Čo je také mimoriadne na ľanovom plátne?

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Írsku

ZAPLATILI by ste 5 000 dolárov za košeľu? Vo štvrtom storočí n. l. to bola v niektorých častiach Rímskej ríše cena košele, vyrobenej z najkvalitnejšieho ľanu. Suma predstavovala dvadsaťpäťtýždňovú mzdu najlepšie platených tkáčov ľanového plátna v tom čase.

Ľudia si dodnes stále vysoko cenia všetky druhy luxusného ľanového tovaru. A ak ste niekedy spali v horúcom podnebí pod ľahkými chladivými ľanovými prikrývkami, viete, že ľanové plátno má v sebe niečo neobyčajné. Prečo je také zvláštne?

Skoré začiatky

„Ľan sa používa dlho, najmenej od čias starovekých Egypťanov,“ povedal Roy, riaditeľ jednej divízie Ulsterskej tkáčskej spoločnosti. „Považovali ho za niečo posvätné, pretože rástol na brehoch rieky Níl, a dokonca si mysleli, že ich bohovia sú odiati ľanovým plátnom.“

„V blízkosti Nílu určite prekvital ľanový priemysel,“ pokračoval Roy. „Ľanové plátno odievalo živých i mŕtvych, pretože Egypťania ho používali, keď pripravovali mŕtve telo na pohreb.“ A tak si predstavte, koľko to stálo! Tkáč utkal za týždeň len asi tri metre ľanového plátna, a pri pochovávaní kráľa sa použilo až 900 metrov!

Trvanlivosť ľanového plátna dokazuje skutočnosť, že kúsky tohto materiálu sa zachovali po tisícročia v hrobkách faraónov. Ľanový odev bol tiež znakom postavenia a vplyvu, čo naznačuje situácia, keď egyptský faraón chcel poctiť Jozefa. Biblia hovorí, že ho „obliekol... do odevu z jemného plátna“. (1. Mojžišova 41:42) Je zaujímavé, že Jozef, bohatý muž z Arimatie, zabalil Ježišovo mŕtve telo do čistého jemného plátna. — Matúš 27:57–59.

Medzi Izraelitmi, ktorí vyšli z Egypta s Mojžišom, boli takí, ktorí vedeli zručne vyrábať ľanové plátno. Keď boli na pustatine, títo remeselníci vyrobili ‚jemne utkané plátno‘, ktoré sa použilo pri stavbe svätostánku. — 2. Mojžišova 26:1, 31, 36; 35:35.

Pretože táto tkanina je vzdušná a príjemná, izraelský ľud si určite cenil ľanové odevy. Navyše, dali sa jednoducho prať a udržiavať v čistote, čo bolo skutočnou výhodou, ak vezmete do úvahy zákony Izraelitov, ktoré vyžadovali pranie odevov kvôli čistote a hygiene. (3. Mojžišova 11:25, 40; 13:34; 15:5–13; 16:4, 32) V Biblii ‚čisté jemné plátno‘ vhodne „predstavuje spravodlivé skutky svätých“. — Zjavenie 19:8.

„Keď sa ľan perie,“ povedal Roy, „stráca mikroskopickú vrstvu, a tak sa zakaždým obnoví jeho hladký, jasný povrch. Pretože ľanové plátno je skutočne pevnejšie, keď je vlhké, dobre znáša opakované pranie.“ Teda ako získavame túto pozoruhodnú tkaninu?

Uvoľňovanie vláken

Ľudstvo sa už v dávnych časoch naučilo vyrábať ľanové plátno z vláken rastlín ľanu. Nie je ľahké získať vlákna, ktoré napokon vytvoria krásne, kvalitné ľanové plátno. Uvažujme krátko o práci, vykonávanej v dávnych časoch v Írsku, ktoré bolo po stáročia strediskom výroby ľanového plátna.

V apríli alebo v máji sa ľanové semená ručne zasiali. Asi 16 týždňov sa starostlivo dohliadalo, aby vyrástli na vysoké štíhle rastliny s jemnými modrými kvietkami. Rastliny boli vhodné na zber koncom augusta, keď ľan začína hnednúť. Rastliny sa potom ručne vytŕhali aj s koreňmi. Keď sa odstránili listy a semená (z ľanových semien sa vyrába olej), začala sa ťažká práca uvoľňovania vláken.

