Pestovanie ihličnatých gigantov

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Kanade

PRECHÁDZKA lesom nebotyčných stromov je iste jedným z najpôsobivejších zážitkov, vzbudzujúcich bázeň. Pohľad na prúdy svetla a množstvo farieb, dúšky chladného, čerstvého vzduchu, ticho a pocit pokoja sú naozaj povznášajúce.

Západné tichomorské pobrežie Severnej Ameriky je svojimi rozľahlými lesmi dobre známe. Vrchy, údolia a svahy fjordov pokrýva bujný porast mohutných gigantov — ihličnatých stromov so šiškami. Jedľovce kanadské, jedle balzamové, borovice, cédre, smreky a jedle obrovské tam dorastajú do ohromnej výšky. Známa jedľa Douglasova môže dosiahnuť výšku až 90 metrov!

Tieto jedle sú však viac ako len majestátne. Sú dôležité na zabezpečenie živobytia pre lesných robotníkov, vodičov nákladných áut, staviteľov ciest, pracovníkov na pílach, remorkéroch a ďalších. Stromy sú surovinovou základňou pre tisíce výrobkov, ktorými sa uspokojujú požiadavky spotrebiteľov. Stromy sú také dôležité, že vedci a lesníci sa usilujú nájsť spôsoby, ako urýchliť ich rast a zvýšiť výnosnosť lesov. Aby to dosiahli, obrátili sa na vedu a na umenie šľachtenia stromov.

Prečo šľachtiť stromy?

Stromy v lese sú rôzne, práve tak ako tváre v dave. Každý je trochu iný — odlišuje sa od ostatných výškou, ihličím a tvarom koruny. A môže sa odlišovať aj znakmi, ktoré nevidno.

Niektoré stromy rastú rýchlejšie ako ostatné. Niektoré majú drevo pevnejšie, s vyššou hustotou a čistotou (s menším množstvom uzlov) ako iné. Niektoré sú zas odolnejšie voči škodcom a chorobám. Všetky tieto vlastnosti sú veľmi dôležité pre drevársky priemysel.

Lesníci chcú prirodzene stromy, ktoré rastú rýchlo, sú odolné voči chorobám a majú kvalitné drevo. A na uľahčenie ťažby, transportu a pílenia sú najžiaducejšie stromy približne rovnakej veľkosti. No porasty, ktoré zodpovedajú týmto požiadavkám — staré stromy, ktoré tu rástli pri príchode prvých drevorubačov v polovici 19. storočia — sú už vyrúbané. Stromy druhého porastu, ktoré sa vytínajú dnes, sú nižšie, rastú pomalšie, majú menej dreva a sú nerovnakej kvality. Úlohou šľachtiteľa je vypestovať stromy so žiaducimi vlastnosťami. To viedlo k zavedeniu programov na vyšľachtenie stromov, podľa ktorých sa teraz postupuje na tichomorskom severozápade.

Aký je postup

Šľachtenie stromov sa začína výberom. V oblasti, kde sa plánuje nové zalesňovanie, vyhľadáva tím odborníkov výberové stromy — stromy, ktoré vyzerajú tak, že majú najlepší genetický potenciál na šľachtenie.

Ak vyhľadávanie stromov znie ako príjemný výlet lesom, je to pravda iba spolovice. Vyhľadávanie je v skutočnosti veľmi namáhavé. Každý výberový strom musí zodpovedať určitým kritériám — musí mať dobrú úrodu šišiek, rýchly rast, rovný kmeň, nesmie byť napadnutý chorobami a podobne. No pri tomto vyhľadávaní môže vzhľad klamať. Tá krásna, zdravá, 40 metrov vysoká jedľa je možno vyššia ako ostatné, no rastie skutočne rýchlejšie, alebo je iba staršia? Rastie na priaznivejšom mieste alebo tam lepšie presakuje voda, alebo je jej výška skutočne dôsledkom lepšieho dedičného vybavenia?

Keď sa nájde vyhovujúci exemplár, je označený a očíslovaný. Ako však postupovať, aby sa z neho získali ďalšie vynikajúce stromy? Keby sa vykopal a presadil na iné miesto, tým by sa nič nezískalo. Nepomohlo by ani proste vziať jeho semená a zasadiť ich. Nie je totiž možné zistiť, ktorým z okolitých stromov boli semená opelené, a tak sú geneticky nečisté. Preto je potrebné získať zo stromu odrezok. Ako sa to robí?

Najnižšia vetva je vysoko nad zemou. Odstreľovač vezme pušku a vystrelí. Koniec zdravej vetvy spadne dole. Tento odrezok, nazývaný vrúbeľ, sa zoberie a navrúbľuje na podpník mladého stromčeka v semennej plantáži. Tam naštepený vrúbeľ vyrastie na genetický duplikát materského stromu — klon.

Miesto semennej plantáže je starostlivo vybrané, aby navrúbľované klony neboli opeľované stromami rastúcimi vo voľnej prírode. Keď klony vyrastú, kvety sú pred peľom, ktorý nesie vietor, chránené papierovými vreckami a sú umelo opeľované injekčnými striekačkami. Z týchto semien vzíde nová generácia semenáčov čiže mladých rastliniek. O každom kroku a o každom semenáči sa musia viesť podrobné záznamy, aby bol prehľad o pôvode výberového stromu, o zdroji peľu a o množstve ďalších informácií.

Potom sa semenáče vyberú a zasadia na mieste blízko výberového stromu, aby sa mohol sledovať ich rast. Podobne ako potomstvo človeka, aj stromy môžu odzrkadľovať kladné i záporné vlastnosti rodičov. Ak rastú dobre, ich vrúble môžu byť základom pre semennú plantáž druhej generácie. Semená z týchto vrúbľov sa môžu predávať až po 580 dolárov za kilogram. No ak nerastú dobre, ich rodičia, klony, sa môžu zo semennej plantáže vykopať a výberové stromy, z ktorých pochádzajú, sa vyškrtnú z programu. Je potrebné nájsť nový výberový strom a namáhavý proces sa začína úplne odznovu.

Celý tento postup si vyžaduje veľa času. Šľachtiteľ stromov nemôže očakávať ani to, že uvidí jednu celkom dospelú generáciu stromov, ktorá je výsledkom jeho práce. Trvá to až 10 rokov, kým začnú stromy v semennej plantáži prinášať semená v potrebnom množstve. Ďalších 10 rokov trvá testovanie mladých stromčekov v semennej plantáži. A konečne, ďalších 50 až 60 rokov trvá, kým stromy vyrastú natoľko, že ich možno zoťať.

Nebezpečenstvá

Ako sme už uviedli, ak naštepené vrúble dobre nerastú, celé roky práce môžu vyjsť nazmar. Takto vzrastá pokušenie pestovať iba malé množstvo najlepších a osvedčených výberových stromov. Takýto postup však prináša nebezpečenstvá. Aké?

Každý strom, rovnako ako každý človek (s výnimkou identických dvojčiat alebo trojčiat), je geneticky jedinečný — má istý genotyp. Čím menej genotypov je v genofonde šľachtiteľa, tým je v tomto genofonde menej rôznych génov a tým väčšie je riziko, že nejaká choroba alebo škodca zničí celú generáciu stromov, ba aj celý les.

Je preto múdre mať väčší genofond, aj keď niektoré výberové stromy nerastú tak rýchlo alebo nie sú také rovné. Používanie viacerých výberových stromov znižuje riziko úplného vyhynutia stromov.

Budúcnosť šľachtenia stromov

Hoci to môže trvať ďalších 50 rokov, kým sa objavia výsledky dnešného šľachtenia stromov, prínosom je to, že lesy vysadené lepšími semenami sa budú môcť predávať o 10 až 20 percent kratšiu dobu ako stromy vypestované z obyčajných semien. A niektorí odborníci predpokladajú, že šľachtením stromov možno zvýšiť objem získaného dreva na danom území až o 25 percent. Takýto úžitok, spolu s väčšou odolnosťou voči chorobám a škodcom, hustejším a čistejším drevom a lepšou úrodou semien, robí zo šľachtenia stromov dôležitú súčasť lesného hospodárstva na tichomorskom severozápade.

Nepriateľom šľachtiteľa stromov zostáva čas. Príliš dlho trvá, kým človek vidí výsledky a rozhodne sa podniknúť ďalší krok. Stromy, najmä ihličnaté, nás zatiaľ prežívajú. Ale Biblia poukazuje na čas, keď to už tak nebude. „Veď dni môjho ľudu budú ako dni stromu,“ hovorí. Boh v skutočnosti sľubuje, že ľudia budú žiť navždy. (Izaiáš 65:22; Zjavenie 21:3, 4) Potom bude mať ľudstvo dosť času na výskum úžasného genetického potenciálu, ktorý sa ešte skrýva v rastlinách a zvieratách.

[Obrázky na strane 26]

Odstrel odrezku zo stromu