Mladí ľudia sa pýtajú...

Ako môžem mať odvahu odlišovať sa?

„Niekedy tlak vrstovníkov spôsobí, že robím to, čo pokladám za nesprávne, ale keďže je také nezvyklé nerobiť to, čo robia oni, zvyčajne iba súhlasím.“ — Ján.

„TLAK vrstovníkov zasahuje každú stránku nášho života.“ Tak hovorí spisovateľka Lesley Jane Nonkinová. Vrstovníci sa snažia určovať, ako sa máš obliekať. Určujú pravidlá, ako máš chodiť, rozprávať a česať sa. Individualita sa netoleruje. Buď sa prispôsobíš, alebo budeš odmietnutý!

No mladí kresťania nie sú otrokmi konformizmu. Nasledujúc Ježišovo pravidlo z Jána 15:19, „nie sú časťou sveta“ bezbožných ľudí.a Ale byť vo svete a nebyť jeho časťou je náročné. Podobá sa to veslovaniu v člne na rozbúrenom mori. Si na vode a obklopený vodou, ale keďže chceš zostať nažive, snažíš sa, aby sa jej čo najmenej dostalo do tvojho člna! Podobne sa mladí medzi Jehovovými svedkami usilujú zabrániť tomu, aby bezbožnosť sveta prenikala do ich života.

Ale to nie je vždy jednoduché. Uvažuj o Ejičirovi, mladom svedkovi z Japonska. V tejto krajine cítiť tak medzi mladými, ako aj medzi dospelými veľmi silný tlak nútiaci ich prispôsobiť sa. Ejičiro spomína: „V škole som sa z dôvodu svedomia nemohol zúčastniť osláv, pri ktorých sa používali národné symboly a spievali vlastenecké piesne. Nemohol som sa ani učiť bojovému umeniu, lebo to bolo v rozpore s biblickými zásadami.“ (Pozri 2. Mojžišovu 20:4, 5 a Lukáša 4:8; Izaiáša 2:4 a Lukáša 10:27.) To spôsobilo, že Ejičiro sa stal nápadným — možno až trápne nápadným — medzi svojimi vrstovníkmi.

Mladí svedkovia na celom svete čelia podobným situáciám. „Najťažšie je to cez sviatky,“ hovorí jeden mladý kresťan. „Všetci sa pýtajú: ‚Prečo neoslavuješ?‘“ Pre jedno dievča je najväčším problémom, „či chodiť s chlapcami“. A ďalší mladý kresťan sa sťažuje na nátlak kamarátiť sa s ostatnými. Hovorí: „Stále sa ma niekto pýta: ‚Nepôjdeš na večierok?‘“ Ďalší mladí svedkovia sú terčom výsmechu, keď odmietajú chodiť poza školu alebo podvádzať na skúškach. Preto sa dá ľahko pochopiť, že na to, aby sme boli odlišní, potrebujeme veľa odvahy a že nie všetci mladí ju majú.

Isté dievča napísalo: „Žijem dva životy — jeden v škole, a druhý doma. V škole som stále medzi svetskými deťmi. Takmer vždy, keď otvoria ústa, nadávajú, a ja sa im celkom prispôsobím. Čo mám robiť?“ Odpoveď je jasná: nájdi odvahu odlišovať sa! Ale ako?

Zdroj pravej odvahy

Odvaha je duševná alebo morálna sila čeliť nebezpečenstvu, strachu alebo ťažkostiam. Nie každý ju má, ale je možné získať ju. „Boh nám nedal ducha zbabelosti,“ vysvetľuje apoštol Pavol, „ale ducha moci a lásky a zdravej mysle.“ (2. Timotejovi 1:7) Áno, Boh ti môže poskytnúť silu potrebnú na to, aby si sa vzoprel tlaku svojich vrstovníkov. — Filipanom 4:13.

No ako získaš túto silu? Jedna z možností je jednoducho o ňu prosiť. „Proste, a dostanete,“ sľúbil Ježiš v Jánovi 16:24. Na tvojich perách by mala byť modlitba najmä vtedy, keď si vystavený pokušeniu urobiť kompromis. „Modlím sa k Jehovovi, aby som dokázala ovládať svoju myseľ a srdce,“ hovorí jedna mladá kresťanka.

Odvážni mladí v raných dobách

Ďalším spôsobom, ako sa stať nebojácnym, je čítanie biblických správ, ktoré hovoria o odvážnych Božích služobníkoch, a rozjímanie o nich. Hanbíš sa druhým povedať, že si Jehovovým svedkom? Tak si preštuduj správu z 2. Kráľov 5:1–5. Hovorí o unesenom izraelskom dievčatku, ktoré odvážne vyjadrilo svoju vieru pred inými. Ďalšia vzrušujúca správa je zaznamenaná v Skutkoch 4:20. Apoštoli smelo povedali odporcom: „Nemôžeme prestať hovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ Štúdium týchto príbehov ťa môže podnietiť k prejavu takej istej smelosti v reči.

