Mladí ľudia sa pýtajú...
Prečo sa k nám prisťahovali starí rodičia?
ZVYKOL si si na súkromie vlastnej izby. Teraz musíš bývať s bratom alebo so sestrou. Mal si vo zvyku pozývať si priateľov. Teraz nemôžeš, pretože ‚narobia príliš veľa hluku‘. Mával si čas na zábavu i na odpočinok. Teraz musíš veľa tohto času venovať domácim prácam. Tvoji rodičia boli obyčajne uvoľnení a prístupní na rozhovor. Teraz sú nedotkliví, podráždení. Nuž, prisťahovali sa k vám starí rodičia, a nič nie je také ako predtým.
Nie že by si svojich starých rodičov nemal rád. No vychádzať s nimi nie je vždy jednoduché. Zisťuješ, že strácaš trpezlivosť a aj pomerne všedné veci ťa rozhnevajú. Mladá Viktória povedala: „Starší ľudia majú svoje vlastné spôsoby. Moja stará mama ma žiada, aby som jej priniesla šamlík, hoci na invalidnom vozíku má podnožku pod nohy. Alebo prídem domov unavená, chcem si na chvíľu ľahnúť, no ona sa chce so mnou rozprávať. Keď sa pokúšame pozerať televíziu, stará mama stále rozpráva. Ak pozerá aj ona, nechápe podrobnosti a musíme jej všetko vysvetľovať.“
Ak sa k vám prisťahoval jeden alebo obidvaja starí rodičia, je pravdepodobné, že prežívaš určité napätie a nepokoj. Upokoj sa však, vaša rodina sa nerozpadáva, iba sa prispôsobuje náročnej situácii. A ty môžeš urobiť veľa pre to, aby si si zaistil vlastné šťastie a pokoj mysle, ak 1. prejavíš pochopenie a zmieriš sa so svojimi rodinnými povinnosťami, 2. rozvíjaš skutočný „súcit“ k rodičom a starým rodičom. — 1. Petra 3:8.
Kresťanská povinnosť
Nie ste jedinou rodinou, ktorá je v takejto situácii. V Spojených štátoch väčšinu starých ľudí do istej miery podporujú dospelé deti; pomerne málo starších ľudí je umiestnených v takých zariadeniach, ako sú domovy dôchodcov.a Arlene S. Skolnicková v knihe The Intimate Environment (Rodinné prostredie) píše: „Prevažná väčšina starých ľudí sa pravidelne stýka so svojimi deťmi, často ich navštevuje a obracia sa na ne, ak má problémy.“
Hoci je úplne prirodzené cítiť sa zaviazaný svojim rodičom, kresťania majú ešte väčší pocit zodpovednosti voči Bohu. Apoštol Pavol povedal: „Ak má však nejaká vdova deti alebo vnúčatá, nech sa najprv učia, ako prejavovať zbožnú oddanosť v svojej domácnosti a splácať patričnú náhradu svojim rodičom a starým rodičom, lebo to je v Božích očiach prijateľné. Ak sa niekto nestará o tých, ktorí sú jeho vlastní, a zvlášť o tých, ktorí sú členmi jeho domácnosti, istotne zaprel vieru a je horší ako človek bez viery.“ (1. Timotejovi 5:4, 8; porovnaj Marka 7:10–13.) Všimni si, že deti aj vnúčatá sú povinné starať sa o ‚svojich vlastných‘.
V tom dal príklad sám Ježiš Kristus. Hoci zomieral bolestnou smrťou na mučeníckom kole, odsunul svoje vlastné záujmy a postaral sa o svoju starnúcu matku tak, že poveril svojho bratranca Jána, aby sa o ňu staral. Aj keď bol Ján apoštolom a mal dôležité povinnosti, vzal si Ježišovu matku „od tej hodiny“ do svojho domu. — Ján 19:26, 27.
Ctiť si rodičov je teda kresťanská povinnosť a prednosť. (Efezanom 6:2) Rodiča sa nemožno zriecť preto, že ostarel či ostarela, alebo potrebuje mimoriadnu starostlivosť. (Príslovia 23:22) Biblia nám ďalej hovorí, aby sme sa k starším správali s úctou pre ich múdrosť a skúsenosti. (3. Mojžišova 19:32; Príslovia 16:31) Veď i sám Jehova zaobchádza so staršími láskavo a ďalej ich používa vo svojej službe. — Porovnaj Joela 2:28; Skutky 2:17.
‚Nemyslel som si, že to bude také ťažké‘
Z tohto pohľadu možno lepšie chápeš, prečo pozvali tvoji rodičia starých rodičov, aby žili s vami. Spočiatku si sa nepochybne vo všetkom snažil o optimistický alebo aspoň o nezaujatý postoj. Vedel si, že budeš musieť urobiť nejaké zmeny, dokonca niečo obetovať. No so starými rodičmi si vždy dobre vychádzal a domnieval si sa, že tento dobrý vzťah bude pokračovať. Teraz sa však prisťahovali a zisťuješ, že situácia je omnoho ťažšia, ako si si vôbec predstavoval.
