Čo o tom hovorí Biblia?
Katastrofy — Boží trest?
NA FILIPÍNACH, v krajine, ktorú opakovane postihujú prírodné pohromy, sa mnohí ľudia pýtajú: ‚Skutočne Boh skúša ľudí takýmito katastrofami?‘ V roku 1991 po najničivejšom výbuchu sopky v tomto storočí, uviedol titulok istých filipínskych novín článok otázkou: „Výbuch sopky: Boží trest?“
Novinárka Nelly Favis-Villafuerteová vyjadrila takýto názor, keď napísala: „Pre kresťanov, ktorí veria Biblii, jestvuje iba jedno vysvetlenie: vulkanický výbuch Mt. Pinatubo je božské navštívenie, ktoré nám má znova pripomenúť, že existuje bázeň vzbudzujúci a zvrchovaný Boh s nadradenou mocou zasahovať do záležitostí a osudov ľudí a národov.“ Vzhľadom na toto tvrdenie sa pýtame:
Súdi dnes všemohúci Boh ľudskú spoločnosť?
Nemožno poprieť, že v minulosti Boh takto konal. V Biblii sú zaznamenané príklady, ako bola potopa za dní Noacha, zničenie Sodomy a Gomory a dva prípady úplného zničenia Jeruzalema, mesta spojeného s Božím veľkým menom. Tieto príklady ukazujú, že všemohúci Boh môže vyniesť dobre uvážený rozsudok nad tými, ktorí opakovane nedodržiavajú jeho požiadavky. — 1. Mojžišova 7:11, 17–24; 19:24, 25; 2. Paralipomenon 36:17–21; Matúš 24:1, 2.
Ale ako je to dnes? Ježiš Kristus predpovedal v evanjeliu podľa Matúša v 24. kapitole, Marka v 13. a Lukáša v 21. kapitole, že nastane čas, keď dôjde k celosvetovej katastrofe. V týchto kapitolách podal prorocký opis udalostí a okolností, ktoré budú spojené so záverom tohto systému vecí, aby si uvažujúci ľudia mohli uvedomiť, že neviditeľne panuje z neba. Tieto proroctvá sa dnes plnia. Treba si však povšimnúť, že pred každým vyššie uvedeným rozsudkom Boh Jehova opakovane jasne vystríhal skôr, ako došlo k zničeniu. (Ámos 3:7) Pred prírodnými katastrofami v našej dobe prichádzajú výstrahy zvyčajne od svetských úradov a sú podložené vedeckými pozorovaniami.
Učeník Jakub nás navyše informuje v 1. kapitole svojho listu v 13. verši: „Veď Boha nemožno pokúšať zlými vecami, ani sám nikoho nepokúša.“ Keďže populácia na celom svete vzrastá, človek musí žiť bližšie k mnohým potenciálnym nebezpečenstvám. Výsledkom zvýšených požiadaviek na životný priestor a produkciu potravín je odlesňovanie kedysi zalesnených oblastí, čo niekedy dokonca prispieva k zintenzívneniu pôsobenia niektorých prírodných katastrof spôsobených nadmernými zrážkami a následným rýchlym odplavovaním pôdy.
Preto by nebolo správne tvrdiť, že prírodné katastrofy zosiela všemohúci Boh ako trest na ľudí žijúcich v postihnutých oblastiach. Ľahko to pochopíme, keď si uvedomíme, že v čase tiesne najviac trpí mnoho nevinných, ako sú napríklad deti. Teda keď Boh nespôsobuje takéto pohromy, mohli by sme sa spýtať:
Môžeme sa z toho niečo naučiť?
Áno. Pre ľudí žijúcich v postihnutých oblastiach je to skúškou, akú cenu pripisujú hmotnému majetku v porovnaní s vlastným životom. Ľudia pri takýchto príležitostiach zbytočne riskovali a ohrozovali svoj život, a to len preto, aby si zachránili niekoľko vecí. Mali by sme pamätať na Ježišove slová: „Aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ (Lukáš 12:15) Hmotné veci možno nahradiť, ale žiaden človek nemôže nahradiť svoj život. — Matúš 6:19, 20, 25–34.
Prírodné katastrofy tiež podnecujú ľudí, aby uvažovali, aký spôsob života vedú. Apoštol Pavol nabádal kresťanov, aby dávali pozor na svoje konanie: „Bratia, dajte si teda pozor na to, ako si počínate — nie ako nemúdri, ale ako múdri! Využívajte čas, lebo žijeme zlé dni.“ (Efezanom 5:15, 16, Porúbčan) Každá skúška, ktorou človek v živote prechádza, mu pripomína, aké je dôležité mať pevnú vieru.
Tretím poučením, ktoré sa môžeme naučiť z prírodných katastrof je to, že si potrebujeme viac rozvinúť schopnosť vžiť sa do situácie iných čiže empatiu. V postihnutých oblastiach je potrebné preukazovať skôr láskyplný záujem o spolutrpiacich, ako si osvojiť postoj, že každý sa má starať sám o seba. Týka sa to najmä tých, ktorým bola zverená zodpovednosť starať sa o druhých. Prorok Izaiáš opísal tých ľudí, ktorých nazval „kniežatami“, že budú „ako úkryt pred vetrom a ako skrýša pred lejakom, ako prúdy vody v bezvodnej krajine, ako tieň mohutného skalného útesu vo vyčerpanej krajine“. — Izaiáš 32:1, 2.
Pri prírodných katastrofách je mnoho príležitostí ako prejaviť empatiu — môžeme sa podeliť s druhými o to, čo máme, už či slovom alebo skutkom. Napríklad vulkanický výbuch Mt. Pinatubo a pohromy, ktoré nasledovali, poskytli nespočetné príležitosti podieľať sa na pomoci tým, ktorí museli utiecť pred katastrofou. Mnohí zostali úplne bez prostriedkov, takže si nemohli kúpiť ani jedlo. Jednotlivci mohli teda prejaviť svoju nesebeckosť tak, že pomáhali iným. Mnohí sa však ešte pýtajú:
Bude niekedy posledný súd ľudstva?
Áno, bude, tak ako to jasne ukazuje Božie slovo. (Matúš 24:37–42; 2. Petra 3:5–7) Skôr ako nastane tento súd, musí zaznieť celosvetové varovanie, ako Ježiš ďalej predpovedal: „Ale najprv sa vo všetkých národoch musí zvestovať dobré posolstvo.“ — Marek 13:10.
Preto si každý z nás musí položiť otázku: ‚Čo urobím?‘ Nabádame vás, aby ste si našli čas na preskúmanie toho, k čomu Biblia každého z nás vážne vyzýva, aby sme tak mohli prežiť túto celosvetovú katastrofu.