Niagarské vodopády — nestarnúci klenot Ameriky
Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Kanade
„JEDNA z najobdivuhodnejších, najkrajších a najpôsobivejších scenérií, akú kedy prírodné sily vytvorili!“ zvolal lord Dufferin, kanadský generálny guvernér, vo svojom prejave k Ontarijskej spoločnosti umelcov v Toronte. Bolo to roku 1878; lord Dufferin práve schválil vytvorenie národného parku na ochranu a zachovanie „bázeň vzbudzujúceho vzhľadu“ Niagarských vodopádov.
Majestátnosť tohto veľkolepého divu prírody ťažko opísať slovami. A aký nádherný pohľad poskytuje! Tento nestarnúci klenot Ameriky priťahuje ľudí zo všetkých kútov sveta.
Z dejín sa dozvedáme, že Európania sa prvý raz dopočuli o týchto „burácajúcich vodách“, Niagarských vodopádoch, pred tromi storočiami. Francúzsky lekár Le Sieur Gendron sa v roku 1644 zmieňoval o tejto atrakcii v listoch svojim priateľom vo Francúzsku. Neskôr to boli misionári, obchodníci a bádatelia, ktorí svojimi správami o obrovskom burácajúcom vodopáde medzi jazerom Erie a jazerom Ontario roznecovali záujem a fantáziu ďalších.
Niagarské vodopády pozostávajú v skutočnosti z dvoch vodopádov, ktoré sa nachádzajú na hranici medzi Kanadou a Spojenými štátmi. Vodopád Horseshoe podkovovitého tvaru je na kanadskej strane, Americký vodopád je na strane Spojených štátov. Keď chceli prví cestovatelia vidieť tento pozoruhodný klenot, museli sa predierať močaristými roklinami a strmými indiánskymi chodníkmi vytesanými v príkrych stenách kaňonu, ktorý rieka vyhĺbila v priebehu tisícročí.
Vážne obavy
Potom sa objavili podnikatelia, ktorí tu zriadili množstvo turistických atrakcií. Nekontrolované obchodovanie v blízkosti takého pozoruhodného prírodného divu mnohých znepokojovalo. Chceli podniknúť kroky na zachovanie tohto nestarnúceho niagarského klenotu. Bol to napríklad maliar krajinár F. E. Church, ktorý si uvedomoval, že obchodovanie odvracia pozornosť od vodopádov, a preto je nežiaduce. Roku 1847 jeden návštevník bedákal: „Okolie tohto skvostného divu je teraz zamorené každým druhom odporného gýču, rastom ohavného nevkusu.“
Roku 1832 napísal E. T. Coke: „Je to škoda, že takéto územie nebolo navždy označené za nedotknuteľné; škoda, že lesy nemohli bujnieť v celej svojej divokej, neskrotnej nádhere na mieste, kde ľudské diela budú vždy vyzerať podradne.“ Uvažujúci muži predpokladali, že obchodovanie sa zakorení a zničí krásnu prírodnú scenériu, ktorá obklopuje tento div Jehovovho stvorenia.
Vďaka úsiliu lorda Dufferina a ďalších predvídavých jednotlivcov dnes obidva brehy rieky Niagary zdobia krásne parky, ktoré sa tiahnu od vodopádov až k perejám Whirlpool Rapids nachádzajúcim sa nižšie po prúde rieky. Krásna scenéria tohto divu stvorenia je uchránená pred nepekným obchodovaním. Turistické atrakcie sú umiestnené ďalej od vodopádov, v uliciach pohraničných miest. Najnovšie majú ochrancovia životného prostredia obavy, že tento klenot Ameriky by mohol byť ohrozený trvalou eróziou. — Pozri rámik o erózii.
Prehliadka nestarnúceho klenotu
Zistili sme, že tento pozoruhodný div sveta sa dá bez prekážok preskúmať zo všetkých možných strán. Vzrušujúci pohľad na vodopády sa naskytá napríklad z vysokých vyhliadkových veží, a pohľad z helikoptéry vznášajúcej sa priamo nad nimi vyráža dych. Pre niekoho môže byť príťažlivejšia prechádzka či jazda po vyhliadkovej ceste Niagara Parkway. Pereje Whirlpool Rapids sa nachádzajú iba kúsok nižšie po prúde rieky a určite sa ich vyplatí vidieť.
