Čo je príčinou násilia v rodine?

„Namiesto toho, aby bol domov útočiskom pred stresmi, napätím a nerozumnosťou spoločnosti mimo rodiny, zdá sa, že tieto tlaky sa často do rodiny nielen prenášajú, ale sa v nej ešte zväčšujú.“ — The Intimate Environment — Exploring Marriage and the Family (Intímne prostredie — Prieskum manželstva a rodiny).

SKÚMANIE otázky násilia v rodine je pomerne nová záležitosť. Intenzívne prieskumy sa viedli iba v posledných desaťročiach. Výsledky týchto výskumov sa nemusia vždy zhodovať, boli však zistené niektoré základné činitele prispievajúce k násiliu v rodine. Pouvažujme o niektorých.

Akú úlohu zohráva rodinné prostredie?

Mnohí výskumníci o svojich zisteniach konštatovali: „Čím násilnejší bol manželský pár, s ktorým sme sa rozprávali, tým násilnejšie sa správali jeho deti vzájomne voči sebe i voči rodičom.“

Na deti má veľký vplyv už to, že sú svedkami násilia v rodine. „Dieťa, ktoré je svedkom toho, ako otec bije matku, to pociťuje tak, ako keby otec bil aj jeho,“ všíma si terapeut John Bradshaw. Jeden chlapec menom Ed neznášal pohľad na otca, ktorý bil matku. A predsa, i keď si to možno neuvedomoval, priviedlo ho to k presvedčeniu, že muži musia ženy ovládať a aby to dokázali, treba ženám nahnať strach, ubližovať im a ponižovať ich. Keď Ed dospel, správal sa k svojej manželke ponižujúco a kruto.

Niektorí rodičia z obozretnosti zakazujú svojim deťom pozerať sa na násilie v televízii, a to je dobre. Ale rodičia by mali byť ešte obozretnejší, pokiaľ ide o ich vlastné správanie, ktoré je pre ich vnímavé deti vzorom.

Akú úlohu zohráva stres?

Tehotenstvo, nezamestnanosť, smrť manželského partnera, sťahovanie, choroba a finančné problémy prinášajú stres, tak ako aj iné veci. Väčšina ľudí zvládne stres bez toho, aby sa uchýlili k násiliu. Pre niektorých však môže byť stres predohrou k násiliu, najmä keď je spojený s ďalšími činiteľmi. Napríklad starostlivosť o zostarnutého rodiča — najmä ak je rodič chorý — často vedie k týraniu, keď je opatrovateľ preťažený inými rodinnými povinnosťami.

Aj výchova detí so sebou prináša stres. Výsledkom môže byť, že čím je rodina početnejšia, tým väčšia je pravdepodobnosť týrania detí. A deti môžu byť zas príčinou týrania manželského partnera, lebo „hádka medzi manželmi obyčajne nastáva kvôli deťom“, píše sa v knihe Behind Closed Doors (Za zatvorenými dverami).

Nesprávny názor na pohlavie

Dan Bajorek, ktorý vedie istú poradenskú skupinu v Kanade, hovorí, že tyranskí muži majú nesprávny názor na ženy: „Nech pochádzajú z akejkoľvek kultúry, boli vychovávaní vo viere, že na prvom mieste sú muži.“ Hamish Sinclair, ktorý je vedúcim liečebného programu pre tyranských mužov, hovorí, že muži sú vychovávaní tak, aby verili, že sú nadradení ženám, a majú teda právo ženy „trestať, viesť k disciplíne alebo ich zastrašovať“.

V mnohých krajinách sa považuje za správne zaobchádzať s manželkou ako s predmetom, ako s ďalším kusom majetku. Mužovo ovládanie manželky a jeho prevaha nad ňou sa považuje za ukazovateľ jeho mužnosti a cti. Manželky sú často strašne bité a inak týrané, no právny systém v tom robí len veľmi málo, keďže v krajine je nepísaným zákonom: Muž je nadradený a žena je menejcenná; musí sa mu podriadiť a byť absolútne poslušná bez ohľadu na to, aký je muž nečestný, násilnícky, perverzný alebo sebecký.

Reportér televíznej spoločnosti CBS Morley Safer povedal o jednej juhoamerickej krajine: „Nikde v Latinskej Amerike nie je kult mužnosti viac zjavný... Je rozšírený v celej spoločnosti, vrátane súdnej miestnosti, kde sa muž nemusí pri obrane svojej cti obávať žiadneho trestu, najmä ak je obeťou jeho žena.“ Tvrdí, že „nikde na svete nie sú ženy tak degradované“ ako v tej krajine. Ale dominantné postavenie mužov a degradácia žien sú veľmi rozšírené. Neobmedzujú sa len na jednu krajinu, akokoľvek vážna by tam azda degradácia bola.

Minna Schulmanová, riaditeľka newyorského úradu pre násilie v rodine a presadzovanie zákona, tvrdí, že násilie je nástroj, ktorý muži používajú na to, aby si udržali vládu a aby ukázali svoju moc a autoritu nad ženou. Dodáva: „Násilie v rodine považujeme za zneužívanie sily a autority.“

Niektorí muži, čo bijú ženy, trpia nedostatkom sebavedomia, tou istou vlastnosťou, ktorú vyvolávajú vo svojich obetiach. Ak to môžu robiť, potom je ich ego uspokojené a cítia určitú mieru nadradenosti a moci nad inou ľudskou bytosťou. Majú pocit, že takto dokázali svoju mužnosť. Naozaj ju dokázali? Keďže používajú násilie voči fyzicky slabším ženám, naozaj tým dokazujú, že sú silní, alebo je to skôr dokladom ich nerozumnosti? Je skutočne prejavom mužnosti, keď silnejší muž bije slabšiu, bezbrannú ženu? Muž s pevnou mravnou osobnosťou bude preukazovať ohľaduplnosť a súcit voči slabším a bezbranným a nebude zneužívať ich slabosť vo svoj prospech.

Iným príkladom nerozumného myslenia tyrana je skutočnosť, že často obviňuje manželku z toho, že sama vyprovokovala bitku. Môže jej naznačiť alebo priamo povedať: ‚Toto si neurobila dobre. Preto ťa bijem.‘ Alebo: ‚Oneskorila si sa s večerou, dostávaš teda len to, čo si si zaslúžila.‘ Podľa názoru tyrana je to jej chyba. Žiadne nedostatky manželského partnera však bitie neospravedlňujú.

Aký vplyv má alkohol?

Keďže alkohol znižuje sebakontrolu a zvyšuje potenciál pre impulzívne konanie, neprekvapuje, že niektorí si myslia, že môže prispieť k týraniu. Triezvy človek často dokáže ovládnuť svoje násilnícke sklony, no po niekoľkých pohárikoch sa stáva krutým. Alkohol otupí jeho zmysly a znižuje jeho schopnosť ovládať sa.

Iní však tvrdia, že problém má skôr korene v strese než v alkohole. Hovoria, že človek, ktorý pije, aby sa vyrovnal so stresom, je v podstate taký istý ako človek, ktorý to rieši násilím. Znamená to, že pijan môže byť práve taký krutý, keď je triezvy, ako keď si vypije. Nech je však zdôvodňovanie akékoľvek, alkohol určite neprispieva k ovládaniu emócií, ale obyčajne je to naopak.

Ako ovplyvňujú konanie masmédiá

Niektorí tvrdia, že televízia i filmy podporujú u mužov predstavu tvrdého muža a učia, že násilie je normálny spôsob, ako sa vyrovnať so sporom a hnevom. „Žasol som nad svojou intenzívnou reakciou na film Rambo,“ priznáva jeden rodinný poradca. „Zatiaľ čo dospelý rešpektujúci zákon [vo mne] je zdesený Rambovým masovým vraždením, dieťa [v mojom vnútri] ho povzbudzuje.“

Keďže mnohé deti sú tisíce hodín vystavené televíznym programom s nespočetnými vraždami, znásilneniami a ponižovaním iných ľudí, najmä žien, nie div, že mnohé, keď vyrastú, napodobňujú práve tieto antisociálne vlastnosti iných. A neovplyvňuje to iba deti, ale i dospelých.

Najmä v posledných rokoch výrazne vzrástol stupeň detailného zobrazovania násilia, nemravnosti a ponižovania žien, ako ho ukazuje televízia a filmy. To môže ovzdušie násilia v rodinách iba zhoršiť. Podľa zistenia jednej prieskumnej skupiny je „jasná... spojitosť medzi sledovaním násilia a agresívnym správaním“.

Vplyv izolácie

Mnohí ľudia dnes žijú neosobným a osamelým životom. Priateľské susedstvo malých obchodíkov nahradili obchodné domy a veľkoobchody so zlacneným tovarom. Nová výstavba, hospodárske problémy a nezamestnanosť nútia rodiny k nestálosti. Vysoké percento násilia možno nájsť v rodinách bez pevných priateľských vzťahov.

