Mladí ľudia sa pýtajú...

Dvojaký život — kto o tom musí vedieť?

„Mamička a otecko ma brávali na kresťanské zhromaždenia a vedel som, čo je dobré a čo zlé,“ priznáva Robert. „Ale chcel som sa páčiť ostatným deťom v škole a chcel som, aby ma vzali medzi seba. Aby ma brali, začal som v šiestej triede fajčiť. V siedmej som začal užívať LSD a fajčiť marihuanu. V ôsmej som si začal pichať drogu zvanú rýchlik. Oklamal som všetkých — ale cítil som sa mizerne.“

DNES mnohí mladí — a týka sa to aj niektorých, ktorých vychovávajú kresťanskí rodičia — vedú dvojaký život. Nie všetci užívajú drogy ako Robert. No za chrbtom svojich rodičov chodia tajne na schôdzky, pijú, nosia výstredné oblečenie, počúvajú divokú hudbu, zúčastňujú sa neviazaných večierkov a robia množstvo iných vecí, ktoré ich rodičia neschvaľujú alebo zakazujú. Žiješ aj ty takýmto životom?

Ak áno, pravdepodobne vieš, že to, čo robíš, je nesprávne. Azda dokonca trpíš výčitkami svedomia, podobne ako Robert. (Rimanom 2:15) No myšlienka, že by si mal svoje nesprávne skutky odhaliť rodičom, nie je príjemná. A keď si pomyslíš na možné následky, zdá sa ti, že argument ‚čo oko nevidí, srdce nebolí‘, je rozumný. Ale to ti môže uškodiť.

Nesprávne uvažovanie

Mohol by si si napríklad myslieť, že máš oprávnené výhrady proti tomu, ako tvoji rodičia postupujú. Možno je to tak. Ale aj keď sú rodičia niekedy prehnane prísni, nedá sa s nimi diskutovať alebo sú náladoví, ospravedlňuje to pretrvávajúcu neposlušnosť? Podľa Božieho Slova nie, lebo Božie Slovo radí: „Poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé v Pánovi.“ (Kolosanom 3:20) A čo ak si myslíš, že máš oprávnený dôvod hnevať sa na rodičov? Má význam ventilovať svoj hnev tajným prekračovaním zásad, ktoré stanovil Boh? V skutočnosti by si konal tak, akoby si sa ‚rozhneval na samotného Jehovu‘. (Príslovia 19:3) Správne by bolo ísť za rodičmi a pokojne si s nimi pohovoriť o všetkých svojich sťažnostiach. — Príslovia 15:22.

Rovnako mylné je aj presvedčenie, že ak budeš aj ďalej mlčať, ochrániš rodičov pred citovým rozrušením. Jeden 16-ročný mladík povedal: „Nemohol by som hovoriť o ničom, čo by [mojich rodičov] sklamalo.“ Takéto povrchné uvažovanie nie je nič iné ako sebaklam. Tak ako hovorí Biblia, je to prípad človeka, ktorý si počína „voči sebe vo vlastných očiach príliš lichotivo, než aby zistil svoje previnenie tak, aby ho nenávidel“. (Žalm 36:2) Ak ti skutočne záleží na citoch tvojich rodičov, v prvom rade sa budeš vyhýbať neposlušnosti. Okrem toho, každý pokus veci zatajiť pravdepodobne zlyhá, lebo iní už nepochybne vedia o tvojom tajnom živote.

Nič nie je skryté

Starovekí Izraeliti to zistili, keď sa pokúšali beztrestne uniknúť zatajovaním nesprávneho konania. Prorok Izaiáš ich varoval: „Beda tým, ktorí veľmi hlboko skrývajú rady pred Jehovom a ktorých skutky sa stali na tmavom mieste, kým hovoria: ‚Kto nás vidí a kto vie o nás?‘“ (Izaiáš 29:15) Izraeliti zabudli, že Boh vidí nesprávne počínanie. Vo svojom čase ich volal na zodpovednosť za ich priestupky.

Preukázalo sa to ako pravda aj v prípade niektorých kresťanov v zbore prvého storočia. Prečítaj si v Skutkoch 5:1–11 správu o Ananiášovi a jeho manželke Zafíre. Keď bol pre núdznych kresťanov založený zvláštny fond, Ananiáš predal pole a odvážne tvrdil, že prispel celým obnosom z predaja. V skutočnosti si však Ananiáš ‚tajne ponechal niečo z ceny‘ ako svoj osobný zisk. Oklamal vari Boha tým, že predstieral štedrosť? Vôbec nie. „Nekonal si falošne voči ľuďom, ale voči Bohu,“ povedal apoštol Peter. „Keď Ananiáš počul tieto slová, padol a skonal.“ Krátko nato bola usmrtená Zafíra, ktorá bola spoluvinníčkou. Obidvaja očividne zabudli na to, že Boh „si je vedomý tajných vecí srdca“. — Žalm 44:21.

Podobne je to dnes: aj keď pred rodičmi úspešne skrývaš svoje zlé správanie, nemôžeš ho skryť pred pozornými očami Jehovu Boha. „A niet stvorenia, ktoré by nebolo zjavné jeho zraku,“ hovorí list Hebrejom 4:13, „ale všetko je obnažené a odhalené očiam toho, ktorému máme skladať účty.“ Mohol by si sa azda cítiť viac odhalený? A časom tvoje skryté hriechy vyjdú najavo aj pred inými. V Prísloviach 20:11 sa hovorí: „Už podľa jeho spôsobov sa na chlapcovi pozná, či je jeho konanie čisté a priame.“ Iné príslovie vraví: „Kto prikrýva svoje priestupky, nebude mať úspech.“ — Príslovia 28:13.

Mladá žena Tammy to zistila už v mladosti. Hoci ju vychovávali kresťanskí rodičia, začala fajčiť, piť a chodiť na schôdzky s neveriacimi. Tammy sa vytrvalo snažila udržiavať svoje neresti v tajnosti, no spomína si: „Moji rodičia zbadali, že som sa zmenila. Stala som sa spurnou a rozvíjal sa u mňa nezávislý postoj. Keď človek vedie dvojaký život, určite to skôr či neskôr vyjde najavo. U mňa to bolo dosť skoro. Otec ma prichytil pri škole, ktorá bola neďaleko, na schôdzke s priateľom.“

Ako sa na to pozerá Jehova

Čo teda tvoji rodičia nevedia, to ich raz môže zraniť a pravdepodobne zraní. A čo je ešte dôležitejšie, spýtal si sa niekedy sám seba: ‚Čo si myslí Jehova o tých, ktorí žijú lžou?‘ Žalm 5:5, 6 odpovedá: ‚Jehova nenávidí všetkých, ktorí konajú to, čo škodí; zničí tých, ktorí hovoria lož. K mužovi podvodu má Jehova odpor.‘ Neklam sa a nemysli si, že môžeš upokojiť Boha jednoducho tak, že budeš predstierať oddanosť navštevovaním náboženských zhromaždení. On vie, kedy ho ľudia ‚ctia svojimi perami, ale ich srdce je od neho ďaleko vzdialené‘. — Marek 7:6.

Mladík Ricardo, ktorý sa zaplietol do sexuálne nečistého správania, sa vyznal: „Človek má hrozný pocit, keď vie, že zarmútil Jehovu.“ No je skutočne možné zarmútiť Jehovu, to znamená, spôsobiť mu bolesť? Áno, je to možné! Keď staroveký izraelský národ opustil Boží zákon, ‚spôsobil bolesť dokonca Svätému Izraela‘. (Žalm 78:41) Akú bolesť musí pociťovať dnes, keď mladí, ktorí sú vychovávaní „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“, tajne robia zlé veci! — Efezanom 6:4.

Bolesť rodičov

Uvedom si teda, že sa nemôžeš schovávať navždy. Dlhuješ Bohu, svojim rodičom i sebe samému, aby si veci priviedol na svetlo a priznal sa k tomu, čo si robil tajne. Nepochybne to spôsobí rozpaky a možno to bude mať nejaké smutné následky. (Hebrejom 12:10, 11) Ak si sa správal tak, že si klamal a podvádzal, podkopal si si dôveru rodičov. Nebuď teda prekvapený, ak ťa budú obmedzovať viac než predtým. Tammy si spomína: „Keď ma otec prichytil s chlapcom, bol vyľakaný. Uvedomil si, že mi viac nemôže dôverovať. Znamenalo to mať ma neustále pod dohľadom.“ Ale Tammy zistila, že jednoducho žne to, čo zasiala. — Galaťanom 6:7.

Môžeš teda očakávať, že tvoji rodičia budú trpieť a budú nahnevaní. Ich meno a povesť boli pošpinené. (Porovnaj 1. Mojžišovu 34:30.) Ak je tvoj otec Jehovovým svedkom, bude sa azda musieť vzdať niektorých výsad v zbore. (Títovi 1:5–7) Áno, ako sa hovorí v Prísloviach 17:25, spurný syn môže byť „trápením svojmu otcovi a horkosťou tej, ktorá ho porodila“.

Autorka Joy P. Gageová dojímavo opisuje, ako sa cítia niektorí rodičia, keď je dieťa spurné. Píše: „Niektorí plačú ticho. Niektorí plačú hystericky. Niektorí plačú za zatvorenými dverami. Plačú nad celou minulosťou. Plačú, lebo náhle nevidia žiadnu budúcnosť. Plačú nad tým, čo mohlo byť. Plačú nad tým, čo iste bude. Plačú od zlosti. Plačú zo sklamania.“ Je pochopiteľné, že nebude ľahké znášať taký zármutok, ktorý si spôsobil dvom ľuďom, čo ťa milujú viac ako ktokoľvek iný na svete. Tammy hovorí: „Pozerám sa späť — a je mi ľúto, že som otcovi a matke spôsobila toľký žiaľ.“

No nemôžeš sa vrátiť a odčiniť minulosť. A hoci to bude nepochybne bolestné a ťažké, je tvojou povinnosťou dať veci do poriadku. (Porovnaj Izaiáša 1:18.) To znamená povedať rodičom pravdu, uznať, že majú právo na bolesť a hnev, a prijať akýkoľvek vymeraný trest. Keď im povieš pravdu, môže to byť prvý krok, ktorý prinesie radosť srdcu tvojich rodičov a srdcu Jehovu Boha. A rovnako aj ty získaš radostné uspokojenie z čistého svedomia. — Príslovia 27:11; 2. Korinťanom 4:2.

Ale ako by si mal postupovať, keď sa chceš priznať rodičom? Ako môžeš uniknúť dvojakému životu? O týchto otázkach bude hovoriť článok v budúcom čísle.

[Obrázok na strane 19]

Keď dieťa povie pravdu, môže to priniesť úľavu rodičom i jemu