To je typické. V mnohých krajinách je zvykom, že v jednej domácnosti žijú spolu tri generácie — starí rodičia, rodičia a deti. Starostlivosť o chorých alebo invalidných rodičov je súčasťou ich kultúry a nepovažuje sa za vážnu príťaž. No v západných krajinách, kde sú vo všeobecnosti rodiny zvyknuté žiť vo vlastných oddelených domácnostiach, je prisťahovanie starých rodičov považované za vážnu zmenu. Môžeš si byť istý, že nie si jediný, komu sa život obrátil naruby. Je naozaj možné, že situácia je pre tvojich rodičov a starých rodičov ešte ťažšia ako pre teba.
Stres, ktorý prežívajú tvoji rodičia
Uvažuj najprv o svojich rodičoch. Čo myslíš, ako by si sa asi cítil, keby si videl, ako starnú a telesne, duševne a citovo chradnú? Ako by to na teba pôsobilo, keby tí, od ktorých si bol vždy závislý, sa postupom času nedokázali postarať sami o seba? Nebol by to bolestný, srdcervúci zážitok? Takto si môžeš dobre predstaviť, ako sa cítia tvoji rodičia, keď pozorujú, že sa to deje s ich rodičmi. Je pochopiteľné, že niekedy vyzerajú smutno alebo sú podráždení.
Aj tvoji rodičia môžu zistiť, že so starými rodičmi nie je vždy ľahké dobre vychádzať. Niektorí sa často vrátia k tomu, že zaobchádzajú s dospelými deťmi tak, akoby boli malé. (Inými slovami, nebudeš možno v domácnosti jediný, ktorému prikážu, aby bol tichšie.) Niektorí starí ľudia majú vo zvyku sťažovať sa na opateru a niekedy obviňujú veľmi svedomité deti, že ich zanedbávajú. Iní majú vo zvyku vyjadrovať svoje názory na výchovu detí, obviňujú svoje dospelé deti, že sú alebo príliš zhovievavé, alebo príliš prísne. Tvoji rodičia iste dobre vedia, že starí rodičia nechcú byť zlomyseľní či krutí. Ale pretože tvoji rodičia obetovali v ich prospech už tak veľa, môžu im trpko zazlievať akúkoľvek kritiku. A keď reagujú tak, že zaobchádzajú so starými rodičmi nie veľmi láskavo alebo trpezlivo, môžu mať tiež pocity viny a hnevať sa sami na seba.
Tvoji rodičia môžu byť tiež nešťastní zo zmien, ktoré museli urobiť vo svojom spôsobe života. Môže sa stať, že rodinný rozpočet sotva pokryje náklady na potreby rodiny. Ak obidvaja rodičia pracujú, zvýšené požiadavky, ktoré kladie na nich táto starostlivosť, môžu spôsobiť, že sú unavení a vyčerpaní. Možno sú tiež nútení odrieknuť si predošlé spôsoby oddychu a občerstvenia. A k tomu pristupuje ešte napätie v manželstve, ktoré môže vzísť z toho všetkého, najmä ak má jeden rodič dojem, že on alebo ona nesie väčšiu ťarchu opatery starých rodičov.
Údel starých rodičov
Pre tvojich starých rodičov môže byť situácia nie menej stresová. Biblia nazýva starobu „biedne dni“. (Kazateľ 12:1–7) Je to skutočne biedne, keď niekto pozoruje, ako telesne chradne. Pridaj k tomu stres z toho, že sa náhle ocitli v novom prostredí. Väčšina starších ľudí uprednostňuje súkromie a nezávislosť. V knihe The Intimate Environment sú citovaní dvaja odborníci, ktorí hovoria: „Väčšina starších ľudí vyžaduje od svojich detí lásku a pozornosť, no nevyžaduje nutne finančnú pomoc, ubytovanie alebo iné prejavy dobročinnosti. Niektorí skutočne radšej robia nejaké veci pre svoje deti a vnúčatá, ako by prijímali niečo od nich.“
Pre tvojich starých rodičov je preto ťažká skutočnosť, že stratili svoju nezávislosť a sú nútení stať sa závislými od tých, ktorí boli kedysi závislí od nich. Nebuď teda prekvapený, ak je niekedy ťažké s nimi dobre vychádzať. A pretože mali dlhé roky svoj vlastný domov — a ticho a pokoj — môže im ťažko padnúť žiť v prostredí s veľmi živou mládežou. Hlasná hudba a rozhovor ich môže vyvádzať z miery.
Jedna vec je istá: Prispôsobiť sa situácii je náročné pre každého. No aj ďalšie kresťanské rodiny čelia podobným ťažkostiam a úspešne sa s nimi vyrovnávajú. (Porovnaj 1. Petra 5:9.) Kľúčom je to, aby si sa viacej usiloval prejavovať „ovocie ducha“ a „novú osobnosť“. (Galaťanom 5:22, 23; Efezanom 4:24; Kolosanom 3:13, 14) Namiesto toho, aby sa vaša rodina rozpadala, radšej držte pospolu. V budúcom čísle budú opísané niektoré spôsoby, ako to možno robiť.
[Poznámka pod čiarou]
a Niekedy je potrebná ústavná starostlivosť. No aj vtedy by mali deti pravidelne navštevovať rodičov a podporovať ich toľko, koľko môžu. Pozri časopis Strážna veža číslo 20, 1987.
[Obrázok na strane 20]
Prisťahovanie starých rodičov môže znamenať stratu súkromia