Od našich čitateľov

Artritída Práve som si prečítala článok „Naučiť sa žiť s artritídou“. (8. júna 1991) Už asi 20 rokov trpím chronickou artritídou. No keďže dokonalá liečba nejestvuje a mala som obavy z vedľajších účinkov liekov, nepodnikla som nič. Teraz mám bolesti po celý rok a často nemôžem v noci spať. Napriek tomu som dokázala stráviť mesiac čo mesiac 60 hodín v kresťanskom evanjelizačnom diele ako pomocná priekopníčka. Moja choroba sa však ustavične zhoršuje a kĺby mám stále viac stuhnuté. Budem sa preto riadiť Vašimi radami a cvičiť toľko, koľko len bude možné.

T. N., Japonsko

Prežil zajatecký tábor Práve som si prečítala článok „Ďaleko od domova som sľúbil, že budem slúžiť Bohu“. (22. februára 1992) No hoci som bola rada, že to s Gerdom Fechnerom tak dobre dopadlo, potrebujeme sa dozvedať do takých podrobností o neľudskosti človeka k človeku?

C. T., Spojené štáty

Uvedomujeme si, že určité skúsenosti zo života Gerda Fechnera v ruskom zajateckom tábore mohli niektorých čitateľov rozrušiť. Preto sme sa snažili vyhnúť prehnane detailným opisom. Boli sme však presvedčení, že realizmus je do istej miery potrebný na zobrazenie toho, čo podnietilo Gerda Fechnera k hľadaniu Boha. Strašné zážitky Gerda Fechnera tiež podčiarkli skutočnosť, že „človek panoval nad človekom na jeho škodu“. Kazateľ 8:9. — VYD.

Príslovia kmeňa Zulu Mám 15 rokov, pravidelne čítam časopis Prebuďte sa! a myslím si, že je vynikajúci. A musím Vám povedať, že Vaši ilustrátori vedia dobre kresliť. Keď som videla smiešnu kresbu „kravy“ k článku „Príslovia kmeňa Zulu“ (8. marca 1992), nemohla som sa prestať smiať. Nechápem, prečo tak veľa ľudí odmieta čítať Prebuďte sa!

J. N., Nemecko

Hormóny Slovami ani nemožno opísať, ako som sa cítila po prečítaní článku „Hormóny — úžasní poslovia v našom tele“. (22. apríla 1992) V decembri 1990 lekári zistili, že mám nádor na hypofýze. Keďže som o nej prakticky nič nevedela, sama som si vyhľadala nejaké informácie. Váš článok mi osvetlil ešte viac a umožnil mi lepšie pochopiť môj problém.

L. M., Južná Afrika

Starí rodičia Mám 8 rokov a rada by som sa Vám poďakovala za článok „Mladí ľudia sa pýtajú... Prečo sa k nám prisťahovali starí rodičia?“ (8. júla 1992) K nám sa prisťahovala stará mama a vždy, keď cvičím na fúkacej klávesovej harmonike, stará mama hovorí, že robím hrozný rámus. Niekedy ma však aj pochváli, napríklad keď som jej naliala šálku čaju, povedala mi „ďakujem“. Keď som si prečítala Váš článok, uvedomila som si, že predsa len musím byť k starej mame milá.

S. T., Japonsko

Ľaváci S veľkým záujmom som si prečítal Váš článok „Majú ľaváci nevýhodu či výhodu?“ (8. júna 1992) Som ľavák a pretože v detstve ma nikto neodrádzal od používania ľavej ruky, neskôr mi robilo problémy prispôsobiť sa. Ťažko som sa napríklad učil strihať nožnicami. Teraz mám päť detí a najmladší syn je ľavák. Asi pred rokom som sa ho spýtal, ktorou rukou sa hádže lopta. „Touto, otecko,“ odpovedal a zdvihol ľavú ruku. Potom sa spýtal: „Oco, prečo všetci ostatní používajú nesprávnu ruku?“ Keď si na to spomeniem, ešte stále sa musím smiať.

D. C., Spojené štáty