Operení krásavci na jazere Bogoria

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Keni

JAZERO Bogoria leží v úzkej kotline a nad ním sa týčia útesy sťa veže. Niektorí ho považujú za najkrajšie jazero v celej Keni. Keď sme sa k nemu v trojici blížili vo svojom landroveri, ľahko sme pochopili dôvod. Má trblietavú, jasnozelenú farbu, lebo je bohato zarastené riasami. Týmto drobučkým rastlinkám sa tu výborne darí. Majú hojnosť slnečného svetla a tepla, pretože jeho vodu ohrievajú nespočetné pramene horúcej vody vtekajúce do jazera. Jazero Bogoria je preto miestom, kam sa za riasami zlietajú desiatky plameniakov červených, ktoré sú ozdobou jazera.

No plameniaky sú iba jedným druhom z množstva operených krásavcov, ktoré som mohol s Pavlom a jeho manželkou Pavlou na tomto výlete pozorovať. Pomaly sme sa viezli po skalnatom, vyprahnutom západnom brehu jazera. Prúdy pary vystreľovali k oblohe svoje biele chocholy. Opodiaľ, na skale vyčnievajúcej z vody neďaleko brehu, vidíme sedieť ďalšieho opereného správcu bohatého porastu rias: orliaka jasnohlasého.

„V tomto alkalickom jazere niet rýb,“ vysvetľuje Pavol. „Nuž, čo myslíš, prečo sú tu orliaky?“ pýta sa ma. Odpoveď letí priamo nad nami — orliak, ktorý drží vo svojich ostrých pazúroch plameniaka. Teraz chápem, prečo sa ružoví krásavci držia v bezpečnej vzdialenosti od týchto dravcov usadených na vyvýšených miestach.

Orliaka je ľahko rozoznať už zďaleka. Jeho biela hlava, chrbát, hruď a chvost ostro kontrastujú s gaštanovým bruchom a čiernymi krídlami. Keď orliaky žijú pri alkalických jazerách, kde niet rýb, živia sa takmer výlučne plameniakmi. Jeden pár orliakov uloví plameniaka raz za dva až tri dni. V sladkovodných jazerách je však orliak skutočným jedákom rýb. Predstavte si však, že idete po pobreží sladkovodného afrického jazera a obed v podobe ryby vám padne z oblohy priamo pred nos! Nemožné? Vôbec nie. Tento bielohlavý rybár má nešikovné prsty a je známy tým, že mu vypadne jeho rybací úlovok — na veľkú radosť miestnych obyvateľov!

Orliak je však vynikajúcim letcom predvádzajúcim fantastické ukážky vzdušnej akrobacie. Pár sa môže vznášať vo výške hoci 60 metrov a potom si náhle vzájomne zakliesnia pazúry. So strnulo roztiahnutými krídlami sa dostanú do vzrušujúcej vývrtky, ktorá skončí iba 9 metrov nad hladinou vody! Vymanévrujú z vývrtky a opäť sa vznesú využívajúc teplé stúpavé prúdy vzduchu.

Okrídlení tanečníci

Prašná, skalnatá cesta okolo južného cípu jazera je stále viac kopcovitá a autom sa ťažko po nej manévruje. Keď sa šplháme posledným úsekom, míňame párik žuravov korunkatých, ktoré pokojne zbierajú hmyz z vysokých stebiel trávy. Je neskoro popoludní a po príchode do cieľa, táboriska Figovník, si vydýchneme úľavou. Nachádza sa úplne na juhovýchodnom cípe jazera a je vítanou oázou pre unavených cestovateľov.

Po nočnom odpočinku sedíme vôkol ranného ohňa a sŕkame horúcu kávu. A zrazu je tu! Sotva meter nad nami sa vznáša samček vípkár jasnochrbtý a usilovne si stavia hniezdo na strome vzdialenom asi meter od nášho táboriska. „Aký krásny dlhý biely chvost!“ zvolá Pavla. Skutočne je dlhý. Samček je bez chvostových pier dlhý iba asi 18–19 centimetrov. No jeho dve chvostové perá môžu dosahovať obdivuhodnú dĺžku — až 40 centimetrov. Hoci vípkár je pomerne malý, je bojovný. Ak sa odváži priblížiť k jeho hniezdu aj omnoho väčší dravý vták, samček neváha zaútočiť!

