Pozorujeme svet
Múzeá v nebezpečenstve
Hrozí múzeám nebezpečenstvo zániku? V Taliansku, krajine obdarenej jedným z najväčších kultúrnych dedičstiev na svete, každoročne zmizne toľko umeleckých pokladov, ktoré by naplnili jedno celé múzeum. „Najbohatšie talianske múzeum je to, ktoré nemôžete vidieť,“ napísali noviny Il Messaggero. Len roku 1992 bolo ukradnutých takmer 35 000 umeleckých diel z múzeí, kostolov, verejných a súkromných inštitúcií a domov v hodnote vyše 200 miliárd lír (123 miliónov dolárov). Iba 1971 diel sa znovu vrátilo na svoje miesto. Odhaduje sa, že od roku 1970 do roku 1992 každoročne zmizlo priemerne 30 000 umeleckých diel — vskutku národná pohroma, hovoria úrady. Čo sa stane so všetkými tými ukradnutými pokladmi? Mnohé údajne skončia v tajných skrýšach obchodníkov s drogami a vodcov organizovaného zločinu.
Tranz, či smrť?
Akokoľvek sú nasledovníci Balaka Brahmačariho oddaní svojmu guruovi, nezdali sa veľmi sklamaní, keď ho lekári vyhlásili za mŕtveho, oznamuje časopis India Today. Stúpenci nazývaní santani trvali na tom, že lekári sa mýlia a ich 73-ročný vodca jednoducho upadol do „meditačného tranzu“. Žiadali, aby bol umiestnený v nemocnici na jednotke intenzívnej starostlivosti. Keď lekári odmietli, santani priniesli telo späť do svojho ašramu čiže kultového príbytku neďaleko Kalkaty a telo vystavili v ochladzovanej miestnosti na lôžku z ľadu. Miestne úrady trvali na tom, že telo sa má spáliť, aby sa predišlo zdravotnému riziku, ale santani zamietli túto požiadavku ako propagandu dôvodiac, že na tele nevidno „vôbec nijaké známky rozkladu“. Uplynuli celé týždne. Nakoniec boli úrady nútené prikročiť k činu a mŕtvolu zlikvidovať.
Hudba a vraždy
Hudba možno zohrala závažnú úlohu pri dvoch vraždách, ktoré boli nedávno spáchané v Texase (USA). V jednom prípade strieľal 19-ročný vodič na policajta, ktorý ho zastavil na diaľnici a chcel mu vypísať predvolanie. Mladíkov obhajca tvrdil nielen to, že mladík počúval pri streľbe na policajta divokú rapovú hudbu, ale tiež tvrdil, že jeho dlhotrvajúce pohrúženie sa do takejto hudby ho ‚podnietilo‘, aby spáchal vraždu. Porotcovia údajne súhlasili, že hudba hrala závažnú úlohu v mladíkovom počínaní. No podľa prokurátora v tomto prípade „si vôbec nemyslia, že by hudba zmenšovala [jeho] zodpovednosť za zločin“. Mladík bol odsúdený na smrť. V podobnom prípade jeden 15-ročný chlapec, ktorý sa priznal, že strieľal na svoju matku a zabil ju, tvrdil, že na uskutočnenie vraždy dostal pokyny od démonov v piesni heavymetalovej skupiny Megadeth.
Alternatívna liečba
V Brazílii sa lekári pokúšajú znížiť riziko nákazy aidsom alebo hepatitídou u svojich pacientov, a preto hľadajú alternatívy namiesto transfúzie krvi, uvádzajú noviny O Estado de S. Paulo. Noviny ďalej vysvetľujú: „Brazílski lekári už používajú alternatívne spôsoby operácií u Jehovových svedkov. Pomocou erytropoetínu — [hormónu,] ktorý produkujú obličky — sa im v niektorých prípadoch podarilo zvýšiť počet červených krviniek na dostatočné množstvo, aby sa mohlo upustiť od transfúzie krvi.“ Po uskutočnení 91 operácií u svedkov Dr. Sergio A. de Oliveira z Portugalskej všeobecnej nemocnice v São Paule hovorí: „Zisťujeme, že pacienti Jehovovi svedkovia sa môžu s dostačujúcou mierou istoty podrobiť operácii srdca bez krvi alebo bez produktov z krvi.“
Cirkevné poistenie proti nárokom uplatňovaným za zneužitie
„Austrálska katolícka cirkev podpísala poistnú zmluvu na mnoho miliónov dolárov, aby sa chránila pred nárokmi uplatňovanými za sexuálne zneužívanie duchovnými,“ píšu noviny The Sunday Telegraph vychádzajúce v Sydney (Nový Južný Wales). „Priznávame, že to existuje,“ povedal katolícky biskup z Melbourne (Austrália). Tvrdí, že toto vysoké poistné je „pri takomto druhu prečinov“ normálne. Podľa jednej skupiny na podporu obetí je sexuálne zneužívanie, ktorého sa dopúšťa duchovenstvo, rozšírené viac, než cirkev priznáva. Hovorca tejto skupiny je presvedčený, že cirkev sa viac zameriava na ochranu duchovných ako na pomoc obetiam. Dodáva, že hlavnou myšlienkou „samého jadra cirkevných dokumentov je nepovedať pravdu“.
Ako byť kňazom
„Dnešná japonská mládež je v súčasnosti označovaná za ‚manuálovú generáciu‘ — prv než začnú niečo robiť, prečítajú si príručku ‚Ako na to‘. Ani kňazi už nie sú výnimkou.“ Oznámili to tokijské noviny The Daily Yomiuri. Aby sa dnes mladí kňazi naučili kňazskej etikete a poučili sa o tradíciách, nariadil Inštitút pre štúdium Zen pripraviť manuál ‚Ako byť kňazom‘. Zatiaľ čo kňazi starých čias museli zostať slobodní a boli známi svojou prísnou výchovou, mnohí dnes jednoducho zdedia povolanie po otcovi či po starom otcovi. No otcovia často nenaučia svojich synov spôsobom vhodným pre kňazov, píšu noviny, a mladí sú zasa príliš zaneprázdnení prípravou na skúšky na univerzite, než aby sa učili zvykom Zen. Niektorí majú údajne problém čítať sútry alebo Budhove spisy.
Argentínske ženy majú problémy so srdcom
Nedávne argentínske štatistiky ukazujú, že počet srdcových infarktov u žien každého veku rapídne stúpa. Noviny Clarín uverejnili výsledky prieskumu tejto problematiky, ktorý uskutočnila Sociedad Argentina de Cardiología (Argentínska kardiologická spoločnosť). Spoločnosť urobila prieskum na 82 jednotkách intenzívnej starostlivosti v celej krajine a u 521 pacientov s chorobami srdca. Správa uvádza, že počet žien prijatých do argentínskych nemocníc na infarkt srdca stúpol za menej než jeden rok o vyše 56 percent. A zatiaľ čo roku 1991 tvorili ženy iba 25 percent pacientov s infarktom srdca, v súčasnosti je to takmer 40 percent. Rizikovými faktormi pri srdcových infarktoch je vysoký krvný tlak, obezita, zvýšená hladina tuku v krvi, alkoholizmus a fajčenie. Táto štúdia však nenašla nijakú priamu súvislosť medzi vekom a úmrtnosťou pacientov s ochoreniami srdca.
Neuróza v kláštore?
Ženské a mužské kláštory sú často považované za idylické útočiská na meditáciu. No Bruno Giordani, duchovný, ktorý vyučuje psychológiu na Pontifikálnej lateránskej univerzite v Ríme, vypracoval „znepokojujúcu analýzu“ ženských a mužských kláštorov, oznamujú talianske noviny Corriere della Sera. Podľa jeho správy sú „mnohé mníšky, zdá sa, obeťami veľkého počtu vážnych psychických porúch“. Vypočítava príznaky „neurotickej mníšky“, ktorá „často trpí patologickými pocitmi viny alebo nedostatkom akejkoľvek mravnej citlivosti“. Niektoré majú problémy s „osamelosťou, nepochopením a narcizmom“, tvrdí Giordani. Nemožno sa teda čudovať, že najbližšia synoda katolíckych biskupov, ktorá sa má konať roku 1994, sa bude zaoberať špecifickými problémami duchovenstva.
Vojny stále pokračujú
Hoci výdavky na zbrojenie sa na celej zemi znižujú, počet vojen neklesá. „Štokholmský medzinárodný inštitút pre mierový výskum (SIPRI) vo Švédsku zaznamenal v predchádzajúcom roku [1992] tridsať vážnych ozbrojených konfliktov,“ uvádzajú nemecké noviny Nassauische Neue Presse. Podľa Inštitútu to bol rovnaký počet ako roku 1991. Hoci na niektorých územiach sužovaných vojnou boje prestali, „Bosna bola svedkom začiatku najkrvavejšieho konfliktu, v ktorom do konca roku prišlo o život vyše 100 000 ľudí“. SIPRI predpovedá, že „počet konfliktov prerastajúcich do násilia bude klesať len veľmi pomaly“.
Ulica pomenovaná podľa svedka mučeníka
Keď mala byť v nemeckom mestečku Baltmannsweiler pomenovaná nová ulica, obecná rada sa dohodla na mene Bernharda Grimma. Prečo? Noviny Esslinger Zeitung napísali: „Grimm, narodený roku 1923, žil na Reichenbacherovej ulici č. 30. Keď dostal povolávací rozkaz, ako veriaci Jehovov svedok odmietol nastúpiť vojenskú službu. Ihneď ho uväznili a previezli do Berlína. Vojenský súd ho ‚pre demoralizáciu armády‘ odsúdil na smrť. Rozsudok proti 19-ročnému mladíkovi bol vykonaný 21. augusta 1942 v Berlíne-Plötzensee. Keďže od mučeníckej smrti mladého muža uplynulo niečo vyše 50 rokov, členovia obecnej rady považovali za vhodné pomenovať ulicu po ňom.
Čitateľská kríza?
„Časopisy a noviny majú menej čitateľov,“ tvrdia noviny Gazeta Mercantil. Tieto brazílske noviny píšu, že delegáti 46. zjazdu Medzinárodnej federácie vydavateľov novín, ktorý sa konal v Berlíne (Nemