Skákaví hudobníci vo svete hmyzu

PRIPÚŠŤAME, že sme tvory s nenásytným apetítom. Náš apetít môže vyvolávať hnev roľníkov, ktorí nás považujú za škodlivý hmyz, lebo im ničíme úrodu. Avšak my, kobylky, máme niektoré zaujímavé črty — ako skáčeme, ako lietame, ako sa šplháme a ako „hráme“.

Vedeli ste napríklad, že máme päť očí? Nenosíme bifokálne okuliare ako mnohí ľudia, ale máme tri malé oči na prednej časti hlavy, ktorými vidíme nablízko. Ďalšie dve oči sú veľké a sú na hlave umiestnené viac vzadu, a tak nám dovoľujú vidieť všetko, čo sa deje okolo nás. Nechceli by ste mať oči s takými schopnosťami?

Aké sú naše skokanské výkony? Môžeme vyskočiť do výšky, ktorá desaťkrát prevyšuje našu vlastnú výšku, a doskočiť do diaľky asi 90 centimetrov. Keby to mal napodobniť nejaký človek, musel by vyskočiť do výšky šesťposchodovej budovy. Naším tajomstvom sú veľmi mocné svaly na zadných nohách. Dávajú nám silu odraziť sa a dosiahnuť taký výkon.

Ak nás chcete chytiť, môžeme vám to sťažiť ešte aj tým, že akonáhle od vás odskočíme, použijeme dva páry krídel, ktorými sme vybavené. Silné vrchné krídla majú takú istú funkciu ako krídla lietadla, zatiaľ čo jemnejšie spodné krídla využívame ako mimoriadny pohon. Keď teda skombinujeme svoju šikovnosť v skákaní a lietaní, môžeme obvykle odletieť dosť ďaleko, aby sme vás odradili od prenasledovania.

Je pre vás ťažké šplhať sa po klzkej tyči? Pre nás nie. Stvoriteľ skonštruoval našich šesť nôh tak, že môžeme liezť po klzkom steble trávy bez skĺznutia. Na každej nohe máme maličké vankúšiky s jemnými chĺpkami, ktoré vylučujú lepkavú tekutinu, a tá nám pomáha pevne sa na predmet prichytiť. Okrem toho každú nohu máme vybavenú dvoma silnými vyčnievajúcimi háčikmi, ktoré zabraňujú tomu, aby sme sa na strmo naklonenej rovine pošmykli. Áno, dávno predtým, ako si ľudia zmysleli šplhať sa po vrchoch, my sme už boli na šplhanie dobre vybavené.

Samčekovia z nášho rodu sú hudobníci. Paniam kobylkám to náležite imponuje a považujú ich za celkom nadaných. Áno, môžeme počuť rozličné zvuky a reagovať na ne. Uši máme umiestnené po stranách hrudníka. A tak keď má samček na to náladu, jemne preťahuje drapľavú zadnú nohu po vystúpených žilkách krídla presne tak, ako huslista ťahá sláčik po strunách husieľ. Ako si len človek odpočinie, keď v horúcom letnom dni leží na trávnatej lúke a vníma symfóniu tisícov kobyliek a svrčkov. Ach, zvuky leta!