„Bude ťažké odfotografovať ho,“ hovorí Pavol, kým si pripravuje fotoaparát. Usilovný staviteľ hniezda neposedí dlho na jednom mieste. Často vzlieta k opustenému hustému chuchvalcu z lístia a pavučiny vysoko na strome. Jeho zámer? Nazbierať lepkavé látky, ktoré používa pri stavbe hniezda. Usilovne hľadá najlepšie časti pavučiny, poletuje sem i tam, pričom robí rýchle pohyby z boka na bok, až sa mu jeho pôvabný chvost divoko trepoce. Páči sa nám jeho efektný tanec. Nachádza vhodné kúsky, vracia sa k rozostavanému hniezdu a pôvabný chvost veje za ním ako zástava.

Dopoludnia zbadáme tiež ďalší pár žuravov korunkatých. Rozhodli sa kŕmiť na trávnatej lúke pred naším táboriskom, medzi jazerom a figovníkovým hájom. Žurav korunkatý je jedným z najvyšších východoafrických vtákov; stojac na čiernych nohách podobných chodúľom je takmer meter vysoký. Jeho operenie je krásnou kombináciou bielej, gaštanovej, čiernej a sivej farby. No skutočne pozoruhodná je hlava. Má zamatovočierne čelo, biele líca a šarlátovočervené laloky — veľké mäsité vaky. A korunka? Elegantný vejár slamovožltého peria podobný naježeným štetinám. Nie div, že bol vybraný do štátneho znaku susednej Ugandy.

„Videl si niekedy žurava tancovať?“ volá na mňa zdiaľky Pavol. Hneď sa vydávam smerom k nemu. „Čo si myslíš o tomto?“ šepká, keď sa približujeme k žuravom. Vtáky stoja oproti sebe pohupujúc elegantnými hlavami a ukláňajúc sa, akoby sa zúčastňovali nejakej zvláštnej kráľovskej ceremónie. Krídla majú roztiahnuté a zdvihnuté vysoko nad chrbát v rozpätí asi jedného metra. Niekoľko minút slávnostne tancujú a točia sa v piruetách.

„Je to svadobný tanec?“ šepkám.

„Nie, takto tancujú hocikedy,“ odpovedá Pavol. „V západnej Keni som videl takto tancovať kŕdeľ, v ktorom bolo sto alebo i viac žuravov.“

V čase párenia sa samček skutočne predvádza. (Ako by mohol dúfať, že zapôsobí na samičku zvyčajným, každodenným tancom?) Stojí prikrčený s nahrbeným chrbtom, má zdvihnuté iba jedno krídlo a hlavou pyšne pohadzuje dozadu dvíhajúc zobák hore, pričom vydáva dunivé hlboké volanie k páreniu. Skutočne pôsobivý pohľad.

Ešte jeden krásavec

Neradi si balíme svoje veci pripravujúc sa na odchod. Sotva by sme si mysleli, že nás čaká ešte jeden operený div. Náhle križuje oblohu veľmi zvláštne vyzerajúce okrídlené stvorenie. Je to samček vdovky rajskej. Predvádza svoj 28 centimetrov dlhý chvost, ktorým sa pýši v čase párenia. Chvost má veľkú vydutinu a pripomína sukňu so „šoslíkom“. Neprekvapuje preto, že i keď vták letí priamo, s takým ťažkým ‚vertikálnym stabilizátorom‘ je jeho let vlnitý. Podobá sa na lietadlo, ktoré neustále stráca rýchlosť. Vtákovi sa však akosi podarí presne zosadnúť, doslova padnúť z neba.

Náš výlet bol príliš krátky na to, aby sme videli všetko, čo v tejto oblasti možno vidieť. Povzbudilo to však naše ocenenie pre Stvoriteľa a priviedlo nás to k tomu, že sa ešte viac tešíme na čas, keď bude všetko stvorenie na zemi žiť spolu v mieri v dokonalej ekologickej rovnováhe. — Hozeáš 2:18.

[Mapy na strane 23]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

KEŇA

jazero Bogoria

Nairobi

[Obrázky na strane 24]

Žurav korunkatý

Plameniaky

Vdovka rajská

Orliaky jasnohlasé