Štvrte chudobných — ťažký život v džungli veľkomesta

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Afrike

BOSÉ dievčatko zo štvrte bedárov pomaly kráča ulicou západoafrického mesta. Na hlave nesie okrúhly plochý podnos s dvoma tuctami pomarančov. Na jeho vychudnutom tielku visia žlté obnosené šaty. Potí sa.

Podobne ako iné deti z chudobných rodín snaží sa predať, obstáť v konkurencii. „Kúpte si pomaranč!“ ozýva sa zvyčajný pokrik. No dievčatko mlčí; možno je hladné alebo choré, alebo jednoducho unavené.

Oproti nemu kráčajú dve školáčky v modrých školských uniformách. Majú biele sandálky a biele ponožky. Školské tašky plné kníh. Dievčatká kráčajú rezko a veselo pritom štebocú. Nevšímajú si biednu postavičku, ale ona si ich všíma. Upiera na ne pohľad, v ktorom niet výrazu.

Školáčky sa vracajú do svojho pohodlného, bezpečného domova. Aj biedne dievčatko sa podvečer vráti domov, ale čaká ho úplne iný svet. Jeho domovom je neusporiadaný zhluk chatrčí pozbíjaných z dreva a plechu.

Štvrť chudobných

Tu je hlavnou cestou chodník z udupanej hliny. V období dažďov sa zmení na blato. Je príliš úzky, než aby po ňom prešlo auto. Nenájdete tu policajnú stanicu ani požiarnu zbrojnicu ani zdravotné stredisko, ba ani jediný strom. Netýčia sa tu stožiare elektrického či telefónneho vedenia. Pod zemou nevedú žiadne odpadové kanály ani vodovodné potrubie.

Hemží sa tu množstvo ľudí. Vzduch napĺňa virvar hlasov. Hovor sa mieša so smiechom, hádkami, plačom a spevom. Muži v bielom sedia na dlhých laviciach a debatujú. Ženy miešajú nad ohňom pariacu sa ryžu. Deti sú všade — hrajú sa, spia, pracujú, rozprávajú, predávajú. Podobne ako dievčatko s pomarančmi, ani väčšina z nich sa nikdy nedostane do zoologickej záhrady, nepovozí sa na bicykli a školu neuvidí inak ako zvonka.

V krajine, kde je priemerná dĺžka života 42 rokov, ľudia v tejto štvrti zomierajú ešte mladší. Keď má dieťa deväť rokov, znamená to, že sa už prebojovalo najhoršími podmienkami na svete, lebo prežilo prvé štyri roky života. Počas tohto obdobia bola pravdepodobnosť úmrtia 40- až 50-násobne vyššia, ako keby sa narodilo v rozvinutej krajine. Mnohým rovesníkom dievčatka sa nepodarilo dožiť päť rokov. Ak bude žiť dostatočne dlho, pravdepodobnosť, že zomrie počas tehotenstva alebo pri pôrode, je oveľa väčšia ako u žien v Európe alebo Severnej Amerike — až 150-krát väčšia.

Stámilióny ľudí žijú v rýchle sa rozrastajúcich slumoch čiže štvrtiach najchudobnejších, podobných tejto. Podľa štatistík OSN je v mestách rozvojových krajín natlačených 1,3 miliardy ľudí a každý rok k nim pribudne ďalších 50 miliónov.

Život v rozvojových krajinách

Máte doma do istej miery súkromie, tečúcu vodu, záchod? Odváža vám niekto odpadky? Stámilióny ľudí v rozvojových krajinách tieto vymoženosti nemajú.

Mnohé mestské štvrte sú také preplnené, že je celkom bežné, keď desaťčlenná rodina býva v jedinej miestnosti. Človek má často menej než štvorcový meter obytného priestoru. V istom meste Orientu sú v niektorých štvrtiach ešte aj malé miestnosti predelené, aby bolo možné ubytovať viacerých. Sú vybavené klietkovými poschodovými posteľami na zabezpečenie súkromia a ako ochrana pred zlodejmi. V ďalšej krajine je zavedený systém „teplých postelí“, ktorý ľuďom umožňuje prenajať si posteľ na niekoľko hodín, takže na jednej posteli sa vyspia denne na zmeny dvaja až traja.

Podľa výročnej správy UNICEF (Detský fond pri OSN) z roku 1991 1,2 miliardy ľudí na svete nemá zabezpečené zásobovanie čistou vodou. Milióny si musia vodu kupovať od predavačov alebo ju naberať z riek či iných povrchových zdrojov. Tam, kde je k dispozícii tečúca voda, bojuje niekedy vyše tisíc ľudí o vodu z jediného verejného vodovodného kohútika.