Aby sa získali vlákna zo stonky rastliny, stonky sa asi dva týždne máčali v nádržiach so stojatou vodou, kde sa drevnaté časti stonky nechali zhniť. Podľa jedného odborníka „tento úkon [zvaný máčanie] je jedným z najnáročnejších a určite najmenej príjemných úkonov pri spracovaní ľanu“. Stáť do pása v zapáchajúcej nádrži s ľanom, pozorne vyťahovať rozkladajúce sa rastliny a pritom dávať veľký pozor na to, aby sa dlhé stonky nepolámali, bolo naozaj nepríjemnou prácou!

Zapáchajúci ľan bol potom rozprestretý na trávu, aby na slnku vyschol, čo trvalo ďalšie dva týždne. Keď bol ľan suchý a krehký, stonky sa polámali a trepali, aby sa z nich získali vlákna. Tento proces sa nazýval rozvíjanie. Istý autor vraví z vlastnej skúsenosti, že „nič nemohlo byť namáhavejšie, ako starý spôsob ručného rozvíjania vláken“.

Výroba plátna

Keď sa zo stoniek získalo množstvo hodvábne lesklých vláken, česali sa, aby sa oddelili spletené vlákenká. Tie kratšie sa používali na výrobu hrubších výrobkov, ako sú povrazy, rybárske siete, impregnované plátno a lodné plachty. Dlhšie vlákna sa spriadali na výnimočne jemnú priadzu, jemnejšiu ako priadze spletené z vlny alebo bavlny, ktoré sú z oveľa kratších vláken.

Na krosnách sa z priadze tkalo ľanové plátno. Avšak aby sa tento hrubý, jednoduchý materiál, ktorý vyšiel z krosien, zmenil na krásne biele plátno so saténovým leskom, boli potrebné ďalšie kroky. Napríklad plátno sa muselo opakovane tĺcť, aby sa tkanivo sploštilo. Potom sa plátno muselo vybieliť.

Holanďania sa stali uznávanými majstrami v umení hladenia a bielenia plátna. Istý autor vysvetlil: „Holandská metóda, ktorá sa používala v Írsku, pozostávala z osem až desaťdňového máčania v zásaditom roztoku (buď v kravskom moči, alebo v lúhu z popola morských chalúh), potom nasledovalo premývanie v cmare alebo otrubách, čo trvalo dva alebo tri týždne, po ďalšom premytí nasledovalo poklepávanie [tlčenie drevenými mlatkami, aby sa dosiahol vysoký lesk] a potom sa plátno rozprestrelo na trávu [vplyv slnka a vzduchu].“ Celý proces trval údajne sedem alebo osem mesiacov.

Dnes, samozrejme, väčšinu namáhavej práce človeka pri výrobe plátna nahradila mechanizácia a vedeckejšie metódy. Moderné metódy veľmi uľahčujú a urýchľujú nielen výrobu hrubého plátna, ale aj zložitejších tkaných vzorov, ako u damasku.

Výraz „damask“ je odvodený od mesta „Damask“, kde v stredoveku tkáči vyrábali túto látku s charakteristickým jemným vzorom. Zložitosť tkania damasku vidno na súprave obrúskov, ktorú poslal istý výrobca z Belfastu britskej kráľovnej Viktórii v roku 1887. Každý damaskový obrúsok mal rozmery iba 43 centimetrov krát 38 centimetrov, ale každý obsahoval 3 060 osnovných nití a 4 012 útkových nití — štyri kilometre nití v každom obrúsku!

No keďže sú všetky nitky rovnakej farby, ako vznikne vzor? K. G. Ponting v knihe Discovering Textile History and Design (Odhaľovanie dejín textilu a dizajnu) vysvetľuje: „Väčšina vzoru [damasku] je výsledkom toho, že odraz svetla na povrchu osnovných a útkových nitiek sa mení. Ľanový damask, takmer vždy biely, závisí úplne od tohto svetelného efektu.“

Nabudúce, keď si budete obzerať ľanové plátno, nepochybne si plnšie oceníte prácu a pozornosť, ktoré sú spojené s jeho výrobou. Budete môcť uznať, čo muži a ženy vedeli už tisíce rokov, že ľanové plátno je naozaj niečo neobyčajné!

[Obrázok na strane 23]

Rastliny ľanu po vysušení