Ďalší napínavý príbeh je o Danielovi a jeho troch mladých spoločníkoch, Sadrachovi, Mézachovi a Abednegovi. Títo mládenci patrili ku skupine urodzených mladých Židov, ktorí boli zajatí a odvedení do Babylonu. Babylonský kráľ chcel týchto mladých vyškoliť pre zodpovedné vládne postavenie. Aby sa ľahšie prispôsobili babylonskému spôsobu života, zmenili im ich židovské mená a vyučovali ich jazyku a spôsobom Babylončanov. Tí, ktorí ich držali v zajatí, sa tiež pokúšali odučiť ich od židovských zvykov tým, že im dávali jesť „kráľove lahôdky“. — Daniel 1:7, 8.

Podľa babylonského uvažovania boli také jedlá vybranými pochúťkami. Ale pre bohabojných Židov bola babylonská strava z náboženských dôvodov neprijateľná. No väčšina mladých zajatcov zrejme podľahla pokušeniu — okrem Daniela a jeho spoločníkov všetci. Predstav si ten tlak, akému boli vystavení zo strany svojich židovských vrstovníkov! Ako reagovali títo mládenci na taký tlak? Prečítaj si v 1. kapitole Danielovej knihy sám túto správu, ktorá posilňuje vieru. Možno ti to pomôže nadobudnúť odvahu a odmietnuť prípadnú ponuku zakázaných drog alebo alkoholu!

„Buď odvážny“

No nestačí len čítať o odvahe. Aby si mohol získať odvahu, ktorá ti pomôže vzoprieť sa tlaku vrstovníkov, musíš denne uplatňovať radu, ktorú dal apoštol Pavol mužom i ženám v korintskom zbore: „Stojte pevní vo viere; buďte odvážni a silní.“ — 1. Korinťanom 16:13, Jeruzalemská biblia.

Ak si napríklad mimo dohľadu rodičov a členov kresťanského zboru, meníš svoje oblečenie alebo účes tak, aby si sa prispôsobil svetskej mládeži? Alebo sa nekompromisne držíš kresťanských zásad? Jedno odvážne kresťanské dievča hovorí: „Nechcem sa prispôsobovať každej móde, ktorá sa objaví.“

Ďalšia otázka je: „Máš dosť odvahy povedať svojim spolužiakom, že si Jehovovým svedkom? Ak je to v škole dovolené, nosíš svoju Bibliu a biblickú literatúru so sebou? Keď vzniknú v triede otázky o evolúcii, vlasteneckých oslavách alebo transfúzii krvi, obhajuješ svoj postoj ‚pred každým, kto od teba žiada dôvod nádeje, ktorá je v tebe‘? (1. Petra 3:15) Alebo sedíš za svojím stolom v úzkosti a mlčíš? Ježiš Kristus povedal: ‚Ktokoľvek sa hanbí za mňa a za moje slová, aj ja sa budem hanbiť zaňho.‘ — Marek 8:38.

Naopak, odvážny kresťan sa nielenže nehanbí, ale sa chváli svojou biblicky podloženou nádejou! (Porovnaj Hebrejom 3:6.) Ejičiro, japonský mladík, ktorého sme citovali skôr, sa to naučil. Často sa ho pýtali, prečo sa nezúčastňuje na vlasteneckých oslavách alebo na bojovom umení. Bol v nevýhode preto, že sa odlišoval? „Nie,“ hovorí, „začal som to všetko považovať za výzvu. Viete, musel som si pripraviť odpovede na obhajobu svojho konania a spoľahnúť sa na Jehovovu pomoc. Tak sa nevýhody v konečnom dôsledku stali výhodami.“

Nauč sa hovoriť otvorene, aj keď si vystavený pokušeniu. Príslovia 1:10–15 hovoria: „Syn môj, ak ťa hriešnici chcú zviesť, neprivoľ. Ak stále hovoria: ‚Len poď s nami...‘ syn môj, nevydávaj sa s nimi na cestu. Zdrž svoju nohu od ich cesty.“ To, prirodzene, neznamená držať druhým kázeň. V knihe How to Say No and Keep Your Friends (Ako povedať nie a udržať si priateľov) poradkyňa Sharon Scottová píše, že niekedy sa môžeš rozhodnúť jednoducho odísť alebo odmietnuť pozvanie, či jednoducho si ho nevšímať. No inokedy možno budeš mať sotva na výber a budeš musieť otvorene vysvetliť, prečo sa k nim nemôžeš pripojiť. Poradkyňa Scottová odporúča, aby si bol pevný: „Snaž sa, aby si nevyzeral poddajne... Udržuj zrakový kontakt... Hovor pevným a vyrovnaným hlasom.“

Pre svoj postoj budeš možno stále terčom podpichovania a výsmechu. No mnohí, i keď neradi, ťa budú obdivovať. Mike, ďalší mladík, hovorí: „Mnoho chlapcov vie, že som svedok, a berú na mňa ohľad. Keď chcú hovoriť o niečom zlom, povedia: ‚Mike, ideme sa rozprávať, preto ak chceš odísť, tak odíď.‘“ Nie všetci mladí budú brať na teba taký ohľad. Ale Boha istotne poteší tvoje správanie. (1. Petra 4:3–6) Jedna mladá kresťanka preto hovorí: „Netráp sa tým, čo si o tebe ostatní myslia!“ Dôležité je to, čo si myslí Boh. A on ťa požehná za to, že máš odvahu byť odlišným.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 16]

Keď sa naskytnú príležitosti vysvetliť svoju vieru, využiješ ich?