4. časť

Veda — ľudstvo neustále hľadá pravdu

Revolúcia oživuje vedu

V DRUHEJ polovici osemnásteho storočia zasiahli svet nepokoje a zmenili politickú tvár sveta, najprv v Amerike, potom vo Francúzsku. Medzitým sa v Anglicku začala iná revolúcia, priemyselná. Úzko súvisela s ďalšou — vedeckou revolúciou.

Niektorí datujú znovuzrodenie vedy do štyridsiatych rokov 16. storočia, keď poľský astronóm Mikuláš Kopernik a belgický anatóm Andreas Vesalius vydali knihu, ktorá výrazne ovplyvnila vedecké myslenie. Iní datujú túto zmenu do skoršieho obdobia, do roku 1452, keď sa narodil Leonardo da Vinci. Leonardo bol vytrvalý experimentátor, prispel množstvom vedeckých poznatkov a rozpracoval návrhy, ktoré boli v niektorých prípadoch počiatkami vynálezov zdokonalených o stáročia neskôr; patrí medzi ne napríklad lietadlo, vojenský tank a padák.

Ale penzionovaný profesor na Kolumbijskej univerzite Ernest Nagel hovorí, že veda, ako ju dnes poznáme, „sa nestala pevne založenou, trvalou súčasťou západnej spoločnosti skôr než v 17. a 18. storočí“. Keď sa ňou však stala, bol dosiahnutý významný obrat v dejinách ľudstva. Kniha The Scientist (Vedec) píše: „Zhruba od roku 1590 do roku 1690 množstvo géniov... dosiahlo vo výskume taký pokrok, ktorému sa sotva vyrovnal pokrok za nejaké iné 100-ročné obdobie.“

Škodcovia zatemňujú cestu

Prekvitali aj škodcovia-pseudovedy, ktorých nesprávne teórie stáli v ceste skutočnému vedeckému pokroku. Jednou z takýchto teórií bola teória o flogistóne. Slovo „flogistón“ je odvodené z gréčtiny a znamená „spálený“. Teóriu vypracoval roku 1702 George Ernst Stahl, ktorý bol presvedčený, že flogistón sa uvoľňuje pri spaľovaní horľavých látok. Na flogistón myslel skôr ako na princíp než ako na skutočnú látku, roky však pretrvávalo presvedčenie, že je to skutočná látka. Až v rokoch 1770 až 1790 dokázal Antoine Laurent de Lavoisier túto teóriu vyvrátiť.

The Book of Popular Science priznáva, že hoci bola teória o flogistóne „vyslovene nesprávna, predsa na určitý čas poskytla pracovnú hypotézu, ktorá očividne vysvetľovala mnohé prírodné javy. Bola to jednoducho jedna z mnohých vedeckých hypotéz, ktoré boli počas rokov vážené na miskách váh a nájdené ako nedostatočné.“

Ďalším škodcom bola alchýmia. Harrap’s Illustrated Dictionary of Science ju definuje ako „zmes filozofie, mysticizmu a chemickej technológie, ktorá vznikla ešte pred kresťanskou érou a hľadala rôzne možnosti premeny základných kovov na zlato, elixír života a tajomstvo nesmrteľnosti“. Prv než bola alchýmia zavrhnutá, pomohla položiť základy modernej chémie a táto premena bola zavŕšená koncom 17. storočia.

Hoci teda teória flogistónu a alchýmia boli pseudovedami, mali svoj význam. Inak to však bolo s ľudskými škodcami, ktorí pre svoje náboženské presvedčenie podporovali nevedecké postoje. Rivalita medzi vedou a teológiou — obidve tvrdili, že v otázkach vesmíru sú jedinou autoritou — často viedla k otvoreným konfliktom.

Napríklad v druhom storočí n. l. rozvinul slávny astronóm Ptolemaios geocentrickú teóriu, čo znamenalo, že kým planéty obiehajú v kruhu, stred tohto kruhu, nazvaný epicyklus, obieha po obvode ďalšieho kruhu. To bolo prinajlepšom matematicky dômyselné a vysvetľovalo to viditeľný pohyb Slnka, Mesiaca, planét a hviezd po oblohe. Táto teória bola prijímaná až do 16. storočia.

Kopernik (1473–1543) vypracoval odlišnú teóriu. Bol presvedčený, že planéty, vrátane Zeme, obiehajú okolo Slnka, no Slnko sa nepohybuje. Ak by táto myšlienka — Zem sa pohybuje a nie je viac stredom vesmíru — bola pravdivá, malo by to ďalekosiahle následky. Skôr než o sto rokov uskutočnil taliansky astronóm Galileo Galilei pomocou teleskopu pozorovania, ktoré ho presvedčili o pravdivosti Kopernikovej hypotézy, že Zem obieha okolo Slnka. Ale katolícka cirkev zavrhla Galileove názory ako kacírske a prinútila ho odvolať.

Náboženské omyly zapríčinili, že cirkevní teológovia odmietli vedeckú pravdu. Až o tristošesdesiat rokov neskoršie cirkev Galilea očistila. Vatikánske noviny L’Osservatore Romano vo svojom týždennom vydaní zo 4. novembra 1992 uznali „subjektívny omyl v úsudku“ v prípade proti Galileovi.

Škodcovia ešte stále existujú

Aj v tomto dvadsiatom storočí prejavujú náboženstvá „kresťanstva“ podobnú neúctu k pravde. Robia to uprednostňovaním nedokázaných vedeckých teórií pred pravdou, vedeckou i náboženskou. Najlepším príkladom je nedokázateľná evolučná teória, ktorá je v podstate nezákonným potomkom vážneho defektu vedeckého „poznania“ a falošných náboženských náuk.a

Dňa 24. novembra 1859 vydal Charles Darwin svoju knihu O pôvode druhov prírodným výberom. Ale myšlienka evolúcie pochádza vlastne z predkresťanských čias. Napríklad grécky filozof Aristoteles zobrazil človeka na vrchole línie, podľa ktorej sa človek vyvinul z nižších živočíchov. Duchovní najprv Darwinovu teóriu zavrhli, ale The Book of Popular Science píše: „Evolúcia sa [neskôr] stala čímsi viac ako iba vedeckou teóriou... Stala sa bojovým výkrikom, a dokonca filozofiou.“ Myšlienka prežitia najschopnejších sa páčila ľuďom usilujúcim sa dostať na vrchol spoločenského rebríčka.

Odpor duchovenstva čoskoro ochabol. The Encyclopedia of Religion uvádza, že „Darwinova evolučná teória dosiahla nielen uznanie, ale bola aj nadšene prijatá“ a že „do Darwinovej smrti roku 1883 sa najpremýšľavejší a logicky uvažujúci duchovní prepracovali k záveru, že evolúcia je úplne zlučiteľná s osvieteným porozumením Písma“.

Stalo sa tak napriek nasledovnému priznaniu v knihe The Book of Popular Science: „Aj najhúževnatejší zástancovia teórie organickej evolúcie musia pripustiť, že v pôvodnej Darwinovej teórii sú nápadné nepresnosti a trhliny.“ Kniha pripúšťa, že „veľa z pôvodnej Darwinovej teórie bolo prepracované alebo vypustené“, ale napriek tomu hovorí, že „vplyv [evolúcie] na takmer každú oblasť ľudskej činnosti bol veľmi veľký. História, archeológia a etnológia prešli kvôli tejto teórii podstatnými zmenami.“

Mnohí premýšľaví vedci dnes evolučnú teóriu vážne spochybňujú. Sir Fred Hoyle, zakladateľ Cambridgeského inštitútu teoretickej astronómie a mimoriadny člen Americkej národnej akadémie vied, asi pred desiatimi rokmi napísal: „Osobne nepochybujem o tom, že vedeckí historici budú v budúcnosti považovať za záhadu, ako mohla byť táto teória všeobecne prijímaná, keď bolo zrejmé, že nemôže fungovať.“

Evolúcia nielenže zasahuje do samých základov existencie človeka, ale aj oberá Stvoriteľa o to, čo mu patrí. Nie je v súlade ani s vlastným tvrdením, že je vedecká, a vôbec neprispieva k neustálemu hľadaniu vedeckej pravdy ľudstvom. Karol Marx evolúciu a ‚prežitie najschopnejších‘ s radosťou prijal, a podporil tak vznik komunizmu. Ale evolúcia je škodlivá vec najhoršieho druhu.

Kto sú obete?

Obeťou je každý, kto sa dá oklamať a verí pseudovedeckým teóriám. Ale viera vo vedeckú pravdu predstavuje takisto nebezpečenstvo. Pozoruhodný vedecký pokrok, ktorý je výsledkom vedeckej revolúcie, oklamal veľa ľudí v tom zmysle, že veria, že teraz už nič nie je nedosiahnuteľné.

Toto presvedčenie zosilnelo, keď vedecký pokrok pokračoval v narúšaní protivedeckých postojov, ktoré podporovalo falošné náboženstvo. Svet politiky a obchodu začal uznávať vedu ako mocný nástroj, ktorý môže využívať na dosiahnutie svojich cieľov, či už je to finančný zisk, alebo upevnenie politickej moci.

Otvorene povedané, veda sa pomaly stávala bohom a podnietila vznik scientizmu. Webster’s Ninth New Collegiate Dictionary to definuje ako „prehnanú dôveru v to, že metódy prírodných vied je možné účinne použiť vo všetkých oblastiach výskumu“.

Keď sa devätnáste storočie blížilo ku koncu, ľudia boli zvedaví, čo prinesie dvadsiate storočie. Nastolí veda „skutočné nebo na zemi“, ako si to mnohí mysleli? Alebo budú jej škodcovia naďalej rozsievať telá ďalších obetí na bojovom poli revolúcie? Na to odpovie článok „Zázraky 20. storočia“ v budúcom čísle.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 14]

Vytiahnutím zo zásuvky

NEDÁVNO, ešte začiatkom 19. storočia, sa elektrina považovala za zaujímavý jav s malým praktickým využitím. Muži z rozličných krajín a z rozličného prostredia, ako boli H. C. Ørsted (1777–1851), M. Faraday (1791–1867), A. Ampère (1775–1836) a B. Franklin (1706–1790), urobili dôležité objavy, ktoré sa však osvedčili inak a položili základy dnešného sveta elektroniky — sveta, ktorý vytiahnutím zo zásuvky prestane fungovať.

[Obrázky na strane 15]

Mikuláš Kopernik

Galileo Galilei

[Prameň ilustrácií]

Fotografie prevzaté z diela Giordano Bruno a Galileo Galilei (nemecké vydanie)