Trpká cena hazardných hier
Bobbyho našli mŕtveho v aute zaparkovanom na jednej ulici na severe Londýna. Spáchal samovraždu vo veku 23 rokov.
Skôr ako sa istý starší muž objavil v stredisku sociálnej starostlivosti, spával nejaký čas na ulici. Bol veľmi zoslabnutý, pretože štyri dni nič nejedol, a nebral ani predpísané lieky na povzbudenie činnosti srdca.
Emilio, otec piatich detí, bol zúfalý. Manželka a deti ho opustili. Teraz sa s ním dokonca odmietajú i rozprávať.
SAMOVRAH, tulák, zavrhnutý otec: tri smutné prípady, ktoré zdanlivo spolu nesúvisia, ktoré však nie sú v súčasnej spoločnosti ničím nezvyčajným. Všetky tieto tragédie mali jedno spoločné — silný hráčsky návyk.
Mnohí náruživí hráči odmietajú pripustiť, že majú nejaký problém, a rodinní príslušníci ich často kryjú, aby sa vyhli spoločenskému biľagu. No milióny rodín na celom svete prežívajú denne útrapy a zúfalstvo pre tento zničujúci návyk.
Nikto nevie, koľko náruživých hráčov vlastne je. Podľa jedného opatrného odhadu ich je v Spojených štátoch desať miliónov. Takéto čísla sú alarmujúce, a všade prudko stúpajú vďaka tomu, že v jednej krajine za druhou sa znásobujú možnosti pre hazardné hry. Náruživé hranie bolo opísané ako „najrýchlejšie rastúci návyk“.
Mnohí vášniví hráči začínali ako hráči príležitostní; chceli iba „skúsiť šťastie“. Potom boli strhnutí do víru silného hráčskeho návyku.
Keď sa hranie vymkne kontrole
Ako sa zmení príležitostný hráč na náruživého hráča? Príčiny bývajú rôzne, ale tak či onak hráč dospeje v svojom živote do takého štádia, keď cíti, že bez hrania nemôže žiť. (Pozri rámik na strane 7.) Niekto nájde v hazardných hrách vzrušenie, ktoré mu v živote chýba. Jedna hazardná hráčka k tomu povedala: „Nezáleží mi na tom, či vyhrávam alebo prehrávam. Keď uzavriem stávku, a najmä ak vložím viac než ostatní, mám pocit, že som najdôležitejším človekom na svete. Druhí ma uznávajú. Veľmi ma to vzrušuje!“
Iní začnú hrať, pretože sú osamotení alebo trpia depresiou. Ester, matka štyroch detí, sa vydala za vojaka, ktorý býval často preč z domu. Cítila samotu a začala hrať na hracích automatoch v zábavných centrách. Zakrátko už hrávala každý deň niekoľko hodín. Peniaze na domácnosť boli čoskoro preč a problémy narastali. Utrácanie sa pokúšala pred manželom utajiť, a tak sa zúfalo usilovala požičať si nejaké peniaze v rôznych bankách alebo inde, aby mohla financovať svoj návyk, ktorý ju denne stál až 200 dolárov.
V iných prípadoch bola posadnutosť podnietená nejakou veľkou výhrou. Robert Custer, odborník na problematiku náruživého hrania, vysvetľuje: „Náruživými hráčmi sa stávajú spravidla tí, ktorí počas svojej hráčskej kariéry vyhrávajú skoro alebo často.“ Túžba vyhrávať ďalej sa potom stáva neodolateľnou.
Nenápadné osídlo poverčivosti
Veľa hráčov sa riadi skôr predtuchou ako logikou. Ak by sa totiž niekto, kto chce hrať, riadil iba rozumom, jednoduché počty by ho mali odradiť. Na znázornenie: V Spojených štátoch je pravdepodobnosť, že niekto bude usmrtený bleskom, asi 1 k 1 700 000. Výhra v Štátnej lotérii je prinajmenšom dvakrát vzdialenejšia.
Kto očakáva, že doňho udrie blesk? Iba dajaký nevyliečiteľný pesimista. No temer každý, kto si kúpi lós, sníva o tom, že vyjde jeho číslo. Je pravda, že výhra v lotérii je príťažlivejšou vyhliadkou, ale za nádejou mnohých, ktorí veria v takmer beznádejné, sa skrýva poverčivosť. Vybrali si svoje „šťastné čísla“ a to ich presviedča, že práve na nich sa môže usmiať šťastie. — Pozri rámik na strane 8.
