Vytrvalí obyvatelia púšte Namib

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Južnej Afrike

KAOKOLAND a Damaraland sú rozľahlé oblasti, ktoré pokrývajú severnú časť africkej púšte Namib. „Zabudnutý svet, do ktorého sa až donedávna mohol odvážiť len málokto.“ Tak opisuje tieto oblasti Clive Walker v knihe Twilight of the Giants (Súmrak obrov). Sú domovom jediných pravých púšťových slonov na svete.

V týchto oblastiach zostalo dnes azda menej ako sto týchto obrov. Za rok tu naprší sotva 15 centimetrov a niekedy celé roky ani nezaprší. Ako si slony hasia smäd a ukájajú svoj veľký apetít?

Prispôsobili sa životu v púšti

Prvé správy o slonoch v západnej Namíbii pochádzajú z roku 1895, a doklady ukazujú, že žijú v púšti už po niekoľko generácií. Počas posledného obdobia sucha, keď päť rokov nepršalo, slony zostali v púšti a pokiaľ bolo možné zistiť, žiadne dospelé slony nezahynuli priamo následkom sucha, hoci zahynulo veľké množstvo antilop kudu, rovnorožcov a zebier vrchovských, ako aj niekoľko sloních mláďat. „Slony patria k najprispôsobivejším tvorom na zemi,“ usudzuje Mitch Reardon v knihe The Besieged Desert (Sužovaná púšť).

Hoci korytá riek v Kaokolande sú zvyčajne suché, voda z východných svahov presakuje cez piesok a slony to využívajú. V piesku koryta rieky si vyhĺbia a udržiavajú vodné jamy. Do týchto jám presakuje voda, a keď si slony dostatočne uhasia smäd, tieto napájadlá využívajú doslova tisíce iných zvierat, vtákov a hmyzu, a tak prežívajú.

Keďže slony žerú vegetáciu vo veľkých množstvách — vyše 100 kilogramov denne — niekto by si mohol myslieť, že zničia ekologický systém tejto oblasti. No všimnime si postreh známeho odborníka dr. Anthonyho Hall-Martina v knihe Elephants of Africa (Africké slony): „Slony v bujných trópoch zničia celý strom, a to iba preto, aby sa dostali k niekoľkým listom. Ale ich druhovia žijúci v púšti zriedka zlomia alebo zvalia nejaké stromy. Ak by to robili, zakrátko by nemali čo žrať. Preto každý odtrhnutý kúsok zelene zožerú a človek nájde sotva niekoľko listov zašliapaných nohami a zničených.“

Púšťové slony v skutočnosti podporujú rast stromov. Akácia patrí k ich obľúbenej potrave a v čase dozrievania plodov zožerú veľké množstvá toboliek so semenami. Keď tieto semená prechádzajú ich zažívacím traktom, tvrdé tobolky zmäknú, potom sú vylúčené a uchované v kope teplého trusu bohatého na živiny, a tak sú pripravené vyklíčiť, keď neskôr predsa len naprší. Takto sú, vďaka slonom, akácie účinne nahrádzané v nikdy nekončiacom ekologickom cykle.

Zapamätať si znamená prežiť

Pravdepodobne ste už počuli, že sa hovorí: „Slon nikdy nezabúda.“ Uvažujme, ako sa to uplatňuje v spôsobe života púšťových slonov. Majú vysoko vyvinutý pud pre rodinný život, pocit súdržnosti, a slonie mláďa zostáva pri matke až desať rokov. To je dlhé detstvo v porovnaní s ostatnými cicavcami, hneď po ľuďoch druhé.

Počas tohto obdobia dospievania sa slonie mláďa dostáva do styku so slonmi rôzneho veku. Učí sa od nich tajomstvo, ako prežiť v tomto nehostinnom prostredí. Ukážu mu, kde a ako nájsť vodu, ktoré rastliny požierať a kedy na nich dozrievajú plody. A učí sa tiež, ako sa vyhýbať človeku. To, čo sa mladý slon naučil a spoznal, nesmie ani v dospelosti nikdy zabudnúť. „V období sucha,“ vysvetľuje M. Reardon, „môže byť pamäť slona a jeho skúsenosti kľúčom k prežitiu.“

Spôsob života slonov je založený na matriarchálnom usporiadaní, a hlavnou zárukou prežitia stáda je nepochybne staršia samica. Vedie svoju rodinu i stádo pri neustálom hľadaní vody a potravy. Asi za 50 rokov svojho života postupne nadobudne veľké poznanie potrebné na prežitie. Pod jej vedením a jej napodobňovaním sa toto poznanie odovzdáva mladším v stáde. Ak pytliaci zabijú takúto starú samicu, znamená to stratu knižnice s informáciami o miestach, kde možno nájsť potravu.

Garth Owen-Smith z Namíbijského zväzu na ochranu zveri hovorí o týchto púšťových slonoch v Namibe toto: „Pamätajte . . že nerozprávame len o nejakých divých zvieratách. Toto sú púšťové slony... Tento druh... nemožno nájsť nikde inde na svete... Aké spustošenie, aká strata pre vedu a pre svet, ak by sa pripustilo, aby zmizli zo scény!“ Tieto obry však nezmiznú len tak ľahko zo scény svojho domova, ktorý si vybrali. Sú nielen nanajvýš prispôsobivé, no aj vynikajúco vybavené, aby prežili.

Ďalšie tajomstvá prežitia

Ak by ste boli v blízkosti stáda — samozrejme proti vetru — mohli by ste priamo pozorovať niektoré ich tajomstvá umožňujúce prežitie. Mohli by ste pozorovať, ako sa zhromaždia vôkol plytkej preliačiny s jemným pieskom, drvia kusy pôdy prednými nohami, potom naberajú jemný prach do chobotov a vzájomne sa ním poprašujú, kým nepripomínajú šedé mátohy. Myslíte si, že to robia preto, lebo sú rady špinavé? Vôbec nie. Ak majú kožu pokrytú prachom ako jemným púdrom, ochladzuje ich to a izoluje pred neľútostným slnkom.

Ak zostanete úplne ticho, uvidíte, ako stádo po takomto prachovom kúpeli odpočíva. Odpočíva, až na veľké uši slonov. Pozrite, ako nimi neustále pohybujú sťa veľkými vejármi. Okrem vytvárania ľahkého vánku, ktorý je vždy vítaný, ochladzuje sa im krv prúdiaca sieťou žíl vystupujúcich na ušiach až o 6 °C. Táto chladnejšia krv prúdi obrovským telom a opäť sa dostáva do uší. Priali ste si niekedy mať tiež zabudovanú klimatizáciu?

Začínajú vás už bolieť nohy od toho, že ste prikrčení? Všimnite si, ako si tamtá veľká samica uvoľňuje nohy. Pozrite, ako elegantne si ohne prednú nohu a vyváži ju na nechtovitých kopytách. Uvoľňuje si tak chodidlo. Niekedy si slony skrížia zadné nohy zábavným spôsobom; vyzerá to, ako keď sa niekto opiera o vychádzkovú paličku.

Ďalší zaujímavý spôsob vidíte na obrázku na protiľahlej strane. Pozrite sa na guľatý kameň, ktorý slon prevaľuje pod nohou. Predpokladá sa, že takto si uvoľňuje unavené chodidlá, čo sa veľmi podobá spôsobu, akým môže masér pacientovi masírovať boľavé šľapy. Treba pamätať na to, že stádo mohlo prejsť mnoho kilometrov, a zdá sa, že toto sú niektoré spôsoby, ako uľavujú otlačeným chodidlám.

Ako dlho prežijú?

Hoci sú tieto obry púšte schopné prežiť prirodzené nebezpečenstvá svojho prostredia, dokážu prežiť vpád svojho jediného nepriateľa, človeka? Zdá sa, že áno. Miestne domorodé kmene sú teraz zapojené do ochrany svojho prírodného bohatstva.

Podľa časopisu African Wildlife vzdelávacia kampaň na zachovanie zveri, ktorú začal Namíbijský zväz na ochranu divých zvierat, „vyústila do úplného zákazu lovu v celej oblasti, ktorý vydali predstavitelia kmeňov Damara a Herero“. Zväz na ochranu zveri získal tiež podporu náčelníkov z kmeňa Himba v Kaokolande, ktorí ustanovili príslušníkov svojho kmeňa za ochrancov zveri.

Vďaka tejto pozitívnej podpore domorodých náčelníkov rozvinul sa pocit kmeňovej hrdosti na divú zver. „Prvýkrát za pätnásť rokov,“ oznamuje časopis African Wildlife, „sa počet slonov a nosorožcov v tejto atraktívnej a čarovnej oblasti zvýšil.“ Človek môže iba dúfať, že tento záujem o ríšu divých zvierat potrvá.

Potom sa naozaj budú títo nomádi vyprahlej púšte dlho potulovať skalnatými oblasťami svojho domova, ktorý si sami vybrali. So svojím vrodeným inštinktom a prirodzeným vybavením na prežitie sú skutočnými vytrvalcami púšte Namib.

[Obrázok na strane 25]

Slony udržiavajú napájadlá hĺbením v piesku riečneho koryta

[Obrázok na strane 26]

Slony nohami prevaľujú kamene očividne preto, aby si uvoľnili chodidlá

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Clive Kihna