Pravda o Vianociach, Veľkej noci a Halloweene
BIBLIA ukazuje, že keď bol Ježiš v skorú jar roku 33 n. l. v čase židovského pesachu pribitý na kôl, mal tridsaťtri a pol roka. Keď odpočítavame späť, znamená to, že sa narodil v skorú jeseň.
Pohanská rímska oslava saturnálií, zrodenia nepremožiteľného slnka, bola asi o tri mesiace neskôr. Ako sa oslava Ježišovho narodenia presunula až na 25. december, a tak rúhavo splynula s pohanskou oslavou zrodenia slnka?
Stále kratšie decembrové dni vyvolávali paniku medzi poverčivými ctiteľmi slnka, ktorí sa báli, že ich boh zomiera. Pálili sviečky a zakladali hranice, aby pomohli oživiť chorľavé božstvo. Zdalo sa, že to pôsobí. Po zimnom slnovrate 21. decembra, keď sa dni začali predlžovať, sa zdalo, že boh slnka opäť nadobúda svoju silu.
„December bol hlavný mesiac pohanských osláv a 25. dec. bol vyvrcholením zimných radovánok,“ vysvetľuje Church Christmas Tab. „Niektorí sa domnievajú, že rímsky biskup zvolil 25. dec. ako dátum narodenia Krista preto, aby ,posvätil‘ pohanské oslavy. Výsledkom bola čudná zmiešanina pohanských a kresťanských sviatkov, ktorú dnes svet nazýva Vianoce.“ Článok pripúšťa: „Slovo ,Vianoce‘ sa v Biblii nevyskytuje. A Písmo nedáva žiaden príkaz sláviť Ježišovo narodenie.“
Nie div, že teológ Tertulián sa sťažoval: „My, ktorým bol sabat, novolunie a sviatky, kedysi Bohu prijateľné, niečím cudzím, sa dnes často zúčastňujeme na saturnáliách [a iných pohanských sviatkoch], nosíme dary z jedného miesta na druhé... a usporadúvame hlučné zábavy a hostiny.“
Pápež Gregor I. pokračoval v tejto znesväcujúcej tendencii. Podľa časopisu Natural History „namiesto toho, aby sa pápež snažil odstrániť zvyky a učenie národov, jeho pokyny boli: využiť ich. Ak skupina ľudí uctieva strom, netreba ho vyťať, ale zasvätiť ho Kristovi a nechať ich, nech si ho uctievajú ďalej.“
Nemiešať pravdu a lož
Mala táto cesta kompromisu božské schválenie? Všimnime si, ako tesne pred vstupom do pohanského Kanaanu Boh varoval svoj ľud: „Len sa maj na pozore... aby si sa nepýtal na ich bohov a nepovedal: ‚Ako slúžievali tieto národy svojim bohom? A ja, áno, ja budem konať takisto.‘ Nebudeš tak robiť Jehovovi, svojmu Bohu, lebo vykonávali pre svojich bohov všetko, čo je Jehovovi odporné, čo naozaj nenávidí.“ (5. Mojžišova 12:30, 31) Rovnaká výstraha je zopakovaná v Kresťanských gréckych písmach: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi. Lebo čo má spoločné spravodlivosť s nezákonnosťou? Alebo aký má podiel svetlo s tmou? A aký je súlad medzi Kristom a Beliálom [Satanom]? Alebo aký má podiel veriaci s neveriacim?“ — 2. Korinťanom 6:14, 15.
Prečo týchto falošných bohov a ich uctievanie považuje Boh za také urážlivé? Saturn bol rímsky boh slnka uctievaný saturnáliami. Zaslúžil si to? Simon Schama, profesor dejín na Harvardovej univerzite, hovorí o ňom ako o osobe „oddávajúcej sa orgiám v jedení a pití a ďalším neprístojnostiam“. Časopis Lear’s nazýva tento sviatok „najslávnejšími vínovými orgiami starovekého sveta“.
V Ázii bolo rozšírené kultové uctievanie boha slnka Mithru. Podľa antropológa Gabriela Seabrooka to bol „vojnový boh, ktorý na bojisku vrhal na svojich nepriateľov smrtiace šípy a nevyliečiteľné choroby“.
Medzi Aztékmi bolo uctievanie slnka mimoriadne krvavé. Časopis Natural History vysvetľuje, že „ak by neboli bohom slnka obetované obete, všetko živé — vrátane bohov — by zomrelo“.
Keď si pripomenieme pôvod tejto oslavy (pozri rámček „Symboly Vianoc“), zrejme nás vôbec neprekvapuje, že bosorky a ctitelia Satana majú 25. december dodnes v úcte. Noviny San Francisco Chronicle z 21. decembra 1991 citujú slová istej bosorky a zároveň populárnej pohanskej spisovateľky: „Je to jeden z našich veľmi živých sviatkov. Ostávame hore celú noc.“ Jedna členka skupiny Zmluva bohyne vyhlásila: „Vykonávame stanovený rituál... Členovia nášho duchovenstva predvádzajú tajomnú hru o narodení slnečného dieťaťa.“
Prijme Boh alebo jeho Syn taký prejav úcty, ktorý odzrkadľuje uctievanie falošných bohov?
Je to Easter (Veľká noc) — alebo Astarta?
Oslavy tohto rodinného sviatku sa začínajú skoro ráno, keď rodina vstáva, aby s úctivou bázňou pozdravila východ slnka. Deti sú oblečené do nových, parádnych šiat a na hlavách majú nové čepce. K oslave patria symboly zajačikov, koše plné pestrofarebných vajíčok a veľkonočné pečivo. To je určite Veľká noc. Alebo nie?
Pre uctievačov sexu vo Fenícii bola jar posvätným obdobím. Symbolmi ich bohyne plodnosti Astarty alebo Ištar (u Grékov Afrodity) boli vajíčko a zajac. Táto bohyňa mala nenásytnú túžbu po krvi a nemravnom sexe. Jej sochy ju často zobrazovali s nehanebne zdôraznenými pohlavnými orgánmi alebo s vajíčkom v ruke a zajacom vedľa nej. Súčasťou jej kultu bola posvätná prostitúcia. V Kanaane bola bohyňa sexu zároveň Baalovou manželkou. Bola uctievaná sexuálnymi orgiami v opitosti a jej ctitelia verili, že ich pohlavný styk prispel k úplnému prebudeniu a k spojeniu Baala s jeho manželkou. Podľa knihy Recent Discoveries in Bible Lands (Nedávne objavy v biblických krajinách) „sa v žiadnej inej krajine nenašiel taký relatívne veľký počet sošiek nahých bohýň plodnosti, niektorých výrazne obscénnych“.
Pod jej pomníkmi v Kartágu boli objavené urny jasných farieb, v ktorých boli spálené kosti malých detí. Ich rodičia, obvykle ľudia s postavením a titulom, sa usilovali o to, aby bohovia požehnali ich bohatstvo a vplyv. Našlo sa niekoľko urien s telesnými pozostatkami viacerých detí rozdielneho veku, možno z tej istej rodiny.
Pohľad na tabuľku „Rituály jari“ nám ukáže, ako slabo sú zamaskované dnešné verzie týchto starovekých rituálov. Ešte aj názov Easter (Veľká noc) sa len veľmi málo líši od starovekého pohanského mena. Je toto spôsob, ako ctiť svätého Božieho Syna?
Halloween — staroveká noc hrôzy
Je posledná noc v októbri. Malá skupina postáv v kostýmoch chodí pri svetle mesiaca z domu do domu a predkladá svoje požiadavky s hroznými vyhrážkami. Na schodoch pred niektorými dverami strážia vyškierajúce sa tekvicové hlavy so zapálenými sviečkami — vyrobenými z ľudského tuku. Z ďalších dvier kvapká ľudská krv. Je to noc Samhaina, keltského pána mŕtvych.
Zrejme v žiadnom inom „pokresťančenom“ sviatku sa sám Satan tak očividne neuctieva a nectí pamiatku svojich mŕtvych. Spisovateľ J. Garnier hovorí, že stopy osláv utrpenia a smrti môžeme spätne sledovať až do starodávneho zničenia všetkých jeho ľudských nasledovníkov vrátane hybridných synov padlých anjelov v čase potopy. Kultúry celého sveta majú sviatky mŕtvych, „ktoré všetci zachovávali práve v ten deň alebo približne v tom čase, keď podľa mojžišovskej správy nastala potopa, totiž sedemnásteho dňa druhého mesiaca — čo je mesiac, ktorý približne zodpovedá nášmu novembru“. — The Worship of the Dead (Uctievanie mŕtvych) od J. Garniera.
Druidovia neboli výnimkou. Tridsiateho prvého októbra vraj Samhain prepúšťa duchov mŕtvych, aby sa pohybovali medzi živými. Druidovia sa potulovali po uliciach s lampášmi, a keď prišli do nejakého domu, žiadali peniaze ako obeť Satanovi.
Halloween je významný deň satanských rituálov. „Je to náboženský sviatok podsvetia, keď satanisti vykonávajú svoje obete a ktorý bosorky ticho oslavujú v modlitebnom kruhu alebo jedlom pre mŕtvych,“ uvádza článok v novinách USA Today. Článok citoval washingtonského bosoráka Bryana Jordana, ktorý povedal, že „[kresťania] si to neuvedomujú, ale oslavujú s nami náš sviatok... To sa nám páči.“
Rodičia, chcete, aby vaše deti napodobňovali tieto skazonosné rituály?
[Rámček na strane 12]
Symboly Vianoc
Vianočný stromček „má veľmi malú súvislosť s kresťanskou oslavou, ale má veľkú súvislosť s pohanskými rituálmi zimného svetla a znovuzrodenia, húževnato pretrvávajúcimi počas tisícročí“. (The Boston Herald) „Stromčeky ovešané ozdobami boli po stáročia súčasťou pohanských sviatkov.“ — Church Christmas Tab.
Cezmína bola obľúbená u Keltov, lebo „v čase zimného slnovratu krotila domácich škriatkov... Mohla odvrátiť zlo, dopomôcť k vešteckým snom, ochrániť dom pred bleskom.“ — Beautiful British Columbia.
Biele imelo „pochádza od druidov v Anglicku, ktorí ho používali pri zvláštnom uctievaní spojenom s démonickými a okultnými silami“. — Church Christmas Tab.
Dvadsiateho piateho decembra „mitraisti oslavovali narodenie Mithru... V Biblii neexistuje vôbec nič, čo by 25. december určovalo ako deň Narodenia Pána.“ — Isaac Asimov.
Dávanie darčekov bolo charakteristickou črtou saturnálií. „Očakávalo sa od vás, že v tento sviatok niečo darujete všetkým svojim priateľom.“ — Ancient Italy and Modern Religion.
Hviezda „na vrcholci stromčeka bola na Východe uctievaná ako symbol čistoty, dobroty a pokoja už 5000 rokov pred narodením Krista“. — United Church Herald.
Sviečka „nepochádza... z kresťanskej svätyne. Prevzali sme ju z oveľa staršieho oltára, z duba druidov.“ — United Church Herald.
Santa Claus bol ukradnutý „zo starovekej nemeckej mytológie: ,Thor bol starší muž, žoviálny a priateľský, zavalitý, s dlhou bielou bradou. Jazdil na kočiari a žil vraj na severe... Jeho živlom bol oheň, jeho farbou bola červená. V každom dome mu bolo zasvätené ohnisko a dovnútra vraj vchádzal komínom.“ — United Church Herald.
[Rámček na strane 13]
Rituály jari
Veľká noc (Easter) bola „pôvodne jarným sviatkom na počesť teutónskej bohyne svetla a jari, v anglosaštine známej ako Eastre“. (The Westminster Dictionary of the Bible) „V Novom zákone nie je ani náznak slávenia sviatku Veľkej noci.“ — Encyclopædia Britannica.
Zajac „bol sprievodcom germánskej bohyne Ostary“. — Funk & Wagnalls Standard Dictionary of Folklore, Mythology and Legend.
Vajíčka „sa vraj farbili a jedli počas jarných sviatkov v starovekom Egypte, Perzii, Grécku a Ríme“. — Celebrations.
Veľkonočný čepiec bol pôvodne „veniec z kvetov a listov. Kruh alebo koruna znázorňovali okrúhle slnko a jeho púť na nebi, ktorá spôsobovala návrat jari.“ Nové veľkonočné oblečenie sa zaviedlo preto, že „sa považovalo za nezdvorilosť a za nešťastie, keď niekto vítal škandinávsku bohyňu jari čiže Eastre v niečom, čo nebolo celkom nové, lebo bohyňa dala zemi nový odev“. — The Giant Book of Superstitions.
Mazance: „Pri verejných obetách... tak Gréci, ako aj Rimania jedli chlieb označený krížom.“ Pohanskí Sasi ich jedli na počesť Veľkej noci. — Encyclopædia Britannica.
Bohoslužby pri východe slnka sú obdobou rituálov „konaných v čase jarnej rovnodennosti, ktorými sa vítalo slnko a jeho veľká moc priniesť nový život všetkému, čo rastie“. — Celebrations.
[Rámček na strane 14]
Hrozná podstata Halloweenu
Masky a kostýmy: „Kelti odkladali pre duchov jedlo, vodu a iné lahôdky a potom sa ich snažili odlákať preč tým, že si vzali na seba masky a kostýmy a predvádzali sa na kraji dediny.“
Hranice boli miestom, kde „sa kňazi snažili uzmieriť boha slnka obetovaním zvierat a často i ľudí“. (The Tampa Tribune) „Druidovia pozorovali, ako obete zomierajú, a hľadali v tom predzvesť budúcnosti.“ — Beaumont Enterprise.
Trick or treat, formula, ktorú počas tohto sviatku používajú deti, keď chcú, aby im ľudia niečo dali. „Pokrik druidov možno porovnať s dnešným ,trick or treat‘.“ — Central Coast Parent.
Desivé príbehy: „Krvavé rituály druidov prežívajú v tom, že mladí zdôrazňujú strašidlá a duchov... Večierky počas Halloweenu a rozprávanie desivých príbehov má takisto pôvod v časoch druidov, keď sa verilo, že duchovia sa túlajú vonku po krajine.“ — The Tampa Tribune.
Napriek pohanskému pôvodu týchto sviatkov sa niektorí bránia myšlienke, že by deťom mali odoprieť zábavu spojenú s dnešnými oslavami. Veď napokon, čo vedia poučené deti o starovekom Saturnovi, Astarte a Samhainovi? Niektoré toho vedia dosť. Vedia aj to, že sa na takých oslavách nechcú zúčastňovať.
[Obrázky na strane 12]
Mithra
Thor
[Pramene ilustrácií]
Mithra: Musée du Louvre, Paríž
Thor: Vek bájí od T. Bulfincha, 1898
[Obrázok na strane 13]
Astarta
[Prameň ilustrácie na strane 14]
Lebka: U.S. Forest Service photo