Výhody materského mlieka

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Nigérii

PREDSTAVTE si detskú potravu, ktorá je chutná, ľahko stráviteľná a spĺňa všetky požiadavky na výživu vyvíjajúceho sa dieťaťa. Potravu, ktorá je „zázračným liekom“, pretože chráni pred chorobami a lieči ich. Potravu, ktorá nič nestojí a je ľahko dostupná rodinám na celom svete.

Hovoríte — nemožné? Nuž, a predsa taký produkt existuje, hoci nebol vyvinutý priemyselne vedcami. Je to materské mlieko.

Počas celých dejín ľudstva bola táto úžasná potrava považovaná za rozhodujúcu v starostlivosti o dieťa. Biblia nám napríklad rozpráva, že keď faraónova dcéra našla malého Mojžiša, prikázala jeho sestre, aby zavolala „dojku“, ktorá by sa oňho starala. (2. Mojžišova 2:5–9) Neskôr boli v gréckej a rímskej spoločnosti zamestnávané statné dojky, ktoré dojčili deti bohatých rodičov. V posledných desaťročiach však zaznamenalo dojčenie prudký pokles, a to čiastočne pre reklamy, ktoré primali ľudí myslieť si, že materské mlieko je menejhodnotné než detská výživa vyrobená modernou technológiou. Dnes sa tento vývoj mení, lebo stále viac matiek si začína uvedomovať, že dojčenie je najlepšie.

Najlepšia výživa

Vyvinuli vedci niečo lepšie, ako je Stvoriteľova metóda sýtenia dojčiat materským mliekom? To sotva. UNICEF (Detský fond OSN) tvrdí: „V prvých štyroch až šiestich mesiacoch života je samotné materské mlieko najlepšou možnou stravou a najlepším nápojom pre deti.“ Materské mlieko obsahuje bielkoviny, stimulátory rastu, tuky, sacharidy, enzýmy, vitamíny a stopové prvky, ktoré sú v prvých mesiacoch života dieťaťa veľmi dôležité pre jeho zdravý vývoj.

Materské mlieko nie je len najlepšou potravou novorodencov, ale je aj jedinou potravou, ktorú potrebujú. V máji 1992 Svetové zdravotnícke združenie opäť uistilo, že „v prvých štyroch až šiestich mesiacoch života nie je potrebné na splnenie požiadaviek normálnej výživy dieťaťa žiadne iné jedlo ani tekutiny, dokonca ani voda“. Materské mlieko obsahuje dostatok vody na uhasenie smädu dieťaťa aj v horúcom, suchom podnebí. Dodatočné pitie vody alebo sladkých nápojov z fľašky nielenže nie je potrebné, ale môže byť príčinou skončenia dojčenia, keďže deti obyčajne uprednostnia pomerne pohodlné pitie z fľašky. Pravda, po niekoľkých mesiacoch života je potrebné k detskej strave postupne pridávať ďalšie jedlá a nápoje.

Žiadna náhradka neposkytuje takú ideálnu vyváženosť jednotlivých zložiek na podporu zdravého rastu a vývoja dojčiat. Kniha Reproductive Health—Global Issues píše: „Pokusy nahradiť materské mlieko neboli úspešné. Literatúra, ktorá už bola napísaná na túto tému, je plná dokladov, že deti, ktoré nie sú dojčené, sú vystavené oveľa väčšiemu riziku infekcie a podvýživy než dojčené deti.“

Dojčenie zachraňuje životy

Podľa WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) každoročne by sa na celom svete dalo predísť smrti milióna detí, keby všetky matky svoje deti počas prvých štyroch až šiestich mesiacov života iba dojčili. Správa UNICEF State of the World’s Children 1992 uvádza: „V chudobných spoločenstvách je u detí, ktoré sú kŕmené z fľašky, približne 15 ráz vyššia pravdepodobnosť, že zomrú na hnačkové ochorenia, a 4 razy vyššia pravdepodobnosť, že zomrú na zápal pľúc, než u detí, ktoré sú výlučne dojčené.“

Prečo je to tak? Jednou z príčin je to, že sušené mlieko, odhliadnuc od toho, že je menej výživné než materské mlieko, býva často príliš zriedené nečistou vodou, a potom je podávané z nesterilizovaných fľašiek. Mlieko vo fľaške môže byť teda ľahko kontaminované baktériami a vírusmi, ktoré vyvolávajú hnačkové ochorenia a infekcie dýchacích ciest, čo sú najväčší zabijaci detí v rozvojových krajinách. Naproti tomu mlieko priamo z pŕs môže byť len ťažko kontaminované, nemusí sa mixovať, nekazí sa a nemôže byť príliš zriedené.

Druhým dôvodom, prečo dojčenie zachraňuje životy, je to, že materské mlieko obsahuje protilátky, ktoré chránia dojča pred chorobami. A keď sa predsa len vyskytnú hnačkové ochorenia alebo iné infekcie, majú zvyčajne menej prudký priebeh, a u dojčených detí sa ľahšie liečia. Výskumníci sa tiež domnievajú, že dojčené deti sú zrejme menej náchylné na ochorenia chrupu, na rakovinu, cukrovku a alergiu. A keďže dojčenie si vyžaduje intenzívne sanie, môže u dieťaťa prispieť k správnemu vývoju svalov a kostí tváre.

Úžitok pre matky

Dojčenie neprospieva iba dieťaťu, prospieva aj matke. Tým, že dieťa saje z pŕs, sa totiž podporuje vylučovanie hormónu oxytocínu, ktorý nielenže napomáha uvoľňovanie a tok mlieka, ale vyvoláva aj sťahovanie maternice. Keď sa maternica po pôrode rýchle stiahne, je menšia pravdepodobnosť dlhodobého krvácania. Dojčenie odďaľuje aj obnovenie ovulácie a menštruácie. Tým sa oddiali aj možné tehotenstvo. Dlhšie intervaly medzi tehotenstvami znamenajú zdravšie matky a deti.

Ďalším veľkým prínosom pre matky je, že dojčenie znižuje riziko rakoviny vaječníkov a prsníkov. Niektorí odborníci hovoria, že riziko rakoviny prsníka u ženy, ktorá dieťa dojčí, je polovičné, než keby nedojčila.

Pri vyratúvaní úžitku z dojčenia by sme nemali prehliadať ani puto, ktoré sa vytvára medzi matkou a dieťaťom. Keďže dojčenie zahŕňa okrem kŕmenia aj kontakt ústami, kontakt pokožky s pokožkou a telesné teplo, môže pomôcť vytvoriť dôležité puto medzi matkou a dieťaťom a môže pozitívne prispieť k emocionálnemu a spoločenskému vývoju dieťaťa.

Rozhodnite sa pre dojčenie

Ak sa dodržia určité zásady, takmer všetky matky sú telesne schopné poskytovať svojim deťom dostatok mlieka. S dojčením by sa malo začať čo najskôr po pôrode, v prvej hodine po narodení dieťaťa. (Prvé materské mlieko, hustá žltkastá substancia nazvaná mledzivo, je pre deti užitočné a pomáha chrániť ich pred infekciami.) Potom, deti majú byť kŕmené podľa potreby, aj cez noc, a nie podľa pevne stanoveného rozvrhu. Dôležitá je aj správna poloha dieťaťa pri dojčení. V týchto záležitostiach môžu poskytnúť pomoc skúsené a súcitné poradkyne.

Pravda, či sa matka rozhodne svoje dieťa dojčiť, alebo nie, nezáleží jednoducho iba na jej telesnej dispozícii. The State of the World’s Children 1992 píše: „Ak majú dať matky deťom najlepší možný začiatok, potrebujú podporu nemocnice; no ak majú v dojčení pokračovať, budú potrebovať podporu zamestnávateľa, odborov, spoločnosti — a mužov.“

[Rámček na strane 13]

Dojčenie v rozvojovom svete

1. V prvých 4 až 6 mesiacoch života je materské mlieko najlepšou možnou potravou a nápojom pre dieťa.

2. Deti treba začať dojčiť čo najskôr po pôrode. Takmer každá matka môže svoje dieťa dojčiť.

3. Aby sa vytváralo dostatočné množstvo materského mlieka, ktoré by uspokojilo potreby dieťaťa, je nevyhnutné časté sanie.

4. Kŕmenie z fľašky môže viesť k vážnym chorobám i k smrti.

5. Dojčenie môže pokračovať až do dvoch rokov, a ak je to možné, aj dlhšie.

Prameň: Facts for Life, spoločná publikácia UNICEF, WHO a UNESCO.

[Rámček na strane 14]

Dojčenie a aids

Koncom apríla 1992 zvolala organizácia WHO a UNICEF medzinárodnú skupinu odborníkov, aby zvážili súvislosť medzi aidsom a dojčením. Potrebu tohto stretnutia vysvetlil Dr. Michael Merson, riaditeľ Celosvetového programu aidsu pri WHO. Povedal: „Dojčenie je rozhodujúcim prvkom pre prežitie dieťaťa. Riziko úmrtia dieťaťa na aids prostredníctvom dojčenia musí byť zvažované spolu s rizikom úmrtia z iných príčin, ak dieťa nie je dojčené.“

Podľa WHO sa asi tretina detí, ktoré sa narodia HIV pozitívnym matkám, takisto nakazí aidsom. Hoci väčšinou sa táto choroba prenáša z matky na dieťa počas tehotenstva a pri pôrode, jestvujú doklady, že sa to môže stať aj pri dojčení. WHO však tvrdí, že „veľká väčšina detí, dojčená HIV pozitívnymi matkami, sa pri dojčení nenakazí“.

Skupina odborníkov dospela k záveru: „Tam, kde sú infekčné choroby a podvýživa hlavnou príčinou dojčenskej úmrtnosti a kde je percento dojčenskej úmrtnosti vysoké, by sa tehotným ženám malo obyčajne odporúčať, aby svoje deti dojčili, a to aj tým ženám, ktoré sú HIV pozitívne. Je to vhodné preto, lebo riziko, že sa dieťa nakazí aidsom prostredníctvom materského mlieka, je pravdepodobne menšie než riziko úmrtia z iných príčin, ak dieťa nie je dojčené.

Naproti tomu v oblastiach, kde infekčné choroby nie sú hlavnou príčinou smrti dojčiat a dojčenská úmrtnosť je nízka... by sa malo tehotným ženám, o ktorých sa vie, že sú HIV pozitívne, radšej než dojčenie odporúčať pre deti bezpečné alternatívne kŕmenie.“