UNICEF tiež odhaduje, že 1,7 miliardy ľudí nemá k dispozícii hygienické zariadenia na odstraňovanie výkalov. Pre 85 percent obyvateľov slumov nie je nič nezvyčajné, že nikdy nepoužijú normálny záchod. Vo väčšine miest v Afrike a v Ázii, vrátane mnohých miest s vyše miliónom obyvateľov, neexistuje kanalizácia. Výkaly tečú do riek, potokov, priekop, kanálov a dažďových odtokových jarčekov.

Ďalším problémom sú odpadky. V rozvojových krajinách v mestách zostáva 30 až 50 percent pevného odpadu. Najviac zanedbávané sú štvrte chudobných. Jednou z príčin je to, že chudobní odhadzujú oveľa menej takých odpadkov, ktoré môžu firmy zabezpečujúce odvoz alebo recykláciu odpadu výhodne využiť alebo spracovať. Druhou príčinou je to, že chudobné osady sú často postavené bez zákonného povolenia a vláda im odmieta poskytovať verejné služby. Tretím problémom je, že mnohé chudobné štvrte sú tak situované a natoľko preľudnené, že poskytovanie takýchto služieb je ťažké a nákladné.

Čo sa deje s odpadom? Hromadí sa a hnije na uliciach, na voľných priestranstvách, v riekach a jazerách.

Zdravotné riziko

Otrasná situácia chudobných mestských štvrtí je od miesta k miestu iná. No tri činitele sú takmer všade spoločné. Prvým je to, že domy sú nielen nepohodlné, ale aj nebezpečné. V knihe The Poor Die Young (Chudobní zomierajú mladí) sa píše: „Najmenej 600 miliónov ľudí žijúcich v mestských štvrtiach tretieho sveta býva v takých domoch a takých podmienkach, ktoré možno označiť za životu nebezpečné a zdraviu škodlivé.“

Ako môže nevhodné bývanie zapríčiňovať zhoršenie zdravia? V podmienkach preľudnených mestských štvrtí sa šíria choroby, napríklad tuberkulóza, chrípka a zápal mozgových blán. Preľudnením sa zvyšuje aj riziko nehôd v domácnosti.

Nedostatok vhodnej čistej vody spôsobuje, že sa rýchlejšie šíria choroby prenášané vodou, medzi ktoré patrí brušný týfus, hepatitída a dyzentéria. Zapríčiňuje tiež hnačkové ochorenia, ktoré v rozvojových krajinách zabíjajú priemerne každých 20 sekúnd jedno dieťa. Nedostatok vhodnej vody na umývanie a kúpanie spôsobuje, že ľudia sú ešte viac náchylní na očné infekcie a kožné choroby. A keď musia chudobní veľa zaplatiť za vodu, zostáva im menej peňazí na potraviny.

Znečistená voda a potrava spôsobuje choroby tráviacej sústavy a výskyt cudzopasníkov v črevách, ako sú machovce, škrkavky a pásomnice. Neodvážaný odpad láka potkany, muchy a šváby. Stojaté vody sú liahňou moskytov, ktoré prenášajú maláriu a filariózu.

Bahno chudoby

Druhou charakteristickou črtou života v slumoch je, že vyslobodiť sa odtiaľ je pre obyvateľov mimoriadne ťažké. Väčšina sú prisťahovalci, ktorých bieda vyhnala z vidieckych oblastí. Nemôžu si dovoliť slušné ubytovanie a ich mestský život sa často začína aj končí v slumoch, štvrtiach chudobných.

Mnohí z týchto ľudí sú usilovní a ochotní ťažko pracovať, ale sú v situácii, ktorá ich núti prijať prácu s dlhým pracovným časom a nízkou mzdou. Rodičia sú vo veľkej núdzi a posielajú svoje deti namiesto do školy do práce. Deti so základným vzdelaním alebo bez vzdelania majú malú vyhliadku, že budú na tom niekedy lepšie ako ich rodičia. Hoci deti zarábajú veľmi málo, pre rodinu je ich príjem často rozhodujúci. Teda väčšina chudobných v mestách nemá nádej na zlepšenie životného údelu; ich cieľom je dožiť sa nasledujúceho dňa.

Nepríjemné, nežiaduce

Treťou charakteristickou črtou života je neistota bývania. Pre mnohé vlády znamenajú štvrte chudobných hanbu. No namiesto toho, aby vlády niečo podnikli na zlepšenie situácie v týchto štvrtiach, čo tiež nie je vždy možné, často tam iba pošlú buldozéry.

