Na „love“ motýľov

POKÚŠALI ste sa niekedy fotoaparátom „uloviť“ snímku motýľa? Takýto zážitok môže byť skúškou nervov a trpezlivosti. Motýle neustále poletujú na svojej zjavne nekonečnej ceste za potravou a pitím a len zriedka vám poskytnú čas na urobenie dobrého záberu. Keď si potom konečne sadnú a rozprestrú krídla a vy sa práve pokúšate zaostriť aparát, váš vzácny krásavec zatvorí krídla alebo odletí!

Predstavte si teda moju reakciu, keď mi priateľ v austrálskom Sydney povedal: „Poďme do pavilónu motýľov v Mittagongu.“ Tu sa mi naskytla príležitosť pozorovať motýle zblízka a možno urobiť aj dobré fotografie v ideálnych podmienkach.

Keď sme vstúpili do priestoru, kde môžu motýle voľne lietať v prírodnom prostredí, hneď sme si uvedomili, že sme v regulovanom tropickom ovzduší, izolovanom od zmien teploty vonku. To je základnou podmienkou pre prežitie motýľov. Tieto krehké stvorenia poletovali z kvetu na kvet všade okolo nás. Hneď po vstupe sme zbadali krásnu oranžovo sfarbenú babôčku, ako kladie vajíčka na citrus. V Austrálii je babôčka známa pod menom tulák. Na tento ostrovný kontinent sa dostala v roku 1870 zo Severnej Ameriky a teraz sa udomácnila vo východných a južných oblastiach, ako aj ďaleko na západe v okolí Perthu.

Naša sprievodkyňa Kerry nám vysvetlila, ako sa tieto motýle pária spájajúc sa koncami zadočka. Pozoruhodné však je to, že ak samčeka čosi náhle vyplaší, odletí a ťahá samičku za sebou. Predstavte si, že by ste skutočne niesli niekoho rovnako ťažkého ako vy a pritom leteli! Potom sme na naše prekvapenie naozaj videli, ako sa to stalo. Hľa, tu zrazu letí samček svojou cestou nad kríkmi s bezmocne visiacou samičkou.

Babôčka je, pravdaže, na celom svete známa svojimi úžasnými výkonmi v lietaní. Uvádza to i kniha Ako vznikol život? Evolúciou, alebo stvorením?a: „Babôčka opúšťa na jeseň Kanadu a prezimuje zväčša v Kalifornii alebo v Mexiku. Niekedy preletí vyše 3 000 kilometrov. Jeden taký motýľ prekonal za deň 130 kilometrov.“ Je tu však ešte ďalšia pozoruhodná skutočnosť: „Motýle letiace na jeseň na juh sú mladé jedince, ktoré nikdy nevideli svoje zimoviská. Čo im umožňuje nájsť tieto miesta, je stále jedným z nepochopiteľných tajomstiev Prírody.“ — The Story of Pollination (Príbeh opeľovania).

No podarilo sa nám „uloviť“ niektorého z týchto stále unikajúcich stvorení? Áno! Zdalo sa, že sú zvyknuté na ľudí, ktorí sa pohybujú v ich vlhkom prostredí, a jednoducho si sadali na kvety, a dokonca na hlavy návštevníkov. Tak mali fotografisti, no najmä nadšenci s videokamerami svoj veľký deň. Je pastvou pre oči pozrieť si neskôr tieto zábery z videozáznamu na televíznej obrazovke.

Videli sme ešte ďalšie bežné austrálske motýle s čiernymi krídlami a s bielymi, purpurovo lemovanými bodkami. Ďalšie krásne motýle, ktoré sme videli, mali krídla s modrými pásikmi, jemne posiate bielymi bodkami a ornamentami pri okrajoch krídel. Podobné druhy sa vyskytujú aj na Novej Guinei a na Moluckých a Šalamúnových ostrovoch.

Motýle ma vždy priťahovali. Premena z húsenice (larvy) cez kuklu (štádium pokoja) k lietajúcemu zázraku je pre mňa svedectvom, že to neboli slepé sily prírody a evolúcie, ale dômyselný Stvoriteľ, ktorý vytvoril všetky veci krásne a rozmanito. — Poslané.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na stranách 16, 17]

Strana 16: babôčka; 1. Yoma sabina; 2. kukla; 3. vidlochvost; 4. Ornithoptera priamus; 5. párenie motýľov; 6. Cethosia penthosilea

[Prameň ilustrácií]

Všetky motýle: Pavilón motýľov, Mittagong, Austrália