Hľadanie zmyslu
OD ČIAS Charlesa Darwina biológovia vyvíjajú nesmierny tlak, aby bola prijatá teória, že život ako výsledok evolúcie nemá v podstate zmysel. Mnohí ľudia to však inštinktívne odmietajú. Sotva budú dajakí mladí rodičia pri pohľade na svoje krásne bábätko ochotní prijať názor, že tento nový život nemá žiaden zmysel. Pre nich je to zázrak, ktorý podivuhodne obohatil ich život.
Ani niektorí vedci nesúhlasia s názorom, že život je bezúčelná náhoda. Prečo? Pre to, čo The Encyclopedia Americana opisuje ako „mimoriadny stupeň zložitosti a organizovanosti živých tvorov“. Ďalej Americana hovorí: „Dôkladné skúmanie kvetov, hmyzu alebo cicavcov odhaľuje takmer neuveriteľnú precíznosť v usporiadaní ich častí.“
V novinách Cape Times bol citovaný juhoafrický vedec dr. Louw Alberts, ktorý uvažoval o tomto zložitom a nádhernom usporiadaní viditeľnom aj v tom najjednoduchšom živom tvorovi. Povedal: „Nachádzam väčšie intelektuálne uspokojenie v tom, keď akceptujem existenciu Boha, ako v prijatí názoru, že [život] sa objavil náhodou.“ Britský astronóm Sir Bernard Lovell v súvislosti s chemickým zložením živých organizmov napísal: „Pravdepodobnosť... náhodného javu vedúceho k vytvoreniu jednej z najmenších bielkovinových molekúl je nepredstaviteľne malá... je prakticky nulová.“
V podobnom duchu napísal astronóm Fred Hoyle: „Celá štruktúra ortodoxnej biológie spočíva stále na názore, že život vznikol náhodou. No keď biochemici odhaľujú stále viac o úžasnej zložitosti života, je zrejmé, že pravdepodobnosť jeho náhodného vzniku je taká mizivá, že ju možno úplne vylúčiť. Život nemohol vzniknúť náhodou.“
Čo to znamená? Ak život nepovstal náhodou, musí byť výsledkom plánu. Ak je to tak, musel mať nejakého Konštruktéra. A aký to musel byť Konštruktér! Žalmista výstižne povedal: „Som obdivuhodne vytvorený, spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň.“ (Žalm 139:14) Ale čo sa z toho dozvedáme o otázke, či život má alebo nemá zmysel?
Ľudia tiež všeličo navrhujú a vyrábajú. Vyrábajú prúdové lietadlá. Budujú ropné rafinérie. Stavajú elektrárne. Vyrábajú bezpočet iných vecí, viac či menej zložitých. No ľudia nenavrhujú a nevyrábajú tieto zložité veci bez nejakého dôvodu. Všetko je vyrobené pre dajaký účel.
Ale nič z ľudských výtvorov sa ani len nepribližuje k úžasnej zložitosti živých organizmov; preto by iste Konštruktér života nestvoril život bez dajakého konkrétneho zámeru. Je vrcholom nerozumnosti veriť, že sme boli ‚obdivuhodne vytvorení‘ a potom ponechaní bez akéhokoľvek vedenia a bez zmyslu.
Hľadanie zmyslu
Názor, že Stvoriteľ vytvoril ľudí s istým zámerom, mocne podporuje tá skutočnosť, že my ľudia inštinktívne hľadáme v našom živote dajaký zmysel. Psychológ Gilbert Brim sa vyjadril o inštinktívnej potrebe človeka mať nejaký zmysel života takto: „Veľa ľudí nachádza možnosť rastu a zaujímavé ciele v zamestnaní. Ale tí, ktorým sa to nedarí, hľadajú zvláštne ciele a úspechy niekde inde: v chudnutí, vo zvládnutí dajakého ťažkého golfového úderu, v príprave vynikajúcej omelety či vo vyhľadávaní dobrodružstiev — či už je to lietanie na rogale alebo experimentovanie s novými jedlami.“ Psychiater Viktor Frankl dokonca vyhlásil: „Úsilie nájsť zmysel vlastného života je základnou hybnou silou človeka.“
Preskúmajme teraz niektoré životné ciele, ktoré si ľudia kladú.
Čo dáva životu zmysel?
Jedna mladá dievčina odpovedala na otázku, aký je zmysel jej života, takto: „Mojím snom je mať pekný byt, pekné auto a v ňom pekného chlapca. Chcem žiť pre seba, podľa svojich vlastných predstáv. Chcem to, čo urobí šťastnou mňa, nie to, čo urobí šťastnými všetkých ostatných.“ Ak sa vám zdá, že to znie sebecky, nemýlite sa. Je to sebecké. A nanešťastie to nie je vôbec nezvyčajný postoj.
No uspokojí samotná honba za hmotnými vecami a rozkošou potrebu človeka, aby mal jeho život zmysel? Nie. Ak je naším jediným záujmom rozkoš, neuspokojíme sa rozkošou. Ľudia, ktorí si z nej urobili hlavný cieľ svojho života, často mávajú nakoniec v srdci rovnaký pocit, aký mal jeden bohatý kráľ starých čias, ktorý používal svoju moc a bohatstvo na vyskúšanie rôznych dostupných stránok rozkoše. Počúvajme, k akému záveru dospel:
„Nahromadil som si aj striebro a zlato a majetok, aký patrí kráľom a správnym oblastiam. Nadobudol som si spevákov a speváčky a najväčšie potešenie ľudských synov, paniu, áno panie... A hľa, bola to všetko márnosť a honba za vetrom.“ — Kazateľ 2:8, 11.
Mnohí nachádzajú uspokojenie v kariére alebo v používaní svojich duševných či fyzických schopností na dosiahnutie cieľov, ktoré sa im zdajú hodnotné. No po čase už kariéra úplne neuspokojuje ich potrebu, aby mal ich život nejaký zmysel. Peter Lynch, ktorý bol označovaný ako „investičná superhviezda“, sa vzdal svojej výnosnej kariéry, keď si uvedomil, že v jeho živote mu vážne niečo unikalo. Čo? Vzťah k rodine. Vyznáva sa: „Miloval som svoju prácu, ale dospel som k záveru, ku ktorému dospeli aj iní: Prečo... to všetko robíme? Nepoznám nikoho, kto by si na smrteľnej posteli myslel, že mal stráviť viac času vo svojej kancelárii.“
Istá dospievajúca dievčina teda prejavila určitú vyrovnanosť, keď sa zamyslela nad svojimi životnými cieľmi a potom povedala: „Jeden z mojich snov je urobiť kariéru. No myslím si, že mojím najväčším snom je mať šťastnú rodinu.“ Áno, rodina môže dať nášmu životu zmysel a cieľ. Jedna mladá vydatá žena povedala: „Už ako veľmi mladá som videla, že byť rodičom je jedna z vecí, pre ktorú sa človek rodí, jeden z cieľov jeho života. Nikdy som o tom nepochybovala.“
Ďalší hľadajú zmysel života v iných činnostiach. Niektorí — azda vrátane tých vedcov, ktorí tvrdia, že život je bezúčelnou náhodou — hľadajú zmysel v úsilí o dosiahnutie poznania. Evolucionista Michael Ruse napísal: „Máme smäd po poznaní a ten nás dvíha nad zvieratá... K našim najväčším potrebám a povinnostiam patrí odovzdávať deťom nazhromaždenú múdrosť minulosti, spolu s naším životným elánom a s úspechmi, ktoré sme dosiahli... Snaha získať poznanie a úspechy je jednou z významných čŕt ľudského ducha.“
Daktorí ľudia našli zmysel života v službe nejakému vyššiemu záujmu. Pracujú v záujme uchovania dajakého vzácneho živočíšneho druhu. Alebo bojujú proti znečisťovaniu a ničeniu životného prostredia. Starostliví ľudia bránia práva detí alebo pracujú v záujme bezdomovcov či bedárov. Alebo sa usilujú zabrániť šíreniu narkománie. Takíto ľudia dosiahnu niekedy veľa dobrého a to, čo robia, dáva ich životu určitý zmysel.
Márnosť a sklamanie
Musíme však uznať, že ľudia často zažijú sklamanie pri úsilí o dosiahnutie svojich cieľov, dokonca i vtedy, ak sú tieto ciele ušľachtilé. Rodičia, ktorí vložili do výchovy svojich detí veľa lásky a úsilia, niekedy o ne prídu následkom dajakej nehody, zločinu, choroby či narkománie. Alebo keď deti vyrastú, môžu sa nakaziť sebeckým duchom tohto sveta a neopätujú rodičom ich lásku.
Tí, čo nesebecky pracujú na zlepšení životného prostredia, sú často znechutení komerčnými záujmami alebo ľahostajnosťou iných ľudí. Tí, ktorí sa usilujú o zlepšenie situácie bedárov, sú premožení obrovským rozsahom tejto úlohy. Niekto, kto nachádza uspokojenie v svojej kariére, má pocit márnosti, keď musí nedobrovoľne odísť do dôchodku. Výskumník, ktorý našiel úplné uspokojenie v úsilí o poznanie, je frustrovaný, keď sa jeho život schyľuje ku koncu a on vidí, že je ešte tak veľa nezodpovedaných otázok. Človek, ktorý strávil svoj život zhromažďovaním dajakého bohatstva, nakoniec zisťuje, žo ho musí prenechať iným.
Staroveký kráľ, ktorý bol už skôr citovaný, opísal niektoré zdroje frustrácií takto: „Znenávidel som všetku svoju lopotu, ktorou som sa umáral pod slnkom, ktorú musím zanechať tomu, čo príde po mne. A kto vie, či bude múdry a či blázon? Vládnuť však bude nad všetkými plodmi môjho trudu, na ktorý som vynaložil námahu a múdrosť.“ — Kazateľ 2:18, 19, Evanjelický preklad.
Je teda život v konečnom dôsledku bez zmyslu, ako by sa to mohlo javiť vo svetle týchto natoľko pravdivých slov? Sú rozličné ciele, o ktoré sa ľudia usilujú, dobré len na to, aby pomohli ľuďom dajako prežiť tých 70, 80 či 90 rokov, ktoré sú im dopriate? Sú však tieto ciele v podstate bez skutočného zmyslu? Nie. V skutočnosti z nich vyplýva niečo veľmi dôležité o tom, ako sme boli stvorení, a poskytujú doklad, že život naozaj má obdivuhodný zmysel. Ako však môžeme tento zmysel nájsť?
[Obrázky na strane 7]
Niektorí zisťujú, že ich životu dáva zmysel a cieľ úsilie o získanie poznania
Ľudia nevyrábajú zložité veci bezúčelne
[Prameň ilustrácie]
NASA photo