Tvrdá práca — kedy je to cnosť?
KEĎ v televízii vysielajú japonský seriál Ošin, mladé slúžky v celej juhovýchodnej Ázii odložia prácu v kuchyni a sedia ako prikované pred televízorom. Je to príbeh s námetom „od chudoby k bohatstvu“ a rozpráva o žene, ktorá sa stala úspešnou po mnohých rokoch namáhavej práce a útrap. Dievčatá sa so slzami v očiach stotožňujú s Ošin, hrdinkou seriálu. Zdá sa, že tento príbeh je práve tým, čo potrebujú, aby mohli ďalší deň vydržať v ťažkej práci.
Keď ľudia drú ako otroci deň čo deň až do tej miery, že ohrozujú svoje zdravie a život, rozhodne na to musia mať dôvod. Prečo to robia? Pokiaľ ide o ázijské slúžky, snaha zlepšiť si životnú úroveň je určite obvyklým a mocným stimulom, aby tvrdo pracovali. Hmotný prospech však očividne nie je všetko, čo ich k tomu podnecuje.
„Finačná odmena je žiaduca, ale je to len vedľajší stimul,“ píše Stephen D. Cohen o japonskej pracovnej etike. Čo teda podnecuje Japoncov, aby tak tvrdo pracovali? „Úspech firmy v dosiahnutí väčšieho obratu, než dosahuje konkurencia, je zdrojom nesmiernej hrdosti a sebauspokojenia. Tvrdá práca, ktorá prispieva k tomuto výsledku, je sama osebe pre nich odmenou,“ vysvetľuje Cohen. Oddanosť firme sa stáva dôvodom, prečo zamestnanci tvrdo pracujú, a práca jediným spôsobom, ako ukázať vlastnú hodnotu. Nemožno prehliadnuť ani snahu dostať sa vo firme na vyššie miesto. Možnosť dosiahnuť jedného dňa vrchol ostáva silným stimulom pre ťažkú prácu.
Je to dôvod na riskovanie zdravia?
Je to dostačujúci dôvod na to, aby človek riskoval svoje zdravie a život? O človeku, ktorý tvrdo pracuje, aby získal hmotné bohatstvo, Biblia poznamenáva, že „ani samotné jeho oči sa nenasýtia bohatstva“. Nakoniec sa takýto človek môže pýtať sám seba: „Pre koho sa vlastne namáham a ochudobňujem svoju dušu o dobré veci?“ (Kazateľ 4:8) Zdá sa, že tí, ktorí ťažko pracujú, aby sa stali bohatými, nevedia kedy alebo kde prestať. Dostanú sa do začarovaného kruhu, v ktorom je len práca, práca a ešte raz práca. Biblia aj priamo varuje: „Nelopoť sa, aby si získal bohatstvo.“ — Príslovia 23:4.
A ako je to s oddanosťou firme? I keď to môže byť cnosť, treba brať do úvahy možné následky nadmerného množstva práce. Riaditeľ jednej americkej spoločnosti hovorí: „Keď je nejaký človek vyčerpaný, už ho vo svojom tíme nechcem.“ Manželka jedného „firemného bojovníka“, ktorý zomrel na následky prepracovanosti skôr, než dosiahol vek 40 rokov, napísala do novín: „Aký prejav sústrasti môžeme nájsť v ich slovách: ‚Je nám ľúto, že sme stratili takého hodnotného človeka‘? Keď títo firemní mučeníci zomrú, zaobchádza sa s nimi, akoby boli len ‚tovarom, ktorý sa po použití zahodí‘.“
Aj keď niektorí ľudia nepodľahnú pracovnej vyčerpanosti alebo smrti z prepracovania, čo sa s nimi stane, keď odídu do dôchodku? „Napriek tomu, že tvrdo pracovali pre svoju spoločnosť,“ hovorí Motojo Jamane, japonský spravodajský moderátor, „obávajú sa, že spoločnosť ich už viac nebude potrebovať a že budú neužitoční.“ V spoločnosti, kde sú vzťahy neosobné, sú ťažko pracujúci zamestnanci len ozubenými kolieskami firemného mechanizmu, ktoré sa po opotrebovaní nahradia inými. Nie div, že veľa Japoncov stráca dôveru vo svoju firmu! Začínajú si uvedomovať, že ich oddanosť firme je láska, ktorá nie je opätovaná.