Španielsky matematik Claudio Alsina poukázal na to, že keby kasína a lotérie mali používať pri hazardných hrách písmená namiesto čísel, možnosť výhry by zostala presne rovnaká, ale magická príťažlivosť — a zrejme aj značná časť príjmov — by sa vytratili. Obľuba, akej sa tešia niektoré čísla, je celkom mimoriadna. Daktorí majú obľúbené čísla 9, 7, 6 a 0, kým iní si vyberajú svoje „šťastné čísla“ na základe takých vecí, ako je dátum narodenia alebo horoskop. A sú aj takí, čo sa rozhodujú podľa rôznych mimoriadnych udalostí.
Jedného dňa zažil istý muž, ktorý prichádzal ku kasínu v Monte Carle, nepríjemné prekvapenie. Preletel ponad neho holub a pošpinil mu klobúk. Ten istý deň vyhral onen muž 15 000 dolárov. V presvedčení, že trus holuba bol priaznivým znamením, nevkročil potom nikdy do kasína bez toho, aby sa najskôr vonku neprechádzal v nádeji, že dostane ďalšie „znamenie z neba“. Veľa hráčov je poverčivosťou zvedených tiež k predstave, že séria výhier sa nikdy neskončí. S tým býva často spojená nemilosrdná moc posadnutosti, ktorá ich ovláda a ktorá ich môže nakoniec pohltiť.
Z lásky k peniazom
Ľudia hrajú, aby vyhrali peniaze, áno, ak by to bolo možné, veľa peňazí. Ale v prípade náruživého hráča získavajú vyhraté peniaze zvláštnu magickú moc. Ako to vysvetľuje Robert Custer, v očiach hráča „sú len peniaze dôležité... Peniaze sú priateľstvom... Peniaze sú liekom.“ A prečo preňho znamenajú tak veľa?
V hráčskych kruhoch obdivujú ľudia buď veľkého výhercu, alebo toho, kto veľa utráca. Chcú byť pri ňom. Peniaze, ktoré hráč vyhral, mu hovoria, že je niekým, že je chytrý. Peniaze mu tiež pomáhajú zabudnúť na problémy, uvoľniť sa, a pozdvihnú mu náladu. Slovami výskumníčky Jay Livingstonovej, hráči „vsadili všetky emócie na jednu kartu, na peniaze“. To je tragický omyl.
Keď bublina praskne a hráč prehráva znova a znova, peniaze sa stanú ešte dôležitejšie. Teraz chce zúfalo získať naspäť to, čo prehral. Ako môže dať potom dohromady dosť peňazí, aby zaplatil veriteľom a aby opäť začal vyhrávať? Onedlho zdegeneruje jeho život na neustálu zhánku po peniazoch.
Takýto úbohý stav je životnou realitou pre milióny hráčov. Sú medzi nimi ľudia oboch pohlaví, všetkých vekových kategórií a všetkých spoločenských vrstiev. Ohrození sú ľudia každého druhu, ako to možno vidieť z nedávneho prudkého nárastu silného hráčskeho návyku medzi dospievajúcimi a ženami v domácnosti.
Hráči medzi dospievajúcimi a ženami v domácnosti
Mladí ľudia sú ľahkou korisťou lákavých hracích automatov alebo iných hazardných hier, ktoré núkajú možnosť okamžitej výhry. Jeden prieskum v istom anglickom meste odhalil, že 4 z 5 štrnásťročných pravidelne hrajú na automatoch a že väčšinou začali hrať mladší ako deväťroční. Niektorí chodia poza školu, a v čase vyučovania hrajú. Z prieskumu medzi študentmi stredných škôl v Spojených štátoch vyplynulo, že u 6 percent sa „prejavujú známky pravdepodobne patologického hráčskeho návyku“.
Manuel Melgarejo, predseda istej svojpomocnej skupiny, v ktorej sú združení bývalí hráči z Madridu (Španielsko), povedal pre časopis Prebuďte sa!, že ľahko ovplyvniteľný mladý človek môže hazardným hrám prepadnúť jedinou vyššou výhrou na hracom automate. Hranie sa môže stať zábavou i vášňou za jedinú noc. Zakrátko môže dospievajúci hráč predávať rodinné dedičstvo či brať peniaze príbuzným, môže sa dokonca uchýliť k drobným krádežiam alebo k prostitúcii, aby získal či získala peniaze na svoj návyk.
Odborníci si všímajú aj značný vzrast počtu žien v domácnosti, ktoré sú náruživými hráčkami. Napríklad v Spojených štátoch tvoria teraz ženy asi 30 percent celkového počtu náruživých hráčov, ale odhaduje sa, že do roku 2000 stúpne toto číslo na 50 percent.
