Čo o tom hovorí Biblia?

Prečo nie je vulgárna reč pre kresťanov vhodná

ISTÝ moderátor vo waleskom rozhlase BBC bol pokarhaný za to, že odmietol vynechať „pohoršujúce slová“ z interview s jedným homosexuálom, ktorý podľa hovorcu BBC citovaného v novinách The Guardian používal „extrémne hrubú reč pri opisovaní skutkov, ktoré by mohli spôsobiť nakazenie aidsom“. A 22 percent programov sledovaných v dvojtýždňovom prieskume vysielania štyroch britských televíznych kanálov obsahovalo „nadávky, preklínanie alebo rúhanie“.

Takéto správy poukazujú na skutočný paradox v postojoch. Konverzácia prešpikovaná vulgárnymi výrazmi mnohých ľudí šokuje a pohoršuje. Iní ľudia si s tým nerobia starosti a považujú to len za pestrý, zemitý jazyk. No malo by mať vulgárne vyjadrovanie miesto v reči kresťanov, ktorí si vážia svoj vzťah k Bohu a k blížnym?

Prečo je taká bežná?

Vulgárna reč je „akýkoľvek druh neslušnej, urážajúcej reči zo zvyku“. Do tejto definície spadá rúhanie, kliatby a nadávky. Vulgárne výrazy vyjadrujú zlosť i urážajúce odsúdenie. Mary Marshallová, autorka knihy Origins & Meanings of Oaths & Swear Words (Pôvod a význam rúhavých slov a nadávok) hovorí, že „rúhavé slová a nadávky patria oveľa viac do hovorového než do spisovného jazyka“. Avšak mnohé romány sú plné vulgárnych výrazov.

Prečo je vulgárna reč taká bežná? Niektorí ľudia s obmedzenou slovnou zásobou tento nedostatok kompenzujú častým používaním hrubých slov. Ďalší sa uchyľujú k nadávkam kvôli dôrazu. Podľa istej definície je vulgárna reč často spojená s pocitmi podráždenosti, frustrácie a hnevu. Skutočne, mnohí nechávajú zo svojich úst vybuchnúť vulgárne slová, aby dali v ťažkých situáciách „priechod... potláčaným emóciám“. Výskumníčka Marshallová poznamenáva, že jej abecedný kartičkový zoznam anglických nadávok je najhrubší pri slovách, ktoré sa začínajú výbušnými sykavkami.

Hoci sa niekomu môže zdať, že preklínanie pôsobí ako citová úľava, mnohí zisťujú, že vulgárnosť plodí zase len vulgárnosť. Prečo je to tak? Vulgárna, hrubá reč roznecuje oheň emócií. Napríklad v istom africkom hlavnom meste vo veľkom dopravnom zmätku vyskočil podráždený vodič z auta a slovne napadol vodiča, ktorého vozidlo mu blokovalo cestu. Emócií pribúdalo a ovzdušie bolo nabité nadávkami a každý sa snažil prekonať toho druhého v urážkach. Ďalší motoristi, ktorí tam uviazli, sa vykláňali zo svojich áut a povbudzovali rivalov k vyslovovaniu stále väčších hrubostí.

Urážky, ktoré človeka ponižujú, môžu vyvolať záplavu nadávok. Môžu to byť slová, ktoré prirovnávajú terč svojich nadávok k nejakému zvieraťu alebo dokonca k hmyzu, znevažujúce poznámky na účet rodičov či problematických predkov, výrazy upozorňujúce na určité telesné znaky, a čo môže byť ešte urážlivejšie, oplzlosti, rúhania a neprístojné poznámky sexuálneho charakteru.

Boží názor na vulgárnu reč

Zneužitie Božieho mena je rozhodne vážnou urážkou. V 2. Mojžišovej 20:7 sa hovorí: „Nebudeš používať meno Jehovu, svojho Boha, nehodným spôsobom.“ Ohrozilo však porušenie tohto príkazu vzťah ctiteľa k Bohu? Áno. Zákon pokračoval: „Jehova nenechá bez trestu toho, kto používa jeho meno nehodným spôsobom.“

Na znázornenie toho, aké dôležité bolo poslúchať tento príkaz, Biblia zaznamenáva zápas medzi istým Izraelitom a ďalším mužom. Ten druhý „začal potupovať Meno a zvolávať naň zlo“. Ako Boh posúdil túto situáciu? Nariadil: „Kto potupuje Jehovovo meno, ten má byť celkom istotne usmrtený.“ (3. Mojžišova 24:10–16) I keď tu nie sú uvedené konkrétne podrobnosti o tom potupovaní, tento biblický príklad odhaľuje Boží názor na neúctivú reč a správanie.

Kresťanské grécke písma predpovedajú o našich dňoch, že „nastanú kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať. Lebo ľudia budú... rúhači [po grécky blasfemoi]... a od tých sa odvracaj.“ (2. Timotejovi 3:1, 2, 5) Grécke slovo blasfémia nevyjadruje len neúctivú reč o veciach považovaných za sväté. Jeho význam v skutočnosti zahŕňa akúkoľvek škodlivú a utŕhačnú reč, ktorá poškodzuje iného človeka.

Ľudia, ktorých reč je urážajúca, prejavujú „starú osobnosť“; kresťania sú však nabádaní, aby si ju „vyzliekli“ ako nejaký nepríjemne zapáchajúci kabát, ktorý viac nemôžu nosiť.a Apoštol Pavol radí: „Odložte od seba: zlosť, hnev, zlo, utŕhačnú reč a oplzlé reči zo svojich úst.“ „Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč spolu so všetkým zlom.“ (Kolosanom 3:8, 9; Efezanom 4:31) Okrem toho, všimnite si, prosím, že tí, ktorí urážajú druhých a zahŕňajú ich nadávkami a ktorých Pavol opisuje ako nadávačov, patria medzi ‚nespravodlivých, ktorí nezdedia Božie kráľovstvo‘. — 1. Korinťanom 6:9, 10.

Zavrhnite vulgárnu reč!

Pravá láska k Bohu podnecuje kresťana k tomu, aby robil to, čo pôsobí Bohu radosť. (1. Jána 5:3) Práve tak ako Boh prejavuje záujem o všetkých ľudí, aj kresťan chce odzrkadľovať rovnaké city v postoji voči ostatným, a tak poslúchať dve najväčšie prikázania, prikázanie lásky k Bohu a k blížnemu. (Matúš 22:37–39) Preto „nech sa každý z nás páči svojmu blížnemu v tom, čo je dobré na jeho budovanie“. (Rimanom 15:2) A tak si položme otázku: ‚Urážajú, alebo budujú slová, ktoré si vyberám?‘

Je pravda, že očistiť reč nebude ľahké, ak je vulgárna reč zakoreneným zvykom. Napriek tomu je to možné, ak máme pomoc. Boží duch môže človeku pomôcť zmeniť spôsob reči. Jednotlivec však musí byť najprv ochotný vytvárať si slovník dobrých slov a potom ho pravidelne používať. — Rimanom 12:2.

„Prevrátený jazyk bude vyhubený,“ varoval múdry kráľ Šalamún. Preto nedovoľte, aby nečistota vulgárnych výrazov poškvrnila vašu reč. Snažte sa byť človekom, ktorý vie hovoriť čisté veci a hovoriť ich vľúdne! — Príslovia 10:31, 32, Evanjelický preklad; Kolosanom 4:6.

[Poznámka pod čiarou]