Vlády môžu ospravedlňovať odstraňovanie slumov tým, že je to potrebné pre skrášlenie mesta, vykorenenie zločinnosti či pre novú výstavbu. Nech je už príčinou čokoľvek, znovu trpia chudobní. Obyčajne nemajú kam ísť a odškodné nedostanú žiadne alebo len veľmi malé. No keď sa do štvrte nasťahujú buldozéry, chudobní nemajú inú možnosť, iba sa vysťahovať.

Situácia vlády

Prečo vlády nezabezpečia primerané bývanie s tečúcou vodou, kanalizáciou a odvozom odpadkov pre všetkých? Kniha Squatter Citizen (Samozvaný občan) odpovedá: „Mnohé krajiny tretieho sveta majú taký nedostatok prostriedkov a takú malú možnosť vybudovať si stabilné a prosperujúce postavenie vo svetovom obchode, že možno vážne pochybovať o ich prežití ako národného štátu. Sotva môžeme ostro kritizovať vládu za to, že sa nedokáže postarať o potreby svojich občanov, keď má celý národ taký nedostatok prostriedkov, že v súčasných podmienkach tieto prostriedky neumožňujú pokryť ani základné potreby.“

V mnohých krajinách sa hospodárska situácia zhoršuje. Odstupujúci generálny tajomník OSN minulý rok oznámil: „Postavenie väčšiny rozvojových krajín sa vo svetovej ekonomike určitý čas zhoršuje... Viac ako jedna miliarda ľudí teraz žije v úplnej chudobe.“

Ako je to so zahraničnou pomocou?

Prečo neposkytujú väčšiu pomoc prosperujúce štáty? Správa Svetovej banky o rozvoji rozoberá vplyv pomoci na chudobu a pripúšťa: „Bilaterálni darcovia [tvoria 64 percent všetkej zahraničnej pomoci]... majú viaceré dôvody na poskytovanie pomoci — politické, strategické, obchodné a humanitné. Odstraňovanie chudoby je iba jedným dôvodom a ani zďaleka tým najdôležitejším.“

Na druhej strane, i keď vlády prostriedky na zlepšenie situácie chudobných majú, nie vždy ich poskytnú. Problémom v mnohých krajinách je to, že zatiaľ čo správa určitej oblasti má zabezpečiť ubytovanie a služby, vláda jej neposkytne ani právomoc, ani prostriedky.

Mestá budúcnosti

Na základe vývoja v posledných desaťročiach odborníci vykresľujú smutnú budúcnosť, ktorá postihne chudobných v mestách rozvojových krajín. Hovoria, že rýchly rast miest bude pokračovať a vlády nebudú schopné zabezpečiť väčšine obyvateľov miest tečúcu vodu, kanalizáciu, stoky, asfaltové cesty, zdravotnícku starostlivosť a rýchlu zdravotnícku či inú pomoc.

Výstavba obytných štvrtí na nebezpečných pozemkoch, ako sú svahy kopcov, povodňové alebo znečistené oblasti, sa bude rozširovať. Ľudia budú stále viac trpieť chorobami následkom preľudnenia a nezdravého prostredia. A chudobní v mestách budú ďalej pod trvalou hrozbou násilného vysťahovania.

Znamená to, že obyvatelia chudobných štvrtí, podobne ako dievčatko s pomarančmi opísané v úvode tohto článku, nemajú žiadnu nádej? Nie je to tak!

Prichádza dramatická zmena

Božie slovo, Biblia, ukazuje, že čoskoro dôjde k dramatickej zmene k lepšiemu. Nebudú to ľudské vlády, ktoré túto zmenu uskutočnia, ale Božie Kráľovstvo, nebeská vláda, ktorá zakrátko prevezme správu nad celou zemou. — Matúš 6:10.

Pod vládou Božieho Kráľovstva budú zbožné rodiny bývať v raji; nebudú akoby uväznené v špinavých slumoch a štvrtiach bedárov. (Lukáš 23:43) Biblia hovorí, že namiesto života pod trvalou hrozbou vysťahovania „budú sedieť každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom a nikto nespôsobí, aby sa chveli“. — Micheáš 4:4.

V Božom Kráľovstve ľudia nebudú zomierať mladí v preľudnených obydliach, ale „istotne budú stavať domy a bývať v nich a istotne budú sadiť vinice a jesť ich ovocie... Veď dni môjho ľudu budú ako dni stromu.“ — Izaiáš 65:21, 22.

Možno vám je ťažko veriť týmto sľubom, ale môžete si byť istí, že sa splnia. Prečo? Pretože Boh neluhá a „u Boha nebude žiadne vyhlásenie nemožné“. — Lukáš 1:37; 4. Mojžišova 23:19.

[Obrázok na strane 13]

V Božom Kráľovstve nahradia chudobu a štvrte bedárov rajské podmienky