Starnúť s porozumením

PRAVDIVÝ životný príbeh muža zo Stredného východu, ktorý zažil mnoho ťažkostí a nešťastia, sa končí uistením, že zomrel „starý a nasýtený dňami“. Dožil sa veku vyše 140 rokov. — Jób 42:16, 17.

Iný muž, tiež zo Stredného východu, sa dožil požehnaného veku 175 rokov. Záznam hovorí, že „vydýchol naposledy a zomrel v dobrej starobe, starý a spokojný“. Áno, je možné, aby ľudia žili až do pokročilého veku spokojným životom. — 1. Mojžišova 25:7, 8.

Jeden z vyššie spomenutých mužov dobrovoľne opustil pohodlný domov v meste a s celou domácnosťou sa presťahoval do inej krajiny vo veku, ktorý by sme dnes považovali za veľmi vysoký. Prvá časť tejto cesty bola dlhá vyše 970 kilometrov, a bez možnosti využiť dnešnú modernú dopravu. Druhý muž trpel veľmi vážnymi zdravotnými problémami. Obaja muži si v pokročilom veku založili rodinu.

Jeden z týchto mužov videl, ako do krajiny, v ktorej býval, vpadli spojené vojská piatich kráľov a zabrali časť krajiny. Musel zhromaždiť oddiel asi 300 mužov, aby prenasledoval votrelcov a zachránil drahého príbuzného. Neskôr videl, ako boli Božím zásahom zničené dve prekvitajúce mestá. Mocní králi dva razy dočasne odňali tomuto mužovi jeho krásnu manželku.

Obidvaja títo starší muži — Jób a Abrahám — úspešne prežili tieto neľahké udalosti a žili ďalej ako muži „starí a spokojní“. V čom spočívalo ich tajomstvo?

Problémy starnutia v modernej dobe

Sú problémy, ktorým dnes čelia starší ľudia, skutočne natoľko odlišné od problémov, ktoré prežívali ľudia starých čias? Nie sú dnes niektorí ľudia pokročilého veku postihnutí stratou majetku, či dokonca prostriedkov na živobytie?

Niektorí stratia domov a musia sa vysťahovať do neznámeho prostredia. Blízki príbuzní, priatelia a manželskí partneri im zomierajú. Závažným činiteľom, s ktorým často zápasia, sú zdravotné problémy. Je smutné, že niektoré deti opustia rodičov, prestanú ich podporovať a nechajú ich, aby sa o seba starali sami.

Nemusíme ďalej vyratúvať tieto problémy, lebo ich poznáme až príliš dobre. Môžeme však múdro hľadať riešenie.

Postoj k starnutiu

Človek bude musieť azda zmeniť svoj postoj; ten môže byť podstatou jeho nešťastia. Niektorí starší ľudia napríklad trvajú na tom, že budú žiť sami, no je nad ich schopnosti postarať sa o seba. Jedna invalidná žena žila sama na veľkom majetku a na dvere si dala nápis: „Nevstupovať!“ Myslela si, že každý chce iba jej peniaze alebo majetok; nikomu nedôverovala.

Taký človek nestarne s porozumením. Aké smutné! Pravda, nie každému možno dôverovať. Ale o koľko múdrejšie je prijať skutočnosť, že niektorým možno dôverovať, a získať si priateľstvo a pomoc tých, čo sa úprimne snažia pomôcť.

Niektorí starší si azda myslia, že svoj život už dožili. No ešte žijú a zistia, že je užitočné udržiavať si myseľ v činnosti a naplno využívať schopnosť premýšľať. Učiť sa nové veci nie je nad ich schopnosti a môže ich to obohatiť, hoci učenie im môže trvať dlhšie, ako keď boli mladí.

Vyšší vek je jedinečným svetom

Osnovy, ktoré sa v jednej odbornej škole používajú pri výučbe geriatrie, hovoria, že starší potrebujú mať pocit samostatnosti mysle a tela. Musia tiež cítiť, že sú milovaní a potrební, že sú užitoční a dokážu veľa vecí urobiť sami. Okrem toho tieto pokyny hovoria, že starší ľudia potrebujú pocit, že niekde patria, a tento pocit môžu nájsť v rodine a u priateľov. Musia cítiť aj to, že budú mať prospech z náboženského spoločenstva.

