Čo znamená Veľká noc pre Boha?

VEĽKÁ NOC — „kráľovná sviatkov!“ Festum festorum! Údajne sa ňou oslavuje vzkriesenie Krista. No čo povedal Ježiš o oslave jeho vzkriesenia? Nariadili nám apoštolovia, aby sme slávili takýto sviatok? Je oslava Veľkej noci príkazom od Boha, alebo tradíciou vytvorenou ľuďmi? Odpovede na tieto otázky môžete ľahko nájsť preskúmaním dvoch zdrojov informácií — dejín a Biblie.

Čo hovoria dejiny

Najskôr, čo hovoria dejiny? Historik z piateho storočia n. l., Socrates Scholasticus, napísal v diele Cirkevná história: „Zdá sa mi, že sviatok veľkonočný bol vnesený do cirkvi z nejakého starého zvyku, takisto ako bolo zavedených veľa ďalších obyčají.“

Kniha Curiosities of Popular Customs (Zvláštnosti ľudových obyčají) vysvetľuje, že bolo politikou „Cirkvi dávať kresťanský význam takýmto od základu pohanským obradom, keďže sa nedali vykoreniť. V prípade Veľkej noci bola táto premena obzvlášť ľahká. Radosť zo vzostupu doslovného slnka a z prírody prebúdzajúcej sa zo smrti zimy stala sa radosťou z východu Slnka spravodlivosti, zo vzkriesenia Krista z hrobu. Niektoré pohanské obyčaje, ktoré pripadali na obdobie okolo prvého mája, boli presunuté, aby sa zhodovali s oslavou Veľkej noci. Veľa nových rysov bolo pridaných.“

Rober J. Myers s tým súhlasí a v knihe Celebrations (Oslavy) uvádza, že „veľa pohanských rituálov znovuzrodenia pripadajúcich na jarnú rovnodennosť sa stalo súčasťou tohto sviatku“. Tieto tvrdenia podporuje The New Encyclopædia Britannica, v ktorej sa píše: „Tak ako vo Vianociach aj vo Veľkej noci sa odrážajú v ľudových zvykoch mnohé pohanské prežitky — v tomto prípade sú to symboly súvisiace s jarnými rituálmi plodnosti, napríklad veľkonočné vajíčka a veľkonočné zajačiky či králiky.“

Pohanský pôvod?

Je teda zrejmé, že Veľká noc, ako sa dnes slávi, je presiaknutá pohanskými rituálmi a zvykmi. Tým však nie je povedané, že oslava Veľkej noci nemá žiaden vzťah k nejakým biblickým udalostiam.

Veľká noc sa niekedy označuje za sviatok nadväzujúci na židovský pesach, ktorý sa viaže na biblickú udalosť. Kniha Curiosities of Popular Customs nám hovorí, že „v ranej cirkvi sa dátum Veľkej noci zhodoval s dátumom pesachu, pretože oba tieto sviatky sa v skutočnosti zhodujú vo svojich koreňoch“. Preto neprekvapuje, že v mnohých jazykoch, napríklad vo francúzštine, gréčtine, španielčine, taliančine a ďalších, sú slová pre Veľkú noc a pre pesach rovnaké alebo podobné.

Avšak raní kresťania nedodržiavali každoročný sviatok, ktorým by slávili pokresťančenú verziu židovského pesachu. V slovníku Abingdon Dictionary of Living Religions sa o Veľkej noci píše: „Prvotná oslava bola v skutočnosti výročnou pripomienkou (podľa židovského lunárneho kalendára 14. nisana) Ježišovho ukrižovania.“

Biblia nám hovorí, že Ježiš sa zišiel s učeníkmi večer pred svojou smrťou vo veľkej miestnosti, aby slávili židovský pesach. (Marek 14:12–16) Až potom, po svojom poslednom pesachu, ustanovil Ježiš Kristus slávnosť známu ako Pánova večera. Vtedy nariadil svojim učeníkom: „Stále to robte na moju pamiatku.“ — Lukáš 22:19.

Táto Pánova večera, ktorá sa mala sláviť raz za rok, bola pripomienkou Ježišovej smrti. Apoštol Pavol povedal o tejto výročnej slávnosti: „Kedykoľvek jete tento chlieb a pijete tento pohár, rozhlasujete Pánovu smrť.“ — 1. Korinťanom 11:25, 26.

