Od našich čitateľov
Deti v strese Veľmi Vám ďakujem za sériu článkov „Deti v strese — ako im možno pomôcť?“ (22. júla 1993) Pri čítaní článkov som plakala od radosti aj od žiaľu. Keď som mala asi štyri roky, zažila som sexuálne násilie od vlastného otca. Vyrastala som s pretrvávajúcou bolesťou a strachom. Teraz som už 20 rokov kresťankou a s Jehovovou pomocou — a s pomocou článkov, ako sú tieto — začínam nachádzať úľavu. Tieto informácie mi tiež umožňujú chrániť svoju dcérku.
S. S., Taliansko
Mám 17 rokov a som v mimoriadnom citovom strese. U nás doma je časté slovné zneužívanie. Hoci môj otec si tieto články neprečítal, nie je možné, aby ich ignoroval každý násilný rodič. Dúfam, že takýmto rodičom články otvoria oči.
T. B., Spojené štáty
Moja trojročná dcérka bola sexuálne zneužitá. Tento zážitok ju hlboko rozrušil; dieťa nikdy nie je príliš malé na to, aby nemohlo byť citovo zranené. Bola som taká nahnevaná a smutná, že som si priala, aby ste napísali článok, ktorý by pomohol rodičom pochopiť, aké zlé veci sa môžu prihodiť našim maličkým. Slovami nedokážem vyjadriť radosť, akú som mala pri čítaní týchto článkov. Nikdy som nečítala nič také pekné. Články ukazujú iným, že slúžime Bohu, ktorý chápe, akú nesmiernu bolesť niektorí prežívajú.
M. G., Spojené štáty
Ďakujem Vám najmä za článok „Tyranskí rodičia — najväčšia príčina stresu“. Aj ja som vyrastala v prostredí, kde bolo bežné citové a sexuálne zneužívanie. Článok ukázal, ako veľmi to môže sťažiť ďalšie roky života. Je útechou vedieť, že niekto nás skutočne chápe.
B. S., Spojené štáty
Prežil som detstvo plné sexuálneho a citového zneužívania a môžem naozaj potvrdiť, že detský stres bez nejakého opodstatneného dôvodu spôsobuje škodu. Kto to nezažil, nemôže pochopiť, akú spúšť to narobí v živote človeka. Nenávisť k sebe samému, pocit viny, hrôza a zdrvujúce pocity bezcennosti sú niekedy neznesiteľné. Modlím sa, aby sa rodičia, ktorí čítajú tieto informácie, vážne nad sebou zamysleli a zaobchádzali s deťmi s empatiou a porozumením.
D. I., Spojené štáty
Už pri pohľade na titulnú stranu som sa rozplakala. S mojou sedemročnou dcérou bolo také ťažké zaobchádzanie, že sme nevedeli, čo máme robiť. Napokon sme ju dali do nemocnice, ktorá sa špecializuje na citové a duševné poruchy. Deň po jej návrate domov sme dostali číslo o deťoch v strese. Ešte stále máme veľa nezodpovedaných otázok, ale pomocou takýchto článkov, pomocou modlitby a podpory priateľov sme už na väčšinu našich otázok dostali odpovede.
D. G., Spojené štáty
Mám 13 rokov a pred dvoma rokmi som veľmi ochorela. V niektorých ročných obdobiach som mala depresie. Keby som len bola mala tieto články vtedy. Matka ma vzala do detskej nemocnice, lebo lekári v našom meste nemohli prísť na to, čo nie je v poriadku. Nemocniční lekári zistili, že mám to, čo bolo vo Vašich článkoch nazvané „psychosomatické reakcie“. Starší v našom zbore spolu s rodičmi mi pomohli prekonať môj stres. Dúfam, že Vaše články pomôžu aj ďalším mladým ľuďom prekonať stres.
J. B., Spojené štáty
Som chlapec, ktorý tiež žije v strese. Mám sedem rokov a mamička s oteckom žijú odlúčene. A práve to je príčinou stresu. Mám presne také žalúdočné ťažkosti, o akých píšete. Ďakujem Vám za Vašu starostlivosť.
J. H., Spojené štáty