Čo o tom hovorí Biblia?
Je Jehova bohom vojny?
NIEKTORÍ čitatelia Biblie už dlho obviňujú Jehovu, že je bohom vojny, a to krvilačným bohom. Napríklad George A. Dorsey v knihe The Story of Civilization—Man’s Own Show tvrdí, že Boh Biblie, Jehova, „je Bohom plieniteľov, mučiteľov, bojovníkov, Bohom dobývania a každej brutálnej vášne“. Biblický kritik Roland H. Bainton výstižne hovorí: „Vojna je ľudskejšia, keď sa z nej vynechá Boh.“
Je Jehova naozaj bohom vojny? Teší sa, ako to niektorí naznačujú, zo zabíjania nevinných ľudí?
Rozsudky v minulosti
Je pravda, že Biblia otvorene opisuje nepriaznivé rozsudky Jehovu Boha v minulosti. No tie boli vždy zamerané proti bezbožným ľuďom. Napríklad, až keď bola zem v Noachových dňoch „naplnená násilím“, Jehova povedal: „Ja privádzam potopu vôd na zem, aby som skazil každé telo... v ktorom je činná životná sila.“ (1. Mojžišova 6:11, 17) Pokiaľ ide o ďalší rozsudok, bol vykonaný z dôvodu, že mestá Sodoma a Gomora „sa oddali sexuálnej nemravnosti a boli zamerané na zvrátenú zmyselnosť“, takže Boh spôsobil, aby „pršala síra a oheň“. — Júda 7, The New Berkeley Version; 1. Mojžišova 19:24.
Mal Boh radosť zo zničenia každého tela v Noachových dňoch? Alebo mal vari nejaké zvrátené potešenie zo zničenia obyvateľov Sodomy a Gomory? Aby sme našli odpoveď, pozrime sa na udalosti predchádzajúce potope v Noachových dňoch. V Biblii sa po výroku, že Boh zotrie skazené ľudstvo z povrchu zeme, aby očistil zem od násilia, hovorí: „[Jehovu] v srdci... zabolelo.“ Áno, Boha zarmucovalo, že „každý sklon myšlienok [ľudského] srdca je po celý čas len zlý“. A tak, aby zachránil čo najviac ľudí pred neodvratne sa blížiacou potopou, Boh poveril Noacha, „zvestovateľa spravodlivosti“, hlásaním varovného posolstva a stavbou korábu na záchranu. — 1. Mojžišova 6:3–18; 2. Petra 2:5.
Podobne Boh skôr, ako poslal anjelov zničiť mestá Sodomu a Gomoru, povedal: „Mám v úmysle zostúpiť a vidieť, či naozaj urobili všetko, čo sa uvádza v kriku proti nim... Som rozhodnutý to spoznať.“ (1. Mojžišova 18:20–32, The Jerusalem Bible) Abraháma (ktorého synovec Lót žil v Sodome) Jehova uistil, že ak nájde aspoň desať spravodlivých ľudí, ušetrí tieto mestá. Prejavil by Boh, ktorý má potešenie v krviprelievaní, takýto milosrdný záujem? Nemohli by sme skôr povedať, že jednou z dominantných Jehovových vlastností je milosrdenstvo? (2. Mojžišova 34:6) On sám povedal: „Nemám potešenie v smrti zlého, ale v tom, že sa zlý odvracia od svojej cesty a skutočne zostáva nažive.“ — Ezechiel 33:11.
Nepriaznivé rozsudky Boh vždy vynášal preto, lebo skazení ľudia neoblomne odmietali opustiť svoju zlú cestu, a nie preto, že by Jehova rád zabíjal ľudí. Ale možno sa spýtate: ‚Či Jehova nepovzbudzoval Izraelitov, aby bojovali s Kanaančanmi a aby ich vyhladili?‘
Božie vojny nevyhnutné pre pokoj
Dejiny vykresľujú odporný obraz života Kanaančanov — boli nesmierne skazení. Špiritizmus, obetovanie detí, sadistické násilie a rôzne formy zvráteného uctievania sexu boli na dennom poriadku. Jehova ako Boh práva, ktorý vyžaduje výlučnú oddanosť, nemohol dovoliť, aby tieto ohavné praktiky narušili pokoj a bezpečnosť nevinných ľudí, najmä Izraelitov. (5. Mojžišova 5:9) Predstavte si napríklad, že spoločnosť, v ktorej žijete, by nemala políciu s dobrou povesťou, takú, ktorá by dohliadala na dodržiavanie zákonov krajiny — neviedlo by to k anarchii a k násiliu toho najhoršieho druhu? Podobne Jehova bol nútený zasiahnuť proti Kanaančanom pre ich bezuzdnosť a preto, že predstavovali ozajstnú hrozbu pre čisté uctievanie. Preto vyhlásil: ‚Tá krajina je nečistá a privediem na ňu trest za jej previnenia.‘ — 3. Mojžišova 18:25.
Božský rozsudok bol vykonaný, keď Božie popravné sily — izraelská armáda — zničili Kanaančanov. Skutočnosť, že Boh si na vykonanie rozsudku vybral ľudí, a nie oheň alebo potopu, tento rozsudok nijako nezoslabuje. Keď izraelská armáda bojovala so siedmimi národmi Kanaanu, bola poučená: „Nezachováš nažive nič, čo dýcha.“ — 5. Mojžišova 20:16.
Avšak ako ten, kto si váži život, Boh neschválil zabíjanie bez rozdielu. Napríklad, keď obyvatelia jedného kanaanskeho mesta, Gibeonu, žiadali milosrdenstvo, Jehova im ho preukázal. (Jozua 9:3–27) Urobil by to zlomyseľný boh vojny? Nie. Ale Boh, ktorý miluje pokoj a právo, by to urobil. — Žalm 33:5; 37:28.
Jehovove normy prispievajú k pokoju
Biblia opakovane spája Božie požehnania s pokojom. To preto, že Jehova miluje pokoj, a nie vojnu. (4. Mojžišova 6:24–26; Žalm 29:11; 147:12–14) Preto keď kráľ Dávid túžil postaviť chrám pre uctievanie Jehovu, Boh mu povedal: „Nepostavíš dom môjmu menu, lebo si predo mnou vylial na zem veľmi veľa krvi.“ — 1. Paralipomenon 22:8; Skutky 13:22.
Keď bol na zemi väčší Dávid, Ježiš Kristus, hovoril o čase, keď Bohu jeho láska k právu už nedovolí ďalej tolerovať zlo, ktoré dnes vidíme. (Matúš 24:3, 36–39) Tak ako to urobil v potope za Noachových dní a pri zničení Sodomy a Gomory, Boh čoskoro podnikne sudcovské kroky, aby očistil zem od sebeckých, skazených ľudí, a pripravil tak cestu pokojným podmienkam pod nebeskou vládou jeho Kráľovstva. — Žalm 37:10, 11, 29; Daniel 2:44.
Je zrejmé, že Jehova nie je bohom vojny, ktorý dychtí po krvi. Nezdráha sa však vykonať sudcovský trest, keď je to oprávnené. Božia láska k dobrote vyžaduje, aby konal v prospech tých, ktorí ho milujú, a to tak, že zničí skazený systém, ktorý ich utláča. Keď to urobí, pravý pokoj bude prekvitať na celej zemi, lebo mierni budú naozaj jednotne uctievať Jehovu, „Boha pokoja“. — Filipanom 4:9.
[Prameň ilustrácie na strane 20]
Dávid a Goliáš/Biblické ilustrácie od Dorého/Dover Publications, Inc.