Poškvrnenie biblického učenia

Praví kresťania poslúchali nariadenie Písiem a slávili túto slávnosť každý rok 14. nisana. Ale časom začali ľudia oslavovať aj Ježišovo vzkriesenie. The New Encyclopædia Britannica vysvetľuje, že „najranejší kresťania slávili Pánov pesach v tom istom čase ako Židia — počas noci prvého (paschálneho) splnu Mesiaca v prvom jarnom mesiaci (14.–15. nisana). Do polovice druhého storočia presunula väčšina cirkví túto slávnosť na nedeľu po židovskom sviatku.“

Kniha Seasonal Feasts and Festivals (Sviatky a slávnosti ročných období) hovorí: „Veľký piatok a Veľkonočná nedeľa neboli v Jeruzaleme zrejme slávené ako oddelené spomienkové slávnosti pred koncom štvrtého storočia.“

Niektorí učenci si myslia, že pre rastúce nepriateľstvo medzi vyznávačmi kresťanstva a Židmi nechceli niektorí vodcovia kresťanstva, aby sa ich najdôležitejší sviatok v dátume presne zhodoval s najdôležitejším židovským sviatkom. Tento postoj viedol k zmene. Časom začala väčšina cirkví kresťanstva sláviť vzkriesenie Ježiša v prvú nedeľu po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti, a urobili z neho najdôležitejší náboženský sviatok. V skutočnosti tak znížili význam slávnosti na pamiatku Ježišovej smrti.

Podľa týchto zdrojov teda Veľká noc kresťanstva neoprávnene prebrala miesto, ktoré pôvodne patrilo výročnej pripomienke na Ježišovu smrť.

Čo hovorí Biblia

Čo o Veľkej noci hovorí Biblia? Samozrejme, Písma poskytujú hojné svedectvá o tom, že Ježiš bol vzkriesený. Vzkriesenie Krista je jednou zo základných náuk pravého kresťanstva. Apoštol Pavol tomu určite veril. Povedal: „Ale ak Kristus nebol vzkriesený, naše zvestovanie je istotne márne a márna je naša viera. A ak Kristus nebol vzkriesený, vaša viera je neužitočná; ešte ste vo svojich hriechoch.“ — 1. Korinťanom 15:14, 17.

Biblia však nikde ani len nenaznačuje niečo o výročnej oslave Ježišovho vzkriesenia. Historik Socrates Scholasticus pripustil: „Spasiteľ a jeho apoštolovia nám nenariadili žiadnym zákonom, aby sme dodržiavali tento sviatok: ani Nový Zákon nám nehrozí nejakým postihom, trestom či kliatbou za jeho zanedbanie.“ V menej dávnej dobe bolo v časopise The Christian Century v článku o Veľkej noci napísané: ‚Raní kresťania začali oslavovať vzkriesenie v druhom storočí.‘ Veľká noc bola teda skutočne zavedená až po smrti všetkých apoštolov a po dokončení písania Biblie. Nie je žiadnym tajomstvom, že veľkonočná tradícia je vytvorená ľuďmi; nepochádza od Boha.

Niekto sa však môže spýtať: ‚Čo je zlé na pripomienke Ježišovho vzkriesenia?‘ Je pravda, že Biblia nevyžaduje, aby kresťania slávili Veľkú noc. Ale je v Biblii niečo, čo ju zakazuje?

Čisté a nepoškvrnené uctievanie

V Biblii skutočne nie je žiaden konkrétny zákaz oslavy Ježišovho vzkriesenia. Avšak Biblia varuje kresťanov pred znehodnotením čistého uctievania ľudskými tradíciami. To sa vzťahuje najmä na také tradície, ako je napríklad Veľká noc, ktoré sú popretkávané pohanskými zvykmi a prastarými rituálmi falošného náboženstva.

Alan W. Watts v predhovore k svojej 123-stránkovej knihe o Veľkej noci napísal: „Celá história Veľkej noci je nanajvýš spletitou zmesou dejinných udalostí a mytológie — tak veľmi [spletitou], že ťažká úloha rozlíšiť jedno od druhého je nad možnosti tejto krátkej knihy.“ Keďže je Veľká noc takýmto sviatkom, prijal by Boh naše uctievanie, ak by obsahovalo takú zmes pohanských zvykov? Nie. Boh prijíma len taký „spôsob uctievania, ktorý je čistý a nepoškvrnený“. A to znamená „zachovávať sa bez poškvrny od sveta“, vrátane svetských zvykov, ktoré sú spojené s Veľkou nocou. — Jakub 1:27.

Apoštol Pavol varoval kresťanov pred vnášaním tradícií ľudského pôvodu do zboru, keď povedal: „Dajte si pozor, aby vás azda niekto neodviedol ako svoju korisť filozofiou a prázdnym klamom podľa ľudskej tradície, podľa základných vecí sveta, a nie podľa Krista.“ — Kolosanom 2:8.

