Vyrovnaný názor na zábavu

„SAMÁ práca, žiadna hra spraví z Janka hlupáka.“ Ľudia si často neuvedomujú pravdivosť týchto slov. „Samá práca, žiadna hra“ môže mať v skutočnosti pre Janka oveľa horšie následky než len to, že by otupel. Mohlo by to viesť k tomu, že by sa z neho stal notorik práce, ktorého nič iné nezaujíma.

Zamyslime sa napríklad nad tým, k čomu došlo v Japonsku, v krajine, kde je nado všetko ctená práca. Od zamestnancov sa často očakáva, že budú pracovať nadčas každý večer, i cez víkendy. Kanadský časopis Maclean’s uviedol, že priemerný japonský pracovník strávi v zamestnaní ročne 2 088 hodín, kým priemerný kanadský pracovník 1 654 hodín. Časopis ďalej napísal: „Japonské firmy museli zápasiť s nezvyčajným problémom: niektorí zamestnanci zomreli na karoši čiže následky z prepracovanosti. Noviny priniesli správy o štyridsiatnikoch, ktorí dostali srdcový záchvat alebo mŕtvicu, keď pracovali 100 dní bez jediného dňa voľna.“ Japonské ministerstvo práce muselo dokonca spustiť reklamnú kampaň s vtipnými sloganmi, aby podnietilo ľudí zostať cez víkend doma a odpočívať! Aký je to kontrast v porovnaní s niektorými krajinami Západu, kde treba ľudí presviedčať, aby odpracovali celý pracovný týždeň.

Úžitok z hry

Odborníci všeobecne vhodne považujú posadnutosť prácou za chorobu, nie za cnosť. Janko sa potrebuje hrať — a nielen dokiaľ je chlapec; a takisto ako deti, i dospelí majú túto potrebu. Prečo? Aký úžitok majú ľudia z rozptýlenia, z hry? Istá učebnica, ktorá sa zaoberá touto otázkou, spomína okrem iného: „Sebavyjadrenie, priateľské spoločenstvo, integrácia mysle a tela či komplexný rozvoj osobnosti, telesné zdravie, potrebná zmena činnosti a rytmu v naplnenom pracovnom rozvrhu, odpočinok a relaxácia, možnosť skúsiť dačo nové a stretnúť nových ľudí, vytváranie vzťahov, upevnenie rodinných pút, priblíženie sa k prírode... a jednoducho dobrý pocit bez skúmania dôvodov. To všetko patrí k úžitku, ktorý ľuďom prináša rozptýlenie.“

Sociológovia venovali veľa kníh téme rozptýlenia a hier a zhodne vyhlasujú, že rozptýlenie je veľmi potrebné tak pre jednotlivca, ako aj pre spoločnosť. Ľudskej povahe však iste nikto nerozumie lepšie ako Stvoriteľ človeka. Čo o tejto otázke hovorí on?

Na rozdiel od toho, čo si azda niektorí o Biblii myslia, Biblia nie je proti zábave a rozptýleniu. Hovorí nám, že Jehova je šťastný Boh, ktorý očakáva, že aj jeho služobníci budú šťastní. (Žalm 144:15b; 1. Timotejovi 1:11) V knihe Kazateľ 3:1–4 sa dozvedáme, že „je ustanovený čas... smiať sa“ a „čas poskakovať“. Hebrejské slovo, ktoré je tu použité pre „smiech“, je príbuzné slovu s významom „hra“. Tá istá kniha Biblie nám hovorí, že „nič nie je lepšie pre človeka, než aby jedol a pil a aby dal svojej duši vidieť dobré za svoju tvrdú prácu“. — Kazateľ 2:24.

Medzi obľúbené spôsoby trávenia voľného času dnes patrí pasívna zábava. Sadnúť si a sledovať ukážky talentu iných. Hoci ani to nie je čosi celkom nové. Biblia ukazuje, že po tisícročia nachádzali ľudia potešenie v tom, že sledovali iných, ako tancujú, spievajú, hrajú na hudobných nástrojoch alebo súťažia v športoch.

Zábava je druhom rozptýlenia, ktoré pre nás môže byť naozaj užitočné. Kto nemá určité potešenie zo sledovania výkonu dobrého atléta, jemného pôvabu baletky, napínavého, a pritom slušného dobrodružného filmu, či peknej melódie, ktorá zostáva v mysli dlho potom, čo hudba doznie? A nepochybne si väčšina z nás rada odpočinie pri dobrej knihe, obracajúc listy čoraz rýchlejšie, keď sme stále hlbšie vťahovaní do strhujúceho deja.

