Túžila som byť slávnou tanečnicou

MALA som práve 12 rokov, keď som vo svojom rodnom meste Ríme debutovala ako tanečnica. Bolo to v roku 1945, hneď po skončení druhej svetovej vojny.

Len si predstavte, čo to znamenalo pre dieťa, ktoré videlo a pocítilo účinky toho hrozného zabíjania, keď mohlo vystúpiť na tanečný parket a robiť práve to, čo najviac milovalo — tancovať! Bola som vzrušená.

Od tanečnice v skupine som sa napokon vypracovala na sólovú tanečnicu. Venovala som sa najmä afrokubánskym, orientálnym a havajským tancom. No tancovala som aj rôzne druhy rumby, čača, rôzne tangá, boogie-woogie a ďalšie tance, ktoré boli práve populárne.

Tanec mi otvoril dvere do čarovného nového sveta. V päťdesiatych rokoch som účinkovala vo svetoznámych filmoch, vrátane filmov Vojna a mier a Quo Vadis. Bolo vzrušujúce spolupracovať s takými hviezdami, ako Elizabeth Taylorová, May Brittová, Eleanora Rossi Dragová, Robert Taylor, Valentina Corteseová a Gabriele Ferzetti.

Dosahujem „úspech“

Vo svojej túžbe za úspechom som cestovala z jedného konca sveta na druhý. Navštívila som Aden v Jemene, Kapské mesto v Južnej Afrike, Londýn v Anglicku, Bangkok v Thajsku, Teherán v Iráne a rôzne mestá Austrálie. Konečne som dosiahla úspech. Hoci som mala iba 19 rokov, žila som v takzvanom krásnom svete.

Vyčerpávajúci nácvik a prísna životospráva, ktorým som sa musela podrobiť, aby som sa udržala vo forme a zostala pritom atraktívna, boli namáhavé. No keď som si pomyslela na úspech, ktorý som už dosiahla a na svoj cieľ, stať sa ešte slávnejšou, ochotne som sa podriadila tomuto prísnemu režimu.

V kruhoch, v ktorých som sa pohybovala, si bohatí a vážení ľudia podávali ruky so zlodejmi, priekupníkmi drog a mafiánmi. Bola to nepredstaviteľne nemravná spoločnosť, spoločnosť presiaknutá drogami, alkoholom, nemravnosťou a násilím. No vtedy ma to takmer vôbec neznepokojovalo. Môj život sa sústredil na tancovanie a luxusný spôsob života — na drahé autá, šperky, šaty a prvotriedne hotely.

Hoci som zarábala veľa peňazí, väčšina ich skončila vo vreckách mojich manažérov. Aby som si udržala životnú úroveň, na ktorú som si zvykla, cez deň som pracovala ako pokladníčka. A čo je smutnejšie, znížila som sa k porušovaniu svojich mravných zásad a zaplietla som sa aj do nemravnej činnosti.

Návrat domov

V roku 1965, po dosiahnutí významného profesionálneho úspechu v zahraničí, som sa rozhodla vrátiť do Talianska. Chcela som zasvätiť svoj život tomu, že sa stanem naozaj veľkou tanečnicou našich čias. Myslela som si, že moje skúsenosti a povesť v zahraničí mi otvoria dvere aj doma. Namiesto toho ma čakalo nepríjemné sklamanie. Zdalo sa, že cesta k úspechu je náhle zahataná.

Po čase som začala vystupovať v nočných lokáloch pochybnej povesti a v disko-kluboch. Cítila som sa osamelá, v pasci skazeného prostredia a nútená poddávať sa všetkým druhom hrozieb a násilia. Mala som dva potraty a takmer som zomrela. Akú cenu som musela zaplatiť za svoju nerozumnú honbu za úspechom! Keď som sa ocitla úplne na dne, našla som niečo, čo sa ukázalo ako skutočný životný úspech.

Významný deň môjho života

Bolo to v jedno letné odpoludnie roku 1980 a ja som išla na kúpalisko neďaleko svojho bytu v provincii Alessandria. Cestou som stretla priateľku, ktorá ma požiadala o zvláštnu vec. „Študujem s jednou Jehovovou svedkyňou Bibliu. Išla by si so mnou na biblické štúdium?“ spýtala sa.

„Jehova? A kto je Jehova?“ chcela som vedieť.

„Jehova je Božie meno,“ odpovedala.

Nasledoval živý rozhovor, takže som na plávanie úplne zabudla. Doviezla som priateľku k svedkyni a spýtala som sa, či sa smiem pripojiť k štúdiu Biblie. Predstavovala som si, že nájdem tajomnú atmosféru, možno nejakého guru alebo svätú osobu vykonávajúcu pri tlmenom svetle neobyčajné a strašidelné rituály. Namiesto toho som sa ocitla v normálnom byte, pred obyčajnou ženou, ktorá nás veľmi zdvorile pozvala dnu. Študovali tretiu kapitolu s názvom „Kto je Boh?“ z knihy Pravda, ktorá vedie k večnému životu.