Sám Ježiš hovoril proti židovským tradíciám, ktoré prekrúcali biblické pravdy a znehodnocovali pravé uctievanie. V Markovi 7:6–8 sú zaznamenané Ježišove slová adresované náboženským vodcom jeho dní: „Izaiáš o vás, pokrytcoch, vhodne prorokoval, ako je napísané: ‚Tento ľud ma ctí svojimi perami, ale ich srdce je odo mňa ďaleko vzdialené. Nadarmo ma však uctievajú, lebo ako náuky vyučujú ľudské príkazy.‘ Opustili ste Božie prikázanie a pridržiavate sa ľudskej tradície.“

V 2. Korinťanom 6:14–17 nás Biblia vystríha: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi. Lebo čo má spoločné spravodlivosť s nezákonnosťou? Alebo aký má podiel svetlo s tmou? A aký je súlad medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký má podiel veriaci s neveriacim?... ‚Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa,‘ hovorí Jehova, ‚a prestaňte sa dotýkať nečistého‘.“

Výročná pripomienka jeho smrti

Podľa biblického učenia zahŕňa opatrenie pre našu záchranu obeť Ježišovho dokonalého života, jeho vzkriesenie a predloženie hodnoty jeho obete Bohu v nebesiach. Všetky tieto prvky sú dôležité. (Hebrejom 7:25; 9:11–14) Ježiš nariadil svojim nasledovníkom zachovávať každoročnú pripomienku jeho smrti. Je to jediná udalosť, ktorú si podľa nariadenia Písiem majú kresťania pripomínať.

Tento rok sa zídu milióny Jehovových svedkov 17. apríla (14. nisana) po západe slnka, aby si pripomenuli Ježišovu smrť. Súčasťou slávnosti bude prejav vysvetľujúci význam Kristovej obetnej smrti. Pomôže vám pochopiť veľkosť lásky Boha Jehovu k ľudstvu, keď obetoval jednosplodeného Syna, takže sa môžete tešiť z vyhliadky na večný život. Príďte na naše zhromaždenie v najdôležitejší deň roku 1992!

[Zvýraznený text na strane 6]

Pohanské sviatky boli presunuté, aby sa zhodovali s oslavou Veľkej noci

[Zvýraznený text na strane 8]

Biblia nikde ani len nenaznačuje niečo o oslavách na pripomienku Ježišovho vzkriesenia

[Rámček na strane 6]

Aký je pôvod slova „Easter“?

▪ „Názov, ktorý je [pre Veľkú noc] používaný len medzi ľuďmi hovoriacimi po anglicky a po nemecky, je najpravdepodobnejšie odvodený z mena bohyne pohanských Sasov — Ostara, Osterr či Eastre. Bola zosobnením Východu [po anglicky the East], rána a jari.“ — Curiosities of Popular Customs od Williama S. Walsha.

▪ „Dávny anglický kronikár, Ctihodný Bede, nám hovorí, že slovo ‚Easter‘ bolo pôvodne meno anglosaskej bohyne úsvitu, známej ako Eostre či Ostara. Hlavná oslava na jej počesť bývala v čase jarnej rovnodennosti. Je to doložené len slovami Bedeho, pretože žiaden iný záznam o takej bohyni nebol nájdený. Ale je nepravdepodobné, že Bede, ako oddaný kresťan, by sa snažil vykonštruovať pohanský pôvod Veľkej noci. No bez ohľadu na to, či jestvovala niekedy taká bohyňa, alebo nie, javí sa veľmi pravdepodobné, že musia existovať dajaké historické súvislosti medzi slovami ‚Easter‘ a ‚East‘ čiže miesto, kde vychádza slnko.“ — Easter—​Its Story and Meaning od Alana W. Wattsa.

▪ „Pôvod názvu sviatku Kristovho vzkriesenia sa všeobecne odvodzoval od anglosaskej bohyne jari Eastre. Avšak posledné Knoblochove štúdie... predkladajú iné vysvetlenie.“ — New Catholic Encyclopedia.

▪ „Anglický názov Easter, podobne ako nemecký Ostern, je pravdepodobne odvodený z Eostur, škandinávskeho slova označujúceho jarné obdobie, a nie z mena anglosaskej bohyne Eostre.“ — The Encyclopedia of Religion.

[Tabuľka na strane 8]

VEĽKÁ NOC PESACH

dánsky påske påske

holandsky Pasen joods paasfeest

fínsky pääsiäinen pääsiäinen (juutalaisten)

francúzsky Pâques La Pâque

nemecky Ostern Passah

grécky Pascha Pascha

taliansky Pasqua Pasqua ebraica

španielsky Pascua florida Pascua

swahilsky Pasaka Pasaka

[Obrázok na strane 7]

Dávnym obradom pohanského pôvodu bol daný kresťanský význam a boli pridané k oslavám Veľkej noci

[Obrázok na strane 9]

Ježiš zaviedol so svojimi učeníkmi Pánovu večeru