Teda aký je najlepší postoj, ktorý by mali starší ľudia prejavovať? Optimistický názor môže byť skutočnou pomocou. Deväťdesiatročná matka bývalého amerického prezidenta bola ženou, ktorá sa na starší vek očividne pozerala ako na novú kapitolu života. Vo svojich memoároch píše: „Staroby sa netreba báť... Môže byť bohatá a uspokojivá... Kvalitu nášho neskoršieho života určuje život, ktorý je už sformovaný.“ Taký spôsob uvažovania dodáva neskorším rokom života väčší zmysel.

Preto v spomenutých osnovách pre výučbu geriatrie bolo poznamenané, že šťastní starí ľudia sú tí, ktorí sa dokázali vzdelávať a venujú sa novým a uspokojujúcim záujmom, učia sa a pestujú náročné koníčky, tešia sa z radostných skúseností a z priateľstiev, učia sa vážiť si život a žiť v rámci svojich fyzických schopností.

A ako je to so znášaním nevyhnutných životných ťažkostí? Kniha On Growing Old (O starnutí) píše: „S istotou možno povedať, že ak má človek prístup k vyšším hodnotám, a najmä k sile, ktorá spočíva vo viere, bude schopnejší vytrvať... Starí ľudia by sa mali usilovať predovšetkým o posilnenie svojich náboženských zväzkov.“

Niektorí ľudia uprednostňujú život naplno pred všetkým ostatným. Jedna bielovlasá, šesťdesiatjedenročná žena mala záľubu vo vysoko výkonných motocykloch a bola členkou motocyklového klubu výlučne pre ľudí nad 40 rokov. Časopis Prebuďte sa! pravdaže neodporúča starším ľuďom motocykle.

Istí starší manželia majú motto: „Netráp sa nad svojím vekom — a po odchode do dôchodku nebuď nečinný.“ Žili podľa tohto motta a roku 1980 išli na bicykloch z Los Angeles do New Yorku. Po odchode do dôchodku v roku 1976 tento 69-ročný muž a jeho 64-ročná manželka najazdili počas štyroch rokov na bicykloch vyše 25 000 kilometrov po Kanade, Spojených štátoch, Nórsku, Belgicku, Holandsku, Nemecku, Francúzsku a Británii. Ani tu neodporúčame, aby si niekto naplnil život takými cieľmi, pri ktorých mu ostáva málo času, alebo mu nezostáva žiaden čas, aby sa učil o Bohu a venoval sa pravému uctievaniu Boha. Ale tento príklad ukazuje, že niektorí starší ľudia majú veľkú schopnosť žiť aktívne.

Zaoberať sa plodnou činnosťou a robiť veci pre druhých môže človeku pomôcť pôvabne starnúť. Istá skupina remeselníkov v dôchodku, niektorí vyše 70-roční, si udržiavala svoju zručnosť tak, že lacno robili opravy v domácnostiach penzistov v oblasti veľkého Vancouveru (Kanada). O účinku, ktorý mala táto práca na remeselníkov, jeden muž povedal: „Je to dobrá terapia. Udržiava ich v činnosti.“ Správa v novinách hovorila, že „nie sú na odchode, sú iba na dôchodku“. Títo muži si myslia aj to, že pozeranie televízie po zvyšok života je len pre veľmi unavených.

Akú úlohu hrá ocenenie

Rovnako dôležité je vážiť si život. Istý čulý 87-ročný muž z Britskej Kolumbie (Kanada) prejavil veľké ocenenie už len pre to, že žije. Jeho hlavnou zásadou starnutia s porozumením bolo: „Udržiavaj si myseľ v činnosti a srdcom zostaň mladý. Nerob si starosť o ďalšie dni.“ V skutočnosti sa nikdy vopred nepripravoval na starobu, ale jednoducho mal stále veľa práce na čerstvom vzduchu, lebo pestoval ovocné stromy. Aby sa prispôsobil svojim zmeneným okolnostiam, udržiaval si živý záujem o druhých a vždy sa snažil byť informovaný o tom, čo sa deje vo svete.

Aj keď sa postavenie starších ľudí v rodine a v spoločnosti mení, nemusia strácať záujem o život alebo upadať do duševnej depresie. Ak sú im v tomto čase oporou priatelia a príbuzní, môže to spôsobiť veľa dobrého, lebo takto sa starší ľudia môžu s nimi deliť o skúsenosti a radosť. Istý starší muž, ktorý žije sám vo vlastnom dome v Britskej Kolumbii, sa vyjadril takto: „Ak rodina starších ľudí zanedbáva, majú sklon žiť v spomienkach na minulosť, a to nie je dobré.“ Váži si svoju široko rozvetvenú rodinu, ktorá s ním stále udržiava kontakt. „Telefón je pre starších ľudí vynikajúca pomôcka,“ povedal.

Jeden muž, ktorý musel predčasne odísť do dôchodku pre vážne srdcové ťažkosti, hovoril o nebezpečenstve žiť v minulosti. Žil veľmi aktívne, viedol úspešný obchod a slúžil aj ako vymenovaný starší v zbore Jehovových svedkov. Žije v ľútosti nad stratenou aktivitou? „Nie,“ povedal, „naozaj nie. Som spokojný, že som urobil, čo bolo v mojich silách. Položil som základ, na ktorom môžu stavať iní.“

S pribúdajúcimi rokmi sa vzťahy tohto muža k vydatým dcéram a ich rodinám stali podľa jeho slov „bližšie než blízke“. Spolu s manželkou si vážia svojich milovaných a naučili sa nechávať rodinné rozhodnutia svojich odrastených detí na ne — na dospelé deti. Ak by to nerobili, spôsobovalo by to iba nezhody a nešťastie, ako aj dobre známe problémy s príbuznými manželského druha.

O koľko radosti prichádzajú starí rodičia, keď ich úloha nie je uznávaná! No aké šťastie to prináša, keď po dlhom pobyte v nemocnici počuje starý otec vnuka hovoriť: „Deduško! Kde si bol? Chýbal si nám!“

Keďže sebectvo a nedostatok prirodzenej náklonnosti sú v dnešnom svete také zjavné, chorým a starým ľuďom sa často nedostáva morálnej a fyzickej podpory, ktorú tak veľmi potrebujú, aby sa mohli vyrovnávať s problémami. Vedúca strediska intenzívnej starostlivosti v Kanade zhodnotila situáciu takto: „Mnohí z týchto starých ľudí opúšťajú pekný domov a prichádzajú sem, kde majú iba posteľ a skrinku. Keď ich zamestnanec pohrebného ústavu odváža, zostáva po nich len jedna malá škatuľa s celým ich svetským majetkom. Je to otrasný zážitok.“ V určitých prípadoch však môžu byť tieto zariadenia jediným východiskom pre rodiny, ktoré hľadajú opateru pre svojich milovaných v pokročilom veku.

Pozerať sa do budúcnosti s porozumením

Podľa niektorých prognostikov raz nadíde čas, keď starobu zdolá predpísaný liek, tak ako sú dnes liekmi zvládnuté iné zdravotné ťažkosti. Ale môžu také iluzórne predpovede nedokonalých ľudí poskytnúť skutočnú, pevnú nádej ľuďom, ktorí budú mať čoskoro „sedemdesiatku“ alebo „osemdesiatku“? — Žalm 90:10, Preklad Svätého písma podľa Novej vulgáty.

Tisíce starších ľudí našli nádej udržiavajúcu život v Božom Slove, v Biblii. Teraz dôverujú istým sľubom „Pradávneho dní“, Jehovovi Bohu. (Daniel 7:9, 13) Jeden taký sľub hovorí, že telo staršieho človeka „sa stane sviežejším ako za mlada“ a on sa „vráti do dní svojej mladistvej sily“. (Jób 33:25) Dokonca i tí, čo spia v smrti, sa zobudia k takémuto životu v Božom spravodlivom novom svete, ktorý čoskoro nahradí súčasný neuspokojujúci systém vecí. (Skutky 24:15; 2. Petra 3:13) Abrahámovi a Jóbovi umožnila práve táto spoľahlivá nádej, aby dožili svoje dni ‚starí a spokojní‘.

Život podľa zásad, ktoré uspokojujú srdce, sa podobá príprave na budúcnosť. Staršiemu človeku sa môže dobre dariť aj vtedy, ak má rodinu a priateľov, ktorí ho podporujú, a vhodnú činnosť. No predovšetkým, starnúť s porozumením umožňuje blízky vzťah k Tomu, ktorý sľúbil oslobodenie od starnutia a smrti. Tým, ktorí majú Božiu priazeň, „[sa bude] stále dobre dariť, i keď zošedivejú“. — Žalm 92:14.