločincovi, ktorý prejavil v neho vieru, keď obaja zomierali na mučeníckom kole. (Lukáš 23:43) Dovtedy však môžeš urobiť veľa praktických vecí, aby si sa vyrovnal s chudobou. Budeme o tom hovoriť v niektorom z budúcich čísiel.
[Rámček na strane 20]
„Cítil som sa v zajatí chudoby“
George bol africký mladík, ktorý zúfalo túžil zostať v škole a ukončiť základné vzdelanie. Hovoril si, že ak ho ukončí, podarí sa mu nájsť si dobre platené zamestnanie, ktoré pomôže jemu i jeho rodine zbaviť sa chudoby. Všetko však dopadlo inak. Jeho rodina upadla do takej hroznej finančnej tiesne, že po šiestich rokoch školskej dochádzky George cítil, že musí odísť zo školy a nájsť si zamestnanie. Nakoniec si našiel prácu — balenie fliaš do debničiek. Zarábal iba 14 randov (5 dolárov) týždenne. Celú jeho mzdu použili na výdavky jeho rodiny.
„Hoci som sa cítil v zajatí biedy,“ hovorí George, „uvedomoval som si, že pripojiť sa ku gangu alebo kradnúť by vôbec nepomohlo. Dnes sú mnohí moji vrstovníci, ktorí robili takéto veci, alebo beznádejnými stroskotancami, otrokmi alkoholu a drog, alebo sú vo väzení. Niektorí boli dokonca zabití, čo bol následok ich spôsobu života.
Neskôr sa dostal George do styku s Jehovovými svedkami. „Jednou z prvých vecí, ktorú som si všimol,“ hovorí George, „bolo to, že na kresťanskom zhromaždení každý hovoril so mnou úctivo.“ Dodáva: „Postupne som získal sebadôveru a sebaúctu, ktoré mi predtým chýbali.“ George našiel veľa útechy v biblických veršoch, ako sú napríklad Žalm 72:12, 13, kde sa hovorí: „Lebo on [mesiášsky Kráľ] oslobodí chudobného, volajúceho o pomoc... Bude ľutovať poníženého a chudobného a duše chudobných zachráni.“ Biblické sľuby obnovili jeho záujem o život a jeho nádej.
Keď sa dnes pozeráš na Georgea, nikdy by ťa nenapadlo, akým bojom bolo preňho zameniť pocity bezmocnosti a beznádeje pozitívnym názorom. Je to muž, ktorý žije v šťastnom manželstve a teraz slúži v zbore Jehovových svedkov ako predsedajúci dozorca v Soweto v Juhoafrickej republike.
[Obrázky na strane 19]
Využívať svoj čas a sily na to, aby si robil niečo užitočné, je omnoho lepšie, ako sa oddávať pocitom beznádeje