Chodník dole útesmi a cez tunel nás dovedie „za scénu“ pod vodopádmi. Odtiaľto sa pozeráme cez závoj vody, ktorý robí podkovovitý vodopád Horseshoe takým príťažlivým a známym. Burácanie vody je ohlušujúce. Pre odvážnych a tých, čo obľubujú dobrodružstvo, sa núka nezabudnuteľný pohľad z paluby vyhliadkovej lode, ktorá pravidelne pláva po rozvírenej hladine pri úpätí vodopádu. Keď sa burácajúca voda rúti dole do rieky, vznikajú oblaky vodnej triešte a vytvárajú sa prekrásne dúhy. Každá ďalšia spŕška kvapiek vytvára novú dúhu. Z tohto výhodného miesta môžeme ochutnať i vodu a cítiť, ako nám v drobných kvapôčkach padá na nepremokavé plášte.
V brožúre o Niagarských parkoch sa píše: „Vidieť Niagarské vodopády v noci je ako ocitnúť sa v krajine snov.“ Preto si nechceme nechať ujsť nočné osvetlenie vodopádov rôznymi kombináciami farebných svetiel. Keď v roku 1860 princ waleský po prvý raz videl osvetlené vodopády, opísal Nicholas A. Woods, reportér londýnskych The Times, nádheru tejto hry svetiel takto: „Zdá sa, akoby sa celá masa vody, výrazne žiariaca a v silnom svetle akoby žeravá, v momente zmenila na roztavené striebro. Spoza vodopádov svieti také oslepujúce svetlo, že voda tesne pred ním vyzerá ako závoj z krištáľového skla, ako kaskáda diamantov, pričom každý diamant a prúd poskakuje a iskrí a oslňuje celú scénu ako fosforeskujúca rieka.“
Zimná rozprávka
Cítime voňavú vlhkosť, ktorá v letnom vzduchu stúpa z vodopádov a prispieva k sviežosti a kráse kvetov, kríkov a stromov, ktoré vodopády obklopujú. No v zime táto vodná triešť, unášaná stálym vánkom, mrzne a pokrýva tenkou vrstvou stromy a rastliny na brehoch rieky. V priesvitnom ľadovom kabátiku sa lesknú a iskria. Keď je slnečný deň, snúbia sa so zasneženou krajinou a lemujú nádheru vodopádov oslnivou ukážkou tanca odrážajúcich sa slnečných lúčov.
V zime prináša voda do úzkej rokliny rieky Niagary veľké ľadové kryhy. V minulosti sa roklina upchávala kryhami z jazera Erie. Ľad na jazere sa lámal a bol unášaný dolu riekou Niagara, pôsobivo padal cez vodopády, a napokon sa hromadil v úzkej rokline. Týmto hromadením ľadových krýh vznikali celé hory ľadu a snehu, kým sa nevytvorili ľadové mosty a rieku úplne nepreklenuli. V posledných rokoch boli do ústia rieky vytekajúcej z jazera Erie inštalované zátarasy z oceľových káblov a dreva, aby sa zabránilo hromadeniu ľadu.
Niagarský polostrov
K vodopádom patrí úrodný Niagarský polostrov, úzky pruh zeme medzi jazerami Ontario a Erie a niagarským zrázom. Chránená krajina spolu s jazerami tvorí jedinečnú mikroklímu tohto polostrova.
Vzdušné prúdy cirkulujú medzi zrázom a jazerami a zmierňujú podnebie v zime i v lete. Na tomto malebnom polostrove sú úrodné sady chutných jabĺk, čerešní, hrušiek, sliviek a broskýň, a vinohrady s rôznymi druhmi hrozna. V malebných mestečkách sú výrobne vína a ovocných džúsov a dopĺňajú charakteristický ráz tejto oblasti v Ontariu. To všetko prispieva k príjemnej vychádzke krajinou, a to najmä na jar, keď všetko kvitne, a na jeseň, v období zberu úrody.
Klenot v každom ročnom období
Tento známy klenot Ameriky je veľkorysým Božím darom. (Porovnaj Žalm 115:16.) Nadchýna všetkých, ktorí prichádzajú, aby si na ňom popásli oči.
Návštevníci môžu v ktoromkoľvek ročnom období obdivovať rozmanitosť umeleckých diel tohto Jehovovho stvorenia. Môžu vdychovať osviežujúcu vôňu kvitnúcich jarných sadov; môžu vychutnávať rôzne druhy šťavnatého ovocia a pozorovať jemné dotyky nášho Stvoriteľa v bohatých, živých farbách množstva letných kvetov, ktoré sú výdatne zavlažované mohutnými vodopádmi. Alebo sa môžu kochať výraznými jesennými farbami červeného javora, prelínajúcimi sa so zlatou a pomarančovou farbou mnohých ďalších stromov, ktoré rastú v južnom Ontariu.
Iných možno nadchne nádhera Niagarských vodopádov v zime, keď sa pod vodopádmi hromadia hory ľadu a snehu a keď sú stromy a kríky zdobené čistým, bielym snehom alebo sú pokryté ľadom, ligotajúcim sa v zimnom slnku ako krištáľ.
Niagarský polostrov a veľkolepé vodopády núkajú to najkrajšie zo všetkých štyroch ročných období a prehlbujú našu vďačnosť Jehovovi, ktorý pred tisícročiami prisľúbil: „Po všetky dni trvania zeme nikdy neprestane siatie semien a žatva a chladno a teplo a leto i zima a deň a noc.“ — 1. Mojžišova 8:22.
[Rámček na strane 16]
Erózia vodopádov — ako ju spomaliť?
S postupujúcim časom hrozí, že erózia vodopády úplne zničí. V posledných rokoch sa podarilo spomaliť jej postup na vodopáde Horseshoe na 8 centimetrov za rok a na Americkom vodopáde na sotva 2,5 centimetra. Dosiahlo sa to dvoma hlavnými spôsobmi: 1. prehĺbením koryta rieky a usmernením toku mimo hlavného riečišťa; 2. odvedením veľkého množstva vody pomocou vodných generátorov, čím sa zmenšil objem vody padajúcej cez vodopády. Tento objem sa ovláda pomocou priehrady vybudovanej vyššie hore prúdom, ktorá má 18 stavidiel. Teraz tečie cez vodopády celý objem vody iba počas turistickej sezóny.
Vypočítalo sa, že vodopád Horseshoe je vysoký asi 53 metrov a 792 metrov široký. Americký vodopád je vysoký 55 metrov a má šírku 305 metrov. Celkový neregulovaný objem vody pretekajúci obidvoma vodopádmi sa odhaduje na 7,6 milióna litrov za sekundu.
[Rámček/obrázok na strane 18]
Povrazolezci a kaskadéri
Dvoma najznámejšími povrazolezcami, ktorí mnohokrát prešli po lane nad roklinou rieky Niagary, sú Blondin a Farini.
Blondinov najpozoruhodnejší kúsok spočíval v tom, že idúc po lane niesol aj plechovú piecku, potom sa posadil, zapálil oheň a upiekol omeletu. Pokrájal ju na kúsky, ktoré spúšťal dole divákom čakajúcim na palube vyhliadkovej lode Maid of the Mist.
Farini sa nechcel nechať zahanbiť a priniesol si na lano práčku, položil ju, vedrom si vytiahol hore vodu z rieky a vypral niekoľko dámskych vreckoviek. Keď skončil pranie, vreckovky zavesil na sušiacu konštrukciu práčky a vrátil sa s vreckovkami vejúcimi vo vetre.
Kaskadéri odvážne zdolávali vodopád Horseshoe v sudoch, loptách a iných nádobách. Niektorí to prežili so zranením, mnohí sa zadusili, utopili alebo roztrieštili na balvanoch pri úpätí vodopádu. Dnes nie sú takéto kúsky povolené.
[Prameň ilustrácie]
H. Armstrong Roberts
[Obrázky na stranách 16, 17]
Pohľad na duniaci vodopád Horseshoe z paluby lode (v popredí) je nezabudnuteľným zážitkom
Americký vodopád (vľavo) a vodopád Horseshoe (hore) v celej svojej úchvatnej kráse
V zime obklopuje vodopády pokrývka ľadu a snehu
[Prameň ilustrácie]
Niagara Parks Commission
Obraz Fredericka Churcha z roku 1857 zobrazuje dúhu
[Prameň ilustrácie]
Frederick Edwin Church: NIAGARA/Corcoran Gallery of Art, Museum Purchase, 76.15