James C. Coleman vysvetľuje vo svojej knihe Intimate Relationships, Marriage, and the Family (Intímne vzťahy, manželstvo a rodina), prečo si myslí, že je to tak. Je presvedčený, že ak je človek osamelý, jeho zmysluplná konverzácia je obmedzená, a tyran takúto situáciu sotva objektívne posúdi a sotva bude hľadať pomoc u blízkeho človeka, ktorému by sa zveril. Keďže nemá priateľov ani blízkych príbuzných, ktorí môžu pôsobiť ako zmierňujúca sila, ľahšie sa prejaví jeho sebectvo, lebo jeho nesprávne myslenie nie je denne korigované inými, ktorí sú mu blízki. Je to tak, ako hovoria Príslovia 18:1: „Ten, kto sa oddeľuje, bude hľadať svoju vlastnú sebeckú túžbu; vzbúri sa proti každej praktickej múdrosti.“

Ako pomôcť rodine, kde panuje násilie

Hovorili sme iba o niektorých príčinách násilia v rodine. Existujú aj ďalšie. Keďže sme identifikovali niektoré príčiny, teraz je potrebné preskúmať riešenia. Ak človek žije v rodine s násilníkom, ako možno zastaviť jeho vyčíňanie? Čo o tom hovorí Biblia? Skončí sa niekedy násilie v rodinách? Týmito otázkami sa bude zaoberať článok na 10. strane.

[Rámček/obrázok na strane 9]

Emocionálne týranie — vážne ublíženie slovami

PRI telesnom týraní sa používajú päste; pri emocionálnom týraní sa používa slovný útok. Jediným rozdielom je výber zbrane. Ako sa hovorí v Prísloviach 12:18: „Je ten, ktorý hovorí bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom, ale jazyk múdrych je uzdravením.“

Nakoľko nebezpečné je emocionálne násilie, vrátane tých „bodnutí mečom“? Dr. Susan Forwardová píše: „Výsledok je rovnaký [ako pri telesnom týraní]. Ste práve takí vydesení, cítite sa práve takí bezmocní a pociťujete práve takú bolesť,“ vyjadrené emocionálne.

Emocionálne týranie manželského partnera: „Násilie sa v manželstve neprejavuje len telesným týraním. Veľká časť, možno dokonca najväčšia, je slovné a emocionálne násilie,“ povedala jedna dlhodobá obeť. K týraniu môžu patriť nadávky, krik, neustále kritizovanie, zahanbujúce urážky a vyhrážanie sa ublížením na tele.

Zlomyseľné poznámky, ktoré znevažujú, ponižujú alebo zastrašujú, môžu spôsobiť vážnu škodu. Ponižujúce narážky sa spočiatku môžu zdať neškodné, podobne ako voda kvapkajúca na skalu. Ale sebaúcta je čoskoro nahlodaná. „Ak by som si mala vybrať medzi psychickým a telesným týraním, vždy by som si radšej vybrala bitku,“ povedala jedna žena. „Po bitke vidno modriny,“ vysvetľuje, „takže ľudia vás aspoň ľutujú. No slovné týranie vás doháňa k šialenstvu a rany nevidno. Nikto sa o vás nezaujíma.“

Emocionálne týranie dieťaťa: Zahŕňa to neustále kritizovanie a znevažovanie vzhľadu, inteligencie, schopností alebo ľudskej hodnoty. Mimoriadne škodlivý je sarkazmus. Deti často berú sarkastické poznámky o svojom vzhľade vážne, nerozlišujúc medzi tým, čo je povedané vážne a čo len „žartom“. Rodinný terapeut Sean Hogan-Downey dodáva: „Dieťa sa cíti zranené, ale všetci sa smejú, a tak sa naučí nedôverovať svojim pocitom.“

Vo väčšine prípadov je zrnko pravdy v tom, čo raz povedal škótsky historik a esejista Thomas Carlyle: „Vo všeobecnosti považujem sarkazmus za Diablovu reč; z tohto dôvodu som sa ho naozaj už dávno vzdal.“

Joy Byersová, expertka na problematiku týrania detí, hovorí: „Telesné týranie môže dieťa usmrtiť, ducha však možno zabiť tiež. A práve to môžu urobiť rodičia svojimi neustálymi negatívnymi poznámkami.“ Časopis FLEducator píše: „Na rozdiel od modriny, ktorú možno vidieť a ktorá sa stratí, emocionálne týranie spôsobuje neviditeľné zmeny v mysli dieťaťa a v jeho osobnosti, čo neustále mení to, ako vníma skutočnosť a svoje vzťahy k iným.“

[Obrázok na strane 7]

Ak je dieťa vystavené násiliu, má to silný vplyv na jeho správanie v budúcnosti