Čo možno povedať o snahe dostať sa na vyššie miesto vo firme? Tí, ktorí dosiahli priemerné postavenie, si čoskoro uvedomia, že nie každý dosiahne vrchol. Čo sa stane potom? Keďže stratili vyhliadku na povýšenie, začínajú striedať zamestnania. A to je tá veľká oddanosť a cnosť!
Vyrovnaný názor na tvrdú prácu
Aj keď práca podnecovaná láskou k peniazom či lojálnosťou k firme alebo súťaživý duch nakoniec vedú k pocitu márnosti a ku sklamaniu, Biblia neprehliada hodnotu tvrdej práce. „Každý človek by mal jesť a piť a vidieť dobré za všetku svoju tvrdú prácu. Je to dar od Boha.“ (Kazateľ 3:13) Biblia odporúča, aby sme sa tešili z ovocia tvrdej práce. To naznačuje, aký by mal byť správny náhľad na tvrdú prácu.
Ministerstvo zdravotníctva a sociálnej starostlivosti v Japonsku nedávno radilo pracujúcim, aby „zabudli na prácu nadčas a večerali spolu so svojimi rodinami“. Niektorí veľkopodnikatelia si zjavne ocenili múdrosť tejto rady. Napríklad prezident jednej zväčšujúcej sa biotechnologickej firmy vyhlásil: „Chcem, aby všetci naši zamestnanci kládli starostlivosť o rodinu pred všetko ostatné. Ich práca v našej firme nie je ničím viac než prostriedkom na dosiahnutie cieľa.“
Naozaj, dobré vzťahy v rodine sú hodnotným cieľom, o ktorý stojí za to sa usilovať. Ak je pre prácu ohrozená vrúcna rodinná atmosféra alebo ak trpí vaše zdravie, potom nevidíte dobré za všetku svoju tvrdú prácu.
Ale v japonskej spoločnosti, kde prevláda systém „zaslúžilých pracovníkov“, si niektorí ľudia vypestovali postoj: „Nechýbaj ani nebuď nepresný, ale ani nepracuj.“ Predstierajú, že sú usilovní, keď dlho zostávajú na pracovisku, ale pritom čakajú len na to, kedy ich nadriadený odíde domov. Kendži, obchodný agent jednej hirošimskej firmy, ktorá maľuje a tapetuje miestnosti, mal tento postoj. V zamestnaní sa ponevieral a veľa času trávil v kaviarni a kasíne.
Vedie takýto postoj k šťastiu? „Ľahostajná ruka dospeje k nútenej práci,“ hovorí jedno biblické príslovie. Dnes nikto nemusí ísť pre svoju lenivosť doslova na nútené práce. Ale práca by sa mohla stať drinou, nútenou prácou v duševnom zmysle. Na druhej strane to isté príslovie poukazuje na úžitok vyplývajúci z usilovnosti: „Ruka usilovných, tá bude panovať.“ (Príslovia 12:24) Aj keď nebudete panovať nejakej krajine alebo firme, bude vás prinajmenšom rešpektovať vaša rodina a budete pánom sám sebe. Okrem toho si môžete získať dôveru svojho zamestnávateľa a mať aj čisté svedomie.
Kendži zistil, že je to naozaj tak. Rozhodol sa, že bude študovať Bibliu, a jeho život sa radikálne zmenil. „Uplatnil som na svojom pracovisku zásadu poctivosti,“ hovorí, „a začal som pracovať svedomite bez ohľadu na to, či tam šéf bol, alebo nebol. Tým som si získal jeho dôveru.“
Keď sa tvrdá práca stáva cnosťou
Je pravda, že ak má mať práca zmysel, musí prinášať úžitok iným. Istý autor obchodných článkov charakterizoval ‚uspokojujúcu prácu‘ ako takú, ‚ktorá prináša úžitok, pohodu a radosť do života mnohých ľudí‘. Takáto práca prináša hlboké uspokojenie tomu, kto pracuje. Je to tak, ako povedal Ježiš Kristus: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ — Skutky 20:35.
Hoci je práca pre dobro iných chvályhodná, je tu ešte ďalší kľúčový prvok, aby sme našli uspokojenie v práci a v živote. Po tom, čo kráľ Šalamún vyskúšal prepych a bohatstvo, ktoré život ponúka, prišiel k tomuto záveru: „Boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka.“ — Kazateľ 12:13.
Nepochybne, vo všetkom, čo robíme, musíme vziať do úvahy Božiu vôľu. Pracujeme v súlade s jeho vôľou, alebo proti jeho vôli? Vynakladáme úsilie, aby sme urobili radosť jemu, alebo len sebe? Ak prehliadame konanie Božej vôle, staneme sa hmotármi alebo hedonistami, a nakoniec utrpíme bolesť, ktorá vyplýva zo samoty, prázdnoty a zúfalstva.
Pamätajme teda na to, že služba Jehovovi Bohu — konanie práce, ktorá prináša radosť nášmu Stvoriteľovi — nikdy nepovedie k tomu, že by sme zostali neuspokojení. Sám Jehova tvrdo pracuje a pozýva nás, aby sme sa k nemu pripojili a stali sa jeho „spolupracovníkmi“. (1. Korinťanom 3:9; Ján 5:17) Ale prináša takáto tvrdá práca skutočné šťastie?
Riaditeľ jednej tlačiarne raz navštívil tlačiareň spoločnosti Watch Tower v Japonsku, aby si prezrel jej zariadenie. Jeho pozornosť upútalo niečo viac než len stroje. Videl mladých mužov, ktorí mali radosť zo svojej práce, a bol prekvapený, keď počul, že sú to všetko dobrovoľníci a že nepomerne viac sa ich s nadšením prihlásilo, aby tam mohli pracovať. Prečo bol prekvapený? Vysvetlil: „Keď v našej spoločnosti zamestnáme desať ľudí, považujeme za pomerne úspešné, keď štyria z nich ostanú pracovať dlhšie než jeden rok. Vy, zo spoločnosti Watch Tower, máte v týchto mladých pracovníkoch poklad!“
Čo spôsobuje, že sú títo mladí muži takí šťastní a tak tvrdo pracujú? Ako dobrovoľníci pochopiteľne nepracujú pre peniaze. Čo ich teda motivuje? Ich oddanosť Jehovovi a ocenenie pre neho, pre ich Stvoriteľa, a ich láska k blížnym. Ich postoj ukazuje, že nepracujú „ako tí, čo sa chcú zapáčiť ľuďom, ale ako Kristovi otroci, ktorí konajú Božiu vôľu celou dušou“. — Efezanom 6:6.
To všetko je len predbežnou ukážkou toho, čo má prísť. Tí, ktorí teraz tvrdo pracujú, aby slúžili Jehovovi, sa môžu pozerať dopredu na čas, ktorý je blízko, keď Boh obnoví raj a na celej zemi sa bude vykonávať mnoho hodnotnej práce. Staroveký Boží prorok Izaiáš predpovedal, aký bude potom život: „Istotne budú stavať domy a bývať v nich a istotne budú sadiť vinice a jesť ich ovocie. Nebudú stavať a niekto iný obývať; nebudú sadiť a niekto iný jesť... Moji vyvolení budú plne užívať diela svojich rúk.“ — Izaiáš 65:21, 22.
Akým požehnaním bude potom práca! Keď sa budete dozvedať, aká je Božia vôľa vzhľadom na vás, a pracovať v súlade s ňou, môžete byť medzi tými, ktorých Jehova požehná, a budete môcť stále ‚vidieť dobré za všetku svoju tvrdú prácu‘. — Kazateľ 3:13.
[Rámček na strane 9]
Vyrovnaný názor na prácu zachraňuje manželstvo
Pre Jasua, ktorý žije v Hokkaide (Japonsko), ešte pred niekoľkými rokmi znamenala práca všetko. Bol stredným riadiacim pracovníkom a bol posadnutý snahou o zvýšenie obratu. Deň čo deň pracoval až do jedenástej večer bez toho, že by si vzal dovolenku. Potom, hovorí, „som si uvedomil, že bez ohľadu na to, ako sa namáham, nemám z práce žiadnu radosť“. Jasuov zdravotný stav sa začal zhoršovať. Keď sa o tom porozprával s manželkou, uvedomil si, že je tu niečo dôležitejšie ako práca: jeho rodina. Zmenil svoj spôsob života a pripojil sa k manželke v štúdiu Biblie. Dnes je milovanou a rešpektovanou hlavou šťastnej rodiny.
[Obrázok na strane 9]
Vaša práca by nemala ohrozovať rodinné vzťahy
[Obrázok na strane 10]
Onedlho sa všetci budú tešiť z práce, ktorou sa zem zmení na raj