Kam speje morálka?

PO STÁROČIA bola Biblia nesporne normou mravnosti v mnohých krajinách. I keď nie každý žil podľa jej ušľachtilých zásad, Biblia dala spoločnosti, ktorá ju uznávala, spoločný morálny jazyk a stala sa pre ňu kritériom na posudzovanie správania. Ale rektor jezuitskej univerzity Joseph O’Hare bedákal: „Mali sme tradičný súbor noriem, ktorý bol spochybnený a vyhlásený za nedostatočný alebo za nemoderný. A teraz, ako sa zdá, už neexistujú žiadne mravné princípy.“

Čo zapríčinilo, že mravnosť založená na Biblii upadla do nemilosti? Jedným silným činiteľom bolo rozšírené prijímanie evolučnej teórie. Kniha American Values: Opposing Viewpoints (Americké hodnoty: protichodné hľadiská) hovorí: „Počas celej známej civilizácie ľudia verili v dva svety: v jeden, ktorý bolo možné vidieť, a v druhý neviditeľný... Neviditeľný svet poskytoval základ pre zmysel vecí a pre hodnoty... Bol zdrojom súdržnosti ľudskej spoločnosti. No asi od polovice minulého storočia sa ľuďom začalo hovoriť, že niet žiadneho neviditeľného sveta. Neexistuje a nikdy neexistoval.“ Najmä odvtedy bola Biblia a jej morálka vystavená nebývalým útokom. Medzi filozofické útoky patrila takzvaná vyššia kritika Biblie a vydanie Darwinovho diela O pôvode druhov.a

Evolučná teória znevážila autoritu Biblie v mysliach mnohých ľudí. Biblia bola odteraz považovaná iba za „pôvabnú alegóriu“, ako to vyjadruje článok v Harvard Magazine. Dopad na mravnosť bol ničivý. Evolúcia sa stala tým, čo známy vedec Fred Hoyle nazval „verejným oprávnením na akúkoľvek formu bezzásadového správania“.

Pravdaže, evolúcia je len jednou časťou mozaiky. Dve svetové vojny tiež prispeli k rozšírenému rozčarovaniu z náboženstva. Priemyselná revolúcia spôsobila veľké sociálne — a morálne — zmeny. A navyše, rýchly rozvoj vplyvných masmédií umožnil, aby ľudia boli vystavení pôsobeniu úpadkovej morálky v širokom rozsahu.

Je všetko relatívne?

Niet sa teda čo diviť, že veľa ľudí sa v otázkach morálky nemá o čo oprieť. Sú zmietaní ako loď bez kormidla. Mnohí sa nechávajú viesť populárnou tendenciou morálneho relativizmu čiže názorom, že „etická pravda je závislá od jednotlivcov a skupín, ktoré sa jej zastávajú“. Podľa tejto filozofie neexistujú žiadne absolútne mravné zásady — všetko je relatívne. ‚Čo je nesprávne pre teba, môže byť správne pre niekoho iného,‘ tvrdia relativisti. Keďže ich mravný kompas ukazuje skoro každý smer, pohotovo hodnotia prakticky každý druh správania ako prijateľný.

Takže skutok, ktorý by bol kedysi označený ako „hriešny“ alebo „zlý“, je teraz proste „hlúpy“. Konanie môže byť tolerované a označené za „nezdravé“, ale nie je odsúdené ako „nemorálne“. Človeku to pripomína dni starovekého proroka Izaiáša, keď žili takí ľudia, ktorí ‚hovorili, že dobré je zlé a zlé je dobré... kládli tmu za svetlo a svetlo za tmu‘. — Izaiáš 5:20.

Presúvanie viny

Ďalšou tendenciou v morálke je presúvanie viny. Adam obvinil Evu a Eva vzápätí nato obvinila hada. Podobne aj dnešní priestupníci hrajú hru vyhýbania sa zodpovednosti a často pri tom dostávajú pomoc od právnikov a psychiatrov. Článok v časopise U.S.News & World Report karhal psychiatrov za to, že „si vymýšľajú nové choroby, ktoré stavajú priestupníkov do úlohy bezmocných obetí“. Napríklad Americká psychiatrická asociácia údajne venovala značnú pozornosť tomu, aby klasifikovala násilníkov ako obete choroby s fantastickým pomenovaním „parafilický sklon k znásilňovaniu“. Niektorí sa nazdávali, že by sa to rovnalo zákonnému oprávneniu beztrestne znásilňovať. „Ženy vyvolali veľký rozruch, a tak sa rýchlo prišlo na to, že sklon k znásilňovaniu predsa len nie je choroba.“

Tým nechceme poprieť zrejmú skutočnosť, že traumy prežité v detstve môžu mať nepriaznivý účinok na človeka v dospelosti. Ale tvrdenie, že minulosť je ospravedlnením pre násilnícke alebo nemravné správanie v dospelom veku, je chybné.

Mládež — bez mravného kompasu

Mravným zmätkom vo svete je poznačená najmä mládež, lebo je najviac vnímavá. Výskumník Robert Coles z Harvardovej univerzity zistil, že nejestvuje žiaden základný súbor noriem na usmernenie morálky amerických detí. Sú usmerňované množstvom mravných kompasov a hodnotových systémov. V jednej skupine mladých školského veku sa takmer 60 percent vyjadrilo, že sa riadia tým, čo im prináša úspech alebo dobré pocity.

Niekedy k tomuto mravnému zmätku prispievajú aj školy. Vezmime napríklad významný program označený ako „objasnenie hodnôt“, ktorý bol pred niekoľkými rokmi zavedený v amerických školách. Čo je jeho základnou náukou? Deti si majú slobodne zvoliť vlastné mravné hodnoty.

Morálna prázdnota takého prístupu jasne vyplýva zo skúsenosti jednej študentky zo školy v New York City, ktorá sa rozhodla vrátiť nájdenú peňaženku s hotovosťou 1000 dolárov. Ako reagovali jej spolužiaci na hodine mravnej výchovy? Uťahovali si z nej a vytýkali jej to! A čo je ešte horšie, nikto z učiteľov ani z vedenia školy ju za poctivé počínanie nepochválil. Jeden učiteľ toto hlboké mlčanie ospravedlňoval slovami: „Keby som vystupoval ako ten, kto určuje, čo je správne alebo nesprávne, nebol by som ich poradcom.“

Môžu cirkvi zastaviť mravný rozklad?

Vôbec neprekvapuje, že poľutovaniahodný morálny stav sveta vyvoláva spätnú reakciu. Mnohí ľudia sa teraz dožadujú návratu k tradičným hodnotám, čo si niektorí vysvetľujú ako návrat k náboženstvu. Cirkvi však majú žalostnú históriu, pokiaľ ide o poskytovanie morálneho vedenia. Generálne zhromaždenie presbyteriánskej cirkvi v Spojených štátoch pripustilo: „Stojíme pred krízou, ktorá má hrozné rozmery a dôsledky.“ A charakter tejto krízy? „V celonárodnom rozsahu sa 10 až 23 percent duchovných zaplietlo do sexuálne ladeného správania alebo do sexuálnych stykov s farníkmi, chránencami, zamestnancami a podobne.“

Prevláda teda všeobecné rozčarovanie z náboženstva. Prezident Obchodnej a priemyselnej rady Spojených štátov to zhrnul vo svojom vyhlásení: „Náboženské inštitúcie zlyhali, pokiaľ ide o odovzdávanie ich tradičných hodnôt, a v mnohých prípadoch sa stali súčasťou problému [mravnosti], lebo zastávajú teológiu oslobodenia a názory, že správanie človeka netreba posudzovať.“

A tak je jasné, že neškolené svedomie nestačí na to, aby viedlo ľudstvo. Dnešná morálka nespeje k ničomu inému ako k úplnému morálnemu zrúteniu. Potrebujeme vedenie pochádzajúce od niekoho vyššieho než sme my sami. — Porovnaj Príslovia 14:12; Jeremiáša 10:23.

Také vedenie existuje. Je prístupné všetkým, ktorí si ho želajú.

[Poznámka pod čiarou]

[Zvýraznený text na strane 5]

Viera v evolúciu spôsobila, že mravnosť založená na Biblii upadla do nemilosti

[Zvýraznený text na strane 6]

‚Do sexuálnych stykov s farníkmi, chránencami a zamestnancami sa zaplietlo 10 až 23 percent duchovných.‘

[Obrázok na strane 7]

Duchovenstvo sa zastáva morálneho systému založeného na ľudskej múdrosti, a nie na Biblii