Dilema potratu — je 60 miliónov usmrtených riešením?

ZMÄTENÉ, vyľakané, uplakané 15-ročné dievča pozerá, ako jej priateľ znechutene odchádza. Nazval ju hlúpou, lebo otehotnela. A ona si myslela, že ju miluje.

Istú ženu napĺňa zúfalstvo, keď si uvedomí, že čaká šieste dieťa. Jej manžel je nezamestnaný a deti chodia každý večer spať hladné. Ako by sa mohli postarať o ďalšie dieťa?

„Nemohlo to prísť v horšom čase,“ vysvetľuje elegantne oblečená žena svojmu lekárovi. Konečne dostala inžiniersky diplom a práve chce začať novú kariéru. Jej manžela úplne pohlcuje právnické povolanie. Kde by vzali čas na dieťa?

Každá z týchto žien žije v inom svete a stojí pred odlišnými dilemami, ale volí si to isté riešenie: potrat.

Potrat je jednou z najvýbušnejších sporných otázok tohto desaťročia a vyvoláva vášnivé polemiky v spoločenských, politických, lekárskych a teologických kruhoch. V Spojených štátoch pochodujú ulicami skupiny „za život“ a práva nenarodených. Tábor „za voľbu“ sa drží základov slobody a práva ženy rozhodnúť sa. Križiaci vedú vojnu s bojovníkmi za slobodu, a to pri voľbách, v súdnych sieňach, v kostoloch, a dokonca i na uliciach.

Milióny ľudí sú zatiahnuté do sporu a sú rozpoltené vášnivým argumentovaním každej strany. Samotné výrazy „za voľbu“ a „za život“ sú starostlivo vybraté, aby ovplyvnili nerozhodných. Kto by sa v tomto veku, keď sa oslavuje sloboda, nepriklonil k voľbe? Ale na druhej strane, kto by nebol za život? Skupiny, ktoré sú za voľbu, mávajú drôtenými vešiakmi na šaty, aby upozornili na smrť utrápených žien, ktoré podstúpili nebezpečný nezákonný potrat. Zástancovia života nesú fľašky so zárodkami z potratov ako pochmúrnu pripomienku miliónov nenarodených mŕtvych.

Laurence H. Tribe vhodne opisuje celú túto tragédiu týkajúcu sa smrti vo svojej knihe Abortion: The Clash of Absolutes. „Mnohí, ktorí si pohotovo dokážu predstaviť zárodok ako konkrétnu ľudskú bytosť, ktorí vysoko dvíhajú jeho obraz a nariekajú, sotva vidia ženu, ktorá ho nosí, a jej ťažkú situáciu... Mnohí iní, ktorí si pohotovo dokážu predstaviť ženu a jej telo, ktorí sa dovolávajú jej práva riadiť svoj osud, si sotva predstavujú zárodok v tejto žene a nepredstavujú si ako skutočnosť život, ktorý by mu mohol byť umožnený.“

Zatiaľ čo táto morálna vojna zúri ďalej, tento rok padne za obeť na bojovom poli práv 50 až 60 miliónov nenarodených.

Kde stojíte v tejto emocionálnej spornej otázke? Ako by ste odpovedali na tieto zásadné otázky: Patrí právo rozhodnúť k základným právam ženy? Je potrat za istých okolností ospravedlniteľný? Kedy sa začína život? A napokon zásadná, hoci zriedka kladená otázka: Ako sa pozerá na potrat Stvoriteľ života a plodnosti?

Potrat má dlhú históriu. V starovekom Grécku a Ríme bol bežnou praktikou. V Európe sa v stredoveku a počas renesancie považoval potrat za prípustný do prvých pohybov, to znamená, kým matka nepocítila v maternici život. So sexuálnou revolúciou prišli aj následky — milióny neželaných tehotenstiev.

Šesťdesiate roky 20. storočia znamenali vzrast ženského hnutia, ktorého základným kameňom je takzvané právo na reprodukciu. Niektorí žiadajú právo na potrat pre tehotné obete znásilnenia alebo krvismilstva, alebo keď je ohrozený život matky. Lekárska technika otvorila dvere do maternice a umožňuje pozorovať prípadné defekty a pohlavie dieťaťa. Tehotenstvá sa končia na základe nepriaznivej prognózy lekára. Niektoré ženy nad 40 rokov sa obávajú, že porodia znetvorené dieťa.

Mnohé ženy v chudobých krajinách, kde je prístup k antikoncepcii obmedzený, sa nazdávajú, že nie sú schopné postarať sa o viac detí. Niektoré tehotné ženy zachádzajú v definícii voľby do krajnosti a rozhodnú sa pre odňatie plodu, lebo si myslia, že na tehotenstvo nie je práve vhodný čas, alebo sa dozvedia pohlavie nenarodeného dieťaťa, a jednoducho ho nechcú.

Mnohé spory v tomto boji sa týkajú otázky, kedy sa začína život. Len málo ľudí pochybuje o tom, že oplodnené vajíčko žije. Otázka znie: Žije ako čo? Len ako tkanivo? Alebo je to ľudská bytosť? Je žaluď dubom? Je teda zárodok človekom? Má občianske práva? Ťahanice o slová sú nekonečné. Aká irónia, že v tej istej nemocnici môžu lekári usilovne pracovať na záchrane života predčasne narodeného dieťaťa, a súčasne ukončiť život rovnako starého zárodku! Zákon im povoľuje zabiť dieťa v maternici, ale ak je von z maternice, je to vražda.

Najhlasnejšie sa dožadujú uzákonenia potratu „emancipované“ ženy, ktoré majú neobmedzený prístup k rôznym metódam antikoncepcie, aby v prvom rade takto zabránili počatiu. Energicky kladú dôraz na čosi, čo nazývajú právo na reprodukciu vtedy, keď už využili schopnosť počať a byť plodnou. To, čo v skutočnosti chcú, je právo zbaviť sa plodu tejto reprodukčnej schopnosti. Ospravedlnenie? „Je to moje telo!“ Ale je to naozaj tak?

Príručka Abortion—​A Citizens’ Guide to the Issues píše, že v prvých 12 týždňoch tehotenstva „je veľmi ľahké odstrániť maličké množstvo tkaniva v stave želatíny“. Možno potrat právom považovať za „odstránenie kúska tkaniva“ alebo za „ukončenie produktu počatia“? Alebo boli tieto zjemnené výrazy zavedené preto, aby sa trpká pravda stala prijateľnejšou a aby sa upokojilo zlé svedomie?

Ten neželaný kúsok tkaniva je rastúcim, rozvíjajúcim sa životom, ktorý je so svojím chromozómovým vybavením úplný. To v ňom je obsiahnutý postup pripomínajúci prorockú autobiografiu, podľa ktorého sa jedinečne utvára nový jedinec. Známy výskumník a profesor embryológie A. W. Liley vysvetľuje: „Z biologického hľadiska nemôžeme súhlasiť s názorom, že zárodok je v ktoromkoľvek štádiu iba výrastkom tela matky. Geneticky sú matka a dieťa od počatia oddelenými jedincami.“

Nezodpovedné správanie

Pre ľahkú dostupnosť potratu mnohí necítia naliehavú potrebu vyvarovať sa neželaného počatia. Uprednostňujú potrat ako záchrannú sieť, aby sa zbavili každej „nehody“, ktorá sa môže stať.

Štatistiky ukazujú, že v tomto storočí sa vek nástupu puberty znížil. Preto sú už mladšie deti schopné mať deti. No sú poučené o ťarche zodpovednosti, ktorá sprevádza túto výsadu? Priemerní Američania strácajú svoje panenstvo ako 16-roční a jeden z piatich má menej ako 13 rokov. Tretina ženatých mužov a vydatých žien má ľúbostné dobrodružstvá, alebo ich mali v minulosti. Potrat si nachádza pripravených klientov medzi tými, čo pestujú promiskuitu. Podobne ako sa občasné volanie po uzákonení prostitúcie zdôvodňuje snahou zabrániť šíreniu aidsu, uzákonením potratu sa azda tento zákrok stáva z lekárskeho hľadiska o niečo bezpečnejším. Ešte väčšmi to však prispieva k vytvoreniu živnej pôdy, v ktorej môže táto morálna choroba prekvitať a aj prekvitá.

Obete znásilnenia alebo okolností?

Je zaujímavé, že podľa prieskumov je tehotenstvo následkom znásilnenia mimoriadne zriedkavé. Jeden prieskum 3 500 po sebe idúcich obetí znásilnenia v Minneapolise (USA) nevykázal ani jediný prípad tehotenstva. V bývalom Česko-Slovensku bolo z 86 000 potratov iba 22 z dôvodu znásilnenia. Takže len malé percento žien, ktoré žiadajú potrat, to robí z tohto dôvodu.

A čo tie desivé predpovede o strašne znetvorených deťoch s nenapraviteľnými defektmi? Niektorí lekári už pri prvom náznaku ťažkostí rýchle odporúčajú potrat. No môžu si byť úplne istí stanovenou diagnózou? Mnohí rodičia môžu dosvedčiť, že takéto chmúrne predpovede môžu byť nepodložené a dôkazom sú ich šťastné, zdravé deti. Iní, ktorí majú deti zaradené medzi postihnuté, sú šťastní, že sú rodičmi. Vskutku, iba 1 percento tých, ktorí v Spojených štátoch žiadajú o potrat, to robia preto, že im oznámili nejaký možný defekt plodu.

Kým ste si však prečítali tento článok, nenarodené deti zomierali po stovkách. Kde sa to deje? A ako to ovplyvňuje životy zúčastnených?