Mladí ľudia sa pýtajú...

Čo je na tom zlé, že sa rozprávame?

‚NECHODÍME spolu, iba sa rozprávame.‘ Takto opisuje sedemnásťročný Denny svoj vzťah k Tine.a Spoznali sa na zjazde Jehovových svedkov a odvtedy pravidelne vedú dlhé telefonické rozhovory. Denny pripúšťa, že sú príliš mladí na to, aby spolu chodili. Ale nevidí nič zlé na tom, že sa len tak porozprávajú.

Mnohým mladým ľuďom rodičia síce nedovolia, aby chodili na schôdzky, ale dovolia im, aby udržiavali priateľstvo s osobami opačného pohlavia častými rozhovormi a telefonátmi. Nevinná zábava? Azda. Ale niektorí rodičia sú znepokojení. „Zdá sa, že tu máme problém s veľmi mladými ľuďmi, ktorí ‚chodia‘ s inými mladistvými,“ píše jeden znepokojený rodič. „Nechodia spolu vážne, ale považujú jeden druhého za svojho chlapca alebo svoje dievča.“

Iní mladí chlapci a dievčatá pestujú vzájomný vzťah prostredníctvom listov. Takéto listy nemusia byť nič viac ako nevinné vyjadrenia priateľstva. No často nadobúdajú stále väčší romantický nádych. Romantický vzťah môže vzniknúť aj vtedy, keď si mladí začnú písať s niekým, kto je známy tým, že ako kresťan nedáva dobrý príklad. Možno tvrdiť, že takáto korešpondencia sa začala ako úprimný pokus posilniť takéhoto jednotlivca.

Rozprávanie, alebo známosť?

Biblia neodsudzuje rozhovor alebo korešpondenciu s ľuďmi opačného pohlavia. Predpokladá sa, že kresťania ‚milujú celé spoločenstvo bratov‘ a k tomu patria aj vrstovníci oboch pohlaví. (1. Petra 2:17) Biblia ďalej hovorí mladým mužom, aby sa správali ‚k mladším ženám ako k sestrám so všetkou cudnosťou‘. (1. Timotejovi 5:2) Ak sa uplatňuje táto zásada, mladí muži a ženy sa môžu tešiť z čistých, zdravých vzťahov — áno, z priateľstva.

No kresťanskí mladí sa bežne tešia z takého priateľstva v skupinách. A tak keď si dvaja mladí osamote prejavujú zvláštnu pozornosť, takýto vzťah začína nadobúdať podobu ľúbostného vzťahu alebo dvorenia. Je to nevyhnutne to isté ako známosť? Väčšina mladých by pravdepodobne povedala, že nie. Avšak mladiství nemajú vždy istotu, čo presne dospelí myslia výrazom známosť.

Keď boli mladí v jednej skupine požiadaní, aby definovali známosť, viac ako polovica povedala, že to znamená ‚chodiť von s osobou opačného pohlavia‘. Niektorí definovali význam chodenia ako ‚niekoho lepšie spoznávať‘. Z istého neformálneho prieskumu v skupine kresťanských mladých vyplynuli podobné závery. Jeden trinásťročný chlapec povedal: „Známosť je to, keď zoberieš dievča do kina, zostanete dlhšie vonku a potom ho odprevadíš domov.“

Jeden slovník definuje slovo „známosť“ ako „spoločenský kontakt dvoch osôb opačného pohlavia“. Nemohlo by to zahŕňať pravidelné rozhovory s niekým? A ako je to s rozhovormi čiže spoločenskými kontaktmi cez telefón? Mladý muž menom Ivan hovorí: „Je to forma známosti, najmä ak ste si vopred dohovorili deň a hodinu, kedy budete telefonovať, a ak sa rozhovor točí okolo osobných záležitostí.“

Kniha The Family Handbook of Adolescence (Rodinná príručka o dospievaní) hovorí: „Kontakt chlapca s dievčaťom... sa často uskutočňuje pomocou lístkov, listov a telefonátov. Každý z týchto spôsobov komunikácie sa [medzi mladými] cení, pretože umožňuje dôvernosť na diaľku.“ Aj v takomto prípade, rovnako ako pri iných formách známosti, sa môže vyvinúť vážny vzťah. Uvažuj o mladom mužovi menom Jack. Keď sa začal zaujímať o istú mladú ženu ako o potenciálnu manželku, trávil s ňou veľa času telefonickými rozhovormi. „Človeka je možné spoznať i cez telefón,“ hovorí Jack. „Cez telefón môžete vyjadrovať myšlienky, ba aj pocity.“ Jack a jeho priateľka sa vzali. Pre veľkú vzdialenosť veľa párov udržiavalo známosť prostredníctvom telefonických rozhovorov a listov.

Nezáleží teda na tom, či sa dvojica iba rozpráva, stretáva alebo spolu chodí, ale na tom, aký druh vzťahu pestuje. A keď si chlapec a dievča venujú mimoriadnu pozornosť, prinajmenšom to môže vytvoriť zdanie rozvíjajúceho sa ľúbostného vzťahu. A nezriedka je to viac ako iba zdanie. Jane Rinzlerová, ktorá píše pre mládež, vysvetľuje vo svojej knihe Teens Speak Out (Mladí sa vyjadrujú): „Ak sa jeden druhému páčia... začnú sa stretávať. Možno sa to začne telefonickými rozhovormi, jedným alebo viacerými.“

Nebezpečenstvá priskorej známosti

Môže byť celkom správne, keď dvaja ľudia, ktorí sú spôsobilí pre manželstvo, nadviažu romantický vzťah. Ale málo mladistvých párov myslí na uzavretie manželstva. Podľa knihy Adolescent Development (Vývoj v dospievaní) od Barbary a Philipa Newmanovcov známosť medzi mladistvými je často iba „forma zábavy“, spôsob, ako ‚dosiahnuť postavenie‘ medzi inými mladými a ako „sa poučiť o osobách opačného pohlavia“.

Z hľadiska kresťanov je manželstvo sväté, počestné. (Hebrejom 13:4) Dvorenie v akejkoľvek podobe je preto vážnou záležitosťou — a nie formou hry. A keď je niekto príliš mladý na manželstvo, blízky vzťah k osobe opačného pohlavia sa môže veľmi ľahko skončiť horkosťou a žiaľom. Biblia o tom hovorí: „Môže muž zhrnúť do náručia oheň, a neprepáliť si pritom svoj odev?“ — Príslovia 6:27.

Keď mala Mária trinásť rokov, začala experimentovať so známosťou cez telefón. Chvíľu to bolo zábavné. Bola však primladá na to, aby sa mohla vydať, a tak jej známosť priniesla len sklamanie a pocit márnosti. „Odkladaným očakávaním ochorie srdce,“ hovoria Príslovia 13:12. Musela sa tiež vyrovnávať so stresom, pretože sa snažila utajiť svoju známosť pred rodičmi. „Vždy, keď zazvonil telefón, bála som sa, aby ho nevzal niekto iný — najmä nie moja mama. Bolo trápne, keď sa opýtala: ‚Kto je tam?‘ a zložila, lebo nedostala žiadnu odpoveď.“

Aj písanie listov nesie riziká. Napríklad Charlene si vytvorila silný citový vzťah k neveriacemu. Priznala: „Začala som mu písať a stali sme sa viac ako iba priatelia. Je alkoholik, ale zo všetkých síl sa mu snažím pomôcť. Myslíte, že je nejaká nádej pohnúť ho k tomu, aby prestal tak veľa piť?“ No Charlenine pokusy hrať sa na poradcu alkoholikovi sú neuvážené a je nepravdepodobné, že by mohli byť úspešné. Ľahko by mohla skončiť v nešťastnom manželstve.b — 2. Korinťanom 6:14.

Nech ťa stráži schopnosť premýšľať

V Prísloviach 2:10, 11 je dobrá rada: „Keď múdrosť vojde do tvojho srdca a poznanie sa stane príjemným tvojej duši, schopnosť premýšľať ťa bude strážiť, rozlišovacia schopnosť ťa bude ochraňovať.“ Mladí ľudia často dovolia, aby ich rozhodnutia riadili city. Ale použitím schopnosti premýšľať a pomocou rozlišovacej schopnosti môžeš urobiť veľa, aby si ‚odstránil zo svojho srdca útrapy a odvrátil nešťastie od svojho tela‘. — Kazateľ 11:10.

Rozlišovacia schopnosť ti pomôže uvedomiť si, že si v „rozkvete mladosti“, v čase, keď sú sexuálne pocity a romantické city silné. (1. Korinťanom 7:36) Blízke spoločenstvo s osobami opačného pohlavia — osobné, cez telefón či listom — vedie k roznecovaniu plameňov vášne. Prečo potom niekomu prejavovať mimoriadnu pozornosť? Pravda, možno chceš vedieť, ako sa správať k osobám opačného pohlavia. Ale zvyčajne to môžeš robiť tak, že sa budeš tešiť zo spoločenstva s osobami opačného pohlavia v skupine. V takom prípade sa však vyhýbaj tomu, aby si sa uzatváral do malého kruhu priateľov. „Rozšír sa“ v spoločenstve. (2. Korinťanom 6:13) Ak to budeš robiť, zníži sa pravdepodobnosť, že si k niekomu vytvoríš romantický vzťah.

Znamená to vari, že nikdy nemôžeš telefonovať alebo písať osobe opačného pohlavia? Nie. Nebezpečenstvo spočíva v rozvíjaní citovej náklonnosti k jednej osobe. Ale dávaj pozor, aby si niekoho nezranil alebo aby si sa nezranil sám. A ak sa i napriek najlepším úmyslom začnú vyvíjať romantické city, možno bude potrebné také priateľstvo prerušiť.

Môže byť tiež užitočné, keď sa o záležitosti porozprávaš s niekým dospelým, komu dôveruješ, napríklad s jedným zo svojich rodičov. (Príslovia 23:26) Spočiatku budeš možno váhať alebo sa cítiť trápne, keď máš odhaliť svoje city. Ale tvoji rodičia môžu rozumieť tvojim citom lepšie, ako si myslíš.

Možno to bude trvať roky, kým budeš pripravený pestovať romantický záujem o osobu opačného pohlavia. Dovtedy sa môžeš tešiť z vyrovnaných vzťahov s osobami opačného pohlavia tak, že budeš prejavovať opatrnosť a nesebecký záujem o druhých.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázky na strane 18]

Mohol by sa telefonický rozhovor považovať za schôdzku?