Od našich čitateľov

Pomoc smrteľne chorým Ďakujem vám za články „Pomoc smrteľne chorým“. (22. októbra 1991) Moja sestra mala mozgový nádor a lekári nám povedali, že jej môžu predĺžiť život [mimoriadnymi lekárskymi zákrokmi], alebo nechať chorobe voľný priebeh. Bolo to ťažké rozhodovanie, ale nakoniec sme sa rozhodli pre druhú možnosť. Po jej smrti sa ma zmocňoval pocit, ako keby sme boli zhrešili. Preto sa mi po prečítaní vašich článkov veľmi uľavilo. Veľmi pekne vám ďakujeme, že ste nám poskytli útechu a pomoc v pravý čas.

A. L. M. A., Brazília

Rodiny, zomknite sa Chceme vám vyjadriť svoje ocenenie za články „Rodiny, zomknite sa, kým nebude neskoro“. (22. septembra 1991) Nedávno sme sa stali rodičmi krásneho chlapčeka, preto sme mali radosť z osobných skúseností pri výchove detí, ktoré poslali rodičia z celého sveta. Dúfame a modlíme sa, aby sme tiež dokázali vychovávať svojho syna „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“. — Efezanom 6:4.

R. S. a J. L. S., USA

Už nejaký čas vám chcem vyjadriť ocenenie za vaše články. Ale po prečítaní čísla o posilňovaní rodinných pút som vám musela napísať a poďakovať sa vám. Pred niekoľkými mesiacmi sa mi narodilo dieťatko, a preto vyvinieme maximálne úsilie, aby sme tieto podnety uplatnili pri jeho výchove.

S. D., Taliansko

Čítanie Som mladý a veľmi rád čítam. Predsa však nerozumiem vždy všetkému, čo čítam, a mám sklon ťažké slová jednoducho preskočiť. Článok „Čítaním si rozšírite svoj obzor“ (22. júla 1991) mi pomohol, aby som sa v tomto ohľade zlepšil.

A. R. B., Brazília

Už roky sa pokúšam prečítať všetky čísla Strážnej veže a Prebuďte sa!, ale nepodarilo sa mi to, hoci som mala na ich čítanie vo svojom rozvrhu vyhradený čas. Váš článok mi pomohol uvedomiť si, že mojím problémom boli ‚nesprávne návyky pri čítaní‘. Keď som niektorej vete nerozumela, zastala som, vrátila sa a čítala ju znova. Cením si rady, ktoré mi pomôžu zlepšiť sa v čítaní.

A. K. F. M., Brazília

Nemocnice Dovoľte, aby som sa vyjadrila k článkom „Nemocnica — ako si počínať?“ (8. marca 1991) Minulý rok som bola štyrikrát hospitalizovaná. Cítila som sa bezbranná a bez ochrany. Ak som sa lekárov pýtala na svoj zdravotný stav, spôsoby liečenia a vedľajšie účinky liekov, považovali to za vyjadrenie nedôvery. Dokonca mi povedali: ‚Nemusíte tu zostať. Môžete ísť domov.‘

R. A., Česko-Slovensko

Pojem „práva pacienta“ ešte nie je všeobecne prijímaný, hoci tieto práva sa rýchle začínajú uznávať. Výbory pre spoluprácu s nemocnicami, ktoré založili Jehovovi svedkovia, boli už do istej miery úspešné pri získavaní lekárov pre spoluprácu. Ale tam, kde sa práva pacientov ešte nerešpektujú, jednotlivci si môžu zlepšiť svoju situáciu tak, že si vytvoria so svojím lekárom vzťah dobrej spolupráce a porozumenia skôr, ako je potrebná hospitalizácia. Kresťan koná tiež múdro, ak sa správa k lekárskemu personálu zdvorilo a úctivo. — VYD.

Vyhnúť sa obťažovaniu Ocenil som si článok „Mladí ľudia sa pýtajú — Ako môžem dosiahnuť, aby ma nechal na pokoji?“ (22. mája 1991) Hoci článok bol napísaný hlavne pre dievčatá, mohli sme sa z neho poučiť aj my, chlapci. Nedávno som stál pred podobným problémom — isté dievča ma zvádzalo, aby som ohrozil svoje priateľstvo s Bohom! Váš článok prišiel v pravý čas a pomohol mi vyrovnať sa so situáciou.

E. K. O., Ghana

Pozri si číslo z 8. októbra 1991. Nájdeš tam konkrétne rady pre chlapcov, ktorí sa musia vyrovnávať s takouto situáciou. — VYD.