Pozorujeme svet

Nebezpečný spôsob života

AHA (American Heart Association [Americké zruženie pre srdcové choroby]) urobilo zoznam rôznych činiteľov, ktoré prispievajú k srdcovo-cievnym chorobám. Jestvuje aj zoznam rizikových faktorov a tie sú omnoho vážnejšie. Až donedávna bola telesná nečinnosť zahrnutá medzi menej nebezpečné „faktory prispievajúce k chorobám“. Avšak podľa informačného bulletinu University of California at Berkeley Wellness Letter AHA „preradilo na svojom zozname telesnú nečinnosť z ‚faktorov prispievajúcich‘ k srdcovo-cievnym chorobám do vážnejšej kategórie ‚faktory rizikové‘“. Wellness Letter pripája, že tým sa „dostáva sedavý spôsob života na roveň vysokého krvného tlaku, fajčenia a vysokého obsahu cholesterolu v krvi“.

Špinavé ruky

Nedávny prieskum ukázal, že väčšina zdravotníckych pracovníkov v Spojených štátoch zanedbáva umývanie rúk pred vyšetrením pacientov. Podľa novín The Washington Post aj „iné prieskumy naznačili, že lekári si nevymieňajú rukavice vtedy, keď by mali“. Táto skutočnosť nepochybne prispela k šíreniu chorôb. Noviny oznamujú, že podľa The New England Journal of Medicine neumyté ruky lekárov a zdravotných sestier „môžu prispieť k vysvetleniu, prečo u pacientov v nemocniciach vznikajú infekcie, ktorých liečenie stojí ročne až 10 miliárd dolárov“.

Daň za srdcové choroby

Srdcovo-cievne ochorenia sú najväčším zabijakom ľudstva a sú príčinou asi štvrtiny úmrtí na celom svete. Uvádza to ročenka 1991 World Health Statistics Annual vydaná v roku 1992 WHO (Svetovou zdravotníckou organizáciou). Vo vyspelých krajinách, ako je Austrália, Kanada, Japonsko a Spojené štáty, sú srdcovo-cievne choroby príčinou asi polovice úmrtí, hoci v osemdesiatych rokoch bol zaznamenaný pozoruhodný pokles. V rozvojových krajinách zomiera na srdcovo-cievne choroby iba 16 percent osôb. No podľa WHO „sa objavujú známky vznikajúcej epidémie... počet srdcovo-cievnych ochorení vzrastá vo všetkých krajinách rozvojového sveta“.

Únik pri preprave poštou

Laboratóriá na celom svete využívajú bežnú poštu na prepravu zásielok živých mikroorganizmov. Podľa časopisu New Scientist však vzrastajú obavy pred touto praxou, keďže „sa z laboratória do laboratória pravidelne posielajú potenciálne nebezpečné baktérie“. Holandskí výskumníci varujú, že z poškodených balíčkov môžu prenikať mikroorganizmy do okolitého prostredia. Jedna skupina vedcov nedávno preskúmala niekoľko balíčkov z laboratórií z Austrálie, Holandska, Singapúru a zo Spojených štátov. Podľa ich zistenia ani jeden balíček nezodpovedal predpisom stanoveným Výborom expertov pri OSN na prepravu nebezpečných materiálov. Jedno holandské laboratórium, ktoré dostáva ročne asi tisíc vzoriek, urobilo mimoriadne bezpečnostné opatrenia, aby zabránilo takým nehodám. Ešte stále však „dostáva poštou asi päť rozbitých fľaštičiek s kultúrami [mikroorganizmov] ročne“, píše New Scientist.

Samovraždy v Argentíne

Argentína má zo všetkých krajín amerického kontinentu najvyšší počet samovrážd. Noviny La Nación uvádzajú, že ‚podľa oficiálnych správ takmer 10 percent všetkých hlásených samovrážd spáchajú dospievajúci a mladí dospelí vo veku od 10 do 22 rokov, a to väčšinou muži‘. Ministerstvo zdravotníctva hovorí, že v Argentíne každých 30 hodín spácha samovraždu jeden dospievajúci.

Chudobné deti v Amerike

Spojené štáty, jedna z najbohatších krajín sveta, sú aj domovom detí, ktoré patria medzi tie najchudobnejšie. Podľa denníka The New York Times sa prieskumom, ktorý uskutočnil Fond na ochranu detí, zistilo, že „počet amerických detí žijúcich v chudobe vzrástol v osemdesiatych rokoch o vyše milión a ich počet sa zvýšil v 33 štátoch“. V roku 1989 žilo v štátoch Arkansas, Louisiana, Nové Mexiko a Západná Virgínia 25 percent detí v rodinách, ktoré majú nižší príjem, ako je hranica chudoby stanovená federálnou vládou. Najvyššie percento má štát Mississippi, kde žije v chudobe 33,5 percenta detí.