Keď som zistila, že Boh má osobné meno a to meno je „Jehova“, bol to pre mňa mimoriadny objav. (Žalm 83:18) Pomyslela som si: ‚Ak cirkvi zatajujú aj Božie meno, kto vie, aké ďalšie pravdy môžu ešte tajiť!‘ Spýtala som sa svedkyne, koľko sa platí za vyučovanie, a veľmi ma prekvapilo, keď som sa dozvedela, že vyučovanie je zadarmo. Vo svete, v ktorom som žila, nikto nič zadarmo neurobil. Povzbudilo ma to, aby som začala študovať Bibliu.

Robím zmeny

Mala som málo voľného času, pretože som ešte stále vystupovala ako tanečnica a mala som angažmán v rôznych mestách. No nemohla som sa dočkať, kedy príde táto pani na návštevu, aby som sa viac dozvedela o pravom Bohu Jehovovi. Okrem toho, že som spoznala Božie meno, dozvedela som sa aj to, že Ježiš a Boh nie sú tou istou osobou, že nie sú časťou trojice. Uvedomila som si, ako veľmi som sa mýlila, keď som si myslela, že Boh je mŕtvy! Teraz som sa začala oboznamovať so skutočnou osobou, s Bohom, ktorý žije a je činný.

Konečne som dostala chuť do života. Aká som za to Jehovovi vďačná! Začala som chodiť na všetky zhromaždenia Jehovových svedkov. Tam som získavala lepšie porozumenie nádherných vlastností tohto láskyplného a milosrdného Boha. Bolo to pre mňa veľkou útechou, keď som sa zamyslela nad tým, akým životom som predtým žila. Na tvárach ľudí na zhromaždeniach v sále Kráľovstva sa zračila pokojná vyrovnanosť a ja som si uvedomila, že som našla naozaj krásny svet. Rozhodla som sa, že ho nikdy neopustím. — Žalm 133:1.

Začala som si však uvedomovať, že ak chcem žiť v takomto svete, budem musieť urobiť vo svojom živote veľké zmeny. Zúčastnila som sa zjazdu Jehovových svedkov a počula som také jasné vysvetlenie biblických zásad, že som sa pevne rozhodla zmeniť svoj život. Prestala som tancovať, hoci to bolo dovtedy mojou najväčšou radosťou v živote. Opustila som muža, s ktorým som žila posledných šesť rokov, a úplne som prerušila spojenie so svojou minulosťou a so skazeným svetom zábavy. Zničila som tiež adresár a všetky pamiatky po manažéroch a takzvaných priateľoch.

Nový život

Takto som však stratila zamestnanie a byt, no učila som sa úplne dôverovať Jehovovi. Bola som vo finančnej tiesni, preto som predala svoje cenné veci — auto, kožuchy, šperky — veci, o ktorých som si myslela, že sú symbolom skutočného úspechu v živote. Našla som si nové zamestnanie. Čistila som schodištia nájomných domov a upratovala som v domácnostiach. Zistila som, že meradlom skutočného úspechu v živote nie je majetok alebo postavenie, ale iba to, či má človek Jehovovo požehnanie.

Dňa 23. apríla 1983 som bola pokrstená a stala som sa Jehovovou svedkyňou. V ten deň ma neobklopovali žiadni fotografi, iba svedkovia, ktorí boli šťastní, že môžu medzi sebou privítať novú ctiteľku Jehovu. Krátko nato som odišla do Austrálie, aby som mohla povedať svojmu bratovi o všetkých tých krásnych veciach, ktoré som sa dozvedela. No hoci on a ani jeho deti nezdieľali so mnou nadšenie pre biblickú pravdu, môj pobyt v Austrálii priniesol veľa ovocia.

Zakrátko som sa začala venovať službe celým časom ako priekopníčka a našla som mnohých Talianov žijúcich v Austrálii, ktorí prejavili záujem o Bibliu. Časom som viedla veľa produktívnych biblických štúdií. Neskôr, v roku 1985, som sa presťahovala späť do Talianska. Spočiatku som mala problémy s ubytovaním, no teraz mám malý byt a žijem z dôchodku. To mi umožňuje, aby som slúžila celým časom a navštevovala všetky zborové zhromaždenia.

Dlhé roky som nadovšetko túžila po úspechu v tanci. Myslela som si, že sláva a úspech sú všetko. Pokúšala som sa napodobňovať svetské idoly. Aké je teraz všetko odlišné! Tanec je, pravdaže, niečo krásne. No teraz som zistila, že skutočným úspechom v živote je pomáhať druhým, aby sa dozvedeli o úžasných sľuboch Boha Jehovu, a nie žiť iba pre vlastnú slávu.

S dôverou očakávam splnenie nádherného sľubu: „Dúfaj v Jehovu a zachovávaj jeho cestu, a on ťa vyvýši, aby si zaujal do vlastníctva zem. Keď budú odrezaní zlí, uvidíš to.“ (Žalm 37:34; 2. Petra 3:13) — Rozprávala Edvige Sordelliová.

[Zvýraznený text na strane 13]

Účinkovala som v svetoznámych filmoch, vrátane filmov Vojna a mier a Quo Vadis