María, žena z robotníckeho prostredia a matka dvoch dievčat, je typickou predstaviteľkou žien v domácnosti, ktoré sa stali náruživými hráčkami. Za posledných sedem rokov utratila v hre bingo a na hracích automatoch 35 000 dolárov — prevažne z peňazí na domácnosť. „Peniaze sú nadobro stratené,“ povzdychla si. „Túžim po dni, keď budem schopná vojsť do kaviarne s 50 dolármi v peňaženke a budem mať silu kúpiť za ne niečo svojim deťom [a nie nakŕmiť nimi hrací automat].“
Sny sa menia na nočné mory
Sny sú akousi oporou, na ktorej hranie spočíva. U mnohých hráčov sú sny o bohatstve prechodné, ale u náruživých hráčov sa menia až na posadnutosť, na takú posadnutosť, ktorá ich neúprosne ovláda, bez ohľadu na nebezpečenstvo bankrotov, väzenia, či dokonca smrti.
Hranie ponúka uspokojenie oprávnených potrieb — príjemnú zábavu, trochu vzrušenia, nejaké peniaze navyše či únik z každodenných starostí — ale skrytá cena, ktorú treba platiť, sa môže ukázať príliš vysoká, ako to na vlastný zármutok zisťujú náruživí hráči. Môžu byť tieto potreby uspokojené aj inak?
[Rámček na strane 7]
Portrét náruživého hráča
HAZARDNÝ hráč hrá stále, bez ohľadu na to, koľko prehráva. Ak niekedy vyhrá, použije peniaze na to, aby mohol hrať ďalej. Hoci azda tvrdí, že môže prestať, kedy sa mu zachce, náruživý hráč, ktorý má vo vrecku nejaké peniaze, nenechá prejsť ani niekoľko dní bez toho, aby o niečo nehral. Má patologické nutkanie hrať.
Neustále sa topí v dlhoch. Keď nie je schopný vrátiť veriteľom, priam zúrivo si požičiava ďalšie peniaze, aby mohol splatiť dlhy, ktoré ho najviac tlačia, a aby mohol hrať ďalej. Skôr či neskôr skĺzne do nepoctivosti. Pri hraní možno utráca aj zamestnávateľove peniaze. A nakoniec je zvyčajne prepustený z práce.
Všetko, dokonca aj manželka a deti sú odsunuté až za hazardné hry. Jeho posadnutosť vedie nevyhnutne k manželským nezhodám a môže sa skončiť rozchodom alebo rozvodom.
Pre silný pocit viny sa uzatvára stále viac do seba. Zisťuje, že je pre neho ťažké s niekým sa zblížiť. Nakoniec trpí silnou depresiou a je možné, že sa pokúsi o samovraždu, pretože už nie je schopný vidieť žiadne iné východisko zo svojej dilemy.
[Rámček/obrázok na strane 8]
Muž, ktorý v Monte Carle rozbil bank
ANGLIČAN Charles Wells navštívil v júli 1891 kasíno v Monte Carle. Za pár dní premenil desaťtisíc frankov na milión, a čo je prekvapujúce, o štyri mesiace tento mimoriadny výkon zopakoval. Veľa ďalších hráčov sa pokúšalo odhaliť jeho „systém“, ale márne. Wells sám vždy tvrdil, že nikdy žiaden systém nemal. V skutočnosti ďalší rok všetky peniaze prehral a zomrel bez haliera. Je iróniou, že jeho epizóda sa stala ťahákom verejnosti do tohto kasína. Získalo medzinárodnú popularitu, ktorú nikdy nestratilo.
Montecarloský klam
Veľa hráčov verí tomu, že hracie automaty alebo kolesá rulety majú akúsi pamäť. Preto hráči rulety niekedy predpokladajú, že keď do určitej chvíle išiel istý rad čísel, je pravdepodobné, že ruleta bude dávať prednosť číslam, ktoré zodpovedajú danému radu. Podobne niektorí hráči na automatoch predpokladajú, že ak dlhší čas nebola na niektorom automate žiadna veľká výhra, musí čoskoro prísť. Takýto chybný predpoklad sa nazýva montecarloský klam.
Tak koleso rulety, ako aj mechanizmus určujúci výhru na hracom automate pracujú výlučne na princípe náhody. Preto nezáleží na tom, čo sa stalo pred chvíľou. The New Encyclopædia Britannica vysvetľuje, že pri hrách založených na náhode „má každá jednotlivá hra rovnakú pravdepodobnosť nejakého daného výsledku“. Takže pravdepodobnosť výhry je zakaždým presne rovnaká. Montecarloský klam však zruinoval veľa hráčov, zatiaľ čo sa pokladne kasín napĺňali.