Takáto zábava môže prispieť k našej relaxácii. To ale nie je všetko. Môže nás tiež vzpružiť, povzniesť, môže sa dotknúť nášho srdca, môže nás rozosmiať — ba môže nám priniesť aj osvietenie. Z literatúry sa napríklad môžeme veľa dozvedieť o ľudskej povahe. Pekným príkladom takejto literatúry sú Shakespearove diela.

Nebezpečenstvá zábavy

K vyrovnanému názoru na dnešnú zábavu patrí uznať jednak jej nebezpečenstvá, jednak úžitok, ktorý môže priniesť. Veľa sa hovorí o skazonosných účinkoch zábavy, no vcelku možno rozdeliť jej nebezpečenstvá do dvoch širokých kategórií: kvantita a kvalita, čiže množstvo dostupnej zábavy a jej obsah. Pozrime sa najskôr na kvalitu.

Žijeme v temných časoch, ktoré Biblia označuje za ‚kritické časy, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1) Preto neprekvapuje, že i v zábave sa odzrkadľuje táto naša éra, ba často jej najodpornejšie stránky. Sadistické násilie, nehanebná nemravnosť a najnižšie ľudské emócie — napríklad rasizmus — to všetko si nachádza cestu do populárnych druhov zábavy a v rôznej miere ich znečisťuje. Na samom okraji tohto spektra z toho, čo malo byť zábavou, zostala prakticky už len pornografia a špina. Nasleduje niekoľko príkladov.

Filmy: Traja muži, ktorí boli tento rok nominovaní na najvyššiu hollywoodsku poctu, na Oscara, v kategórii „najlepší herec“, stvárnili psychopatických zabijakov, ktorých vraždy sú vo filme detailne vyobrazené. Jeden hrdina odhryzne kus mäsa z tváre ženy, ktorú znásilňuje. Jedným z najväčších hitov tohto roku, pokiaľ ide o finančné zisky, bol film Základný inštinkt. Z uverejnených kritík vyplýva, že tento názov je príliš mierny. Film sa začína detailnou sexuálnou scénou, počas ktorej žena bodá svojho zviazaného milenca sekáčikom na ľad a celá sa potiera jeho krvou.

Hudba: Rapová i heavy metalová hudba sa nedávno dostali do silnejúcej paľby kritiky pre pochybné texty. Medzi rapovými a heavy metalovými nahrávkami sú piesne, ktoré oslavujú sexuálnu degradáciu a zneužívanie žien, násilie a nenávisť voči rôznym rasám a policajtom, a dokonca satanizmus. Na niektorých miestach sa musia nahrávky tohto druhu označovať výstražnými nálepkami. No ako údajne pripustil rapista známy ako Ice-T, k svojim piesňam píše také šokujúce texty práve preto, aby si túto nálepku „zaslúžili“ — vidí v tom záruku úspechu. Rocková hviezda Prince ospevuje pohlavný styk medzi bratom a sestrou. Hudobné videoprogramy často preberajú tieto zvrátenosti najhrubšieho zrna a dopĺňajú ich obrazom. Video populárnej speváčky Madonny, ktoré má názov Justify My Love, si získalo pochybnú slávu svojimi scénami sadomasochizmu a homosexuálnych aktov. Odvysielať ho odmietol dokonca aj americký televízny kanál MTV, známy tým, že z času na čas bez zábran vysiela nemravné videoprogramy.

Knihy: Všimnite si niekoľko príkladov vybraných z nedávnych knižných recenzií. American Psycho vykresľuje hrôzostrašné činy mnohonásobného zabijaka, ktorý sa dopúšťa na telách svojich obetí najhorších odporností vrátane kanibalizmu. Vox sa zasa sústreďuje na jeden dlhý telefonický rozhovor, v ktorom sa neznámy muž a žena navzájom sexuálne dráždia erotickými rečami. Raptor opisuje zvrátené sexuálne dobrodružstvá dvoch hermafroditov, osôb so sexuálnymi znakmi oboch pohlaví, zo šiesteho storočia. Romány bežne schvaľujú a oslavujú cudzoložstvo a smilstvo. Komiksy, kedysi úplne neškodné detské knižky, dnes často otvorene zobrazujú sex, násilie a okultné témy.

Šport: Volanie po zákaze boxu pokračuje. Napriek mnohým dokladom toho, že každý knokautový úder má za následok nezvratné poškodenie mozgu, balíky peňazí a milióny divákov dokážu stále prilákať pästiarov do ringu. Takýmto spôsobom boli doslova stovky boxeristov ubitých na smrť.

Sú však športy, pri ktorých je počet mŕtvych ešte vyšší. Správy o násilí na hracích plochách či medzi divákmi nie sú nijakou zvláštnosťou. Vyčíňanie podnietené nacionalizmom či pomýlená „vernosť mužstvu“ majú na svedomí stovky mŕtvych na štadiónoch po celom svete. Býčie zápasy, označené nemeckým týždenníkom Die Zeit za „pravdepodobne najdivokejší šport, ktorý prežil do modernej doby“, získali v poslednom čase v Španielsku a na juhu Francúzska znova popularitu. Keď býk prebodol obľúbeného 21-ročného matadora Josého Cuberoa a zasiahol ho priamo do srdca, tohto padlého hrdinu nosili v truhle okolo madridskej arény za ovácií 15 000 oddaných fanúšikov. Záznam jeho smrti vysielala španielska televízia znova a znova.

Je pravda, že to sú extrémne prípady. Neznamená to teda, že všetky druhy zábav, ktoré boli spomenuté, sú zlé. No ak máme mať na zábavu vyrovnaný pohľad, treba pripustiť, že tieto extrémy existujú a že sú populárne. Prečo? Všimli ste si už, že to, čo sa pred pár rokmi zdalo extrémne, teraz považujú ľudia za nudné? Extrémy časom prenikajú do hlavného prúdu a ľudia si na ne privyknú. Na čo si privyknete vy?

Otázka kvantity

Aj keby boli všetky druhy zábavy úplne čisté, stále by tu ešte zostávala otázka kvantity. Priemysel zábavy produkuje obrovskú záplavu materiálov. V Spojených štátoch bolo napríklad len v roku 1991 vydaných vyše 110 000 knižných titulov. Ak by ste prečítali denne jednu knihu, trvalo by vám vyše 300 rokov, kým by ste zvládli len jednoročnú knižnú produkciu! Americký filmový priemysel vyprodukuje ročne vyše 400 filmov. Veľa krajín ich nakupuje a k tomu produkuje ešte aj vlastné filmy. Napríklad indický filmový priemysel natočí každoročne stovky filmov. A kto by spočítal hudobné gramofónové nahrávky, kompaktné disky a audiokazety, ktoré sa každoročne dostávajú na trh? Okrem toho je tu ešte televízia.

V daktorých rozvinutých krajinách existuje niekoľko druhov televízneho vysielania — káblová televízia, satelitné kanály a bežné televízne programy. To znamená, že do bytu môže prúdiť zábava nepretržite 24 hodín denne. Rôzne druhy športu, hudba, divadelné hry, komédie, science fiction, zábavné relácie, filmy — to všetko len stlačením gombíka. Prostredníctvom videa sú dostupné tisíce filmov a nespočetné náučné programy, hudobné snímky a vzdelávacie programy o prírode, histórii a vede.

Ale kde vziať čas na všetku tú zábavu? Technika nám umožnila zázrak okamžitej zábavy — predstavte si, ako by užasol Mozart, keby počul niektorú zo svojich symfónií z prenosného sterea! Technika však nedokáže vytvoriť čas, ktorý si žiadajú všetky tieto príjemnosti. Preto nie div, že v niektorých technicky rozvinutých krajinách je voľného času akoby stále menej.

Nuž keby sme to pripustili, zábava by mohla ľahko pohltiť všetok náš voľný čas. A pamätajme, že zábava je len jednou formou rozptýlenia, zvyčajne najpasívnejšou. Väčšina z nás si potrebuje aj niekam vyjsť a konať dajakú aktívnu činnosť, niečoho sa zúčastniť, nielen sedieť a nechať sa baviť inými. Je možné chodiť na prechádzky, tešiť sa z priateľského spoločenstva, zahrať si nejakú hru.

Ak je chybou pripustiť, aby zábava pohltila všetok náš voľný čas, o čo horšie by bolo dovoliť, aby nás obrala o čas, ktorý by mal byť venovaný vyšším záväzkom — voči nášmu Stvoriteľovi, našej rodine, nášmu zamestnaniu, našim priateľom! Vyrovnaný názor na zábavu je teda nesmierne dôležitý. Podľa čoho sa rozhodujeme, aká zábava je pre nás nevhodná a koľko zábavy je už priveľa?

[Obrázky na strane 7]

Niektorý spôsob zábavy sa môže dotknúť nášho srdca a môže nás osvietiť