Tyranskí rodičia — najväčšia príčina stresu

„Keďže [deti] majú malý rozhľad za hranice rodiny, veci, ktoré sa naučia doma o sebe a o iných, sa stávajú univerzálnymi pravdami, hlboko vrytými do ich mysle.“ — Dr. Susan Forwardová.

HRNČIAR berie neforemnú hrudu hliny, pridáva správne množstvo vody a tvaruje z toho peknú nádobu. Podobne rodičia formujú názor, ktorý má dieťa na seba i na svet. Pod vplyvom lásky, vedenia a disciplíny sa dieťa vyvíja vo vyrovnaného dospelého človeka.

Až príliš často však dojmy v detskej mysli a srdci formujú tyranskí rodičia. Emocionálne a telesné týranie a sexuálne zneužívanie vytvára pokrivený vzorec myslenia, ktorý sa pevne zakotví a len veľmi ťažko sa mení.

Emocionálne týranie

Slová môžu zraniť viac než päste. „Nepamätám si ani deň, keď by mi [matka] nepovedala, že by bola radšej, keby som sa nikdy nenarodil,“ hovorí Jason. Karen si spomína: „Vždy mi dávali pocítiť, že som zlá alebo že nie som dosť dobrá.“

Deti obyčajne uveria tomu, čo o nich hovoria iní. Ak chlapca sústavne nazývajú hlúpym, napokon sa začne považovať za hlúpeho. Povedzte dievčaťu, že je neschopné, a ono tomu naozaj uverí. Deti majú ohraničený rozhľad a často nedokážu rozlíšiť, čo je presné, od toho, čo je urážajúco prehnané alebo nepravdivé.

Telesné týranie

Joe si spomína na svojho tyranského otca: „Mlátil ma, až kým ma nedostal k stene. Ďalej do mňa búchal päsťami tak silno, že som bol omráčený... Najstrašnejšie na tom bolo, že som nikdy nevedel, čo vyprovokuje výbuchy jeho zlosti!“

Jakea otec pravidelne bil. Pri jednej takej bitke, keď mal Jake iba šesť rokov, mu zlomil ruku. „Nedovolil som, aby on alebo moje sestry či mama videli, že plačem,“ spomína si Jake. „Bol to jediný dôvod na hrdosť, ktorý mi zostal.“

Kniha Strong at the Broken Places píše, že fyzické týranie v detstve možno porovnať „s utrpením pri autohavárii, a to každý deň, každý týždeň, či každý mesiac“. Také týranie dieťa učí, že svet je neistý a nikomu nemožno dôverovať. Okrem toho násilie často plodí násilie. „Ak nebudú deti chránené pred svojimi trýzniteľmi,“ vystríha časopis Time, „potom bude jedného dňa verejnosť potrebovať ochranu pred deťmi.“

Sexuálne zneužívanie

Podľa jedného odhadu sú jedno z troch dievčat a jeden zo siedmich chlapcov donútení k sexuálnemu aktu pred dosiahnutím 18 rokov. Väčšina týchto detí v tichosti trpí. „Ako vojaci, ktorí sú po boji nezvestní,“ hovorí kniha The Child in Crisis, „zostávajú tieto deti celé roky vo vlastnej džungli strachu a pocitu viny.“

„Ako som len nenávidela svojho otca za to, že ma zneužíval, a aká vinná som sa cítila preto, že som ho nenávidela,“ hovorí Louise. „Veľmi som sa hanbila, lebo dieťa má milovať svojich rodičov, a ja som ich nemilovala vždy.“ Také zmätené pocity sú pochopiteľné, keď sa hlavný ochranca dieťaťa zmení na páchateľa. Beverly Engelová sa v knihe The Right to Innocence (Právo na nevinnosť) pýta: „Ako môžeme prijať skutočnosť, že náš vlastný rodič, niekto, kto nás má milovať a starať sa o nás, sa o nás stará tak málo?“

Sexuálne zneužívanie môže zdeformovať celý náhľad dieťaťa na život. „Každý dospelý, ktorý bol v detstve sexuálne obťažovaný, si z detstva odnáša všetko prenikajúci pocit, že je beznádejne neschopný, bezcenný a skutočne zlý,“ píše Dr. Susan Forwardová.

Neprejde to

„Týrané alebo zanedbávané nie je len telo dieťaťa,“ píše výskumníčka Linda T. Sanfordová. „Rozhárané rodiny poškodzujú aj myseľ dieťaťa.“ Keď je dieťa telesne či duševne týrané alebo sexuálne zneužívané, môže vyrastať s pocitom, že je nehodné lásky a bezcenné.

Jason, ktorého sme spomínali už skôr, mal v dospelosti takú malú sebaúctu, že bol označený za potenciálneho samovraha. Schválne sa vystavoval životunebezpečným situáciám a hodnotil svoj život tak, ako ho učila matka: ‚Nikdy si sa nemal narodiť.‘

Joe si spomína na účinky telesného týrania v detstve a hovorí: „Len tak to neprejde, aj keď sa odsťahujete alebo oženíte. Vždy sa čohosi bojím a nenávidím sa za to.“ Napätie v domácnosti, kde panuje fyzické násilie, zapríčiňuje, že mnohé deti vyrastajú s negatívnymi očakávaniami a nepreniknuteľným systémom obrany, ktorý skôr väzní, než chráni.

U Connie vytvorilo krvismilstvo skreslenú predstavu o sebe, ktorá sa v dospelosti upevnila: „Ešte stále si často myslím, že ľudia sa môžu pozerať priamo do môjho vnútra a vidieť, aká som odporná.“

Všetky formy týrania znamenajú jedovatú lekciu, ktorá sa môže hlboko zakoreniť a pretrvať až do dospelosti. Pravda, čo sa naučíme, to sa môžeme odučiť. Svedčia o tom nespočetné obete, ktoré sa zotavili z týrania v detstve. Ale o čo je lepšie, keď si rodičia uvedomujú, že už od narodenia formujú väčšinu predstáv, ktoré má dieťa o sebe a o svete. Telesné a citové blaho detí je teda zväčša v rukách rodičov.

[Obrázok na strane 7]

Slová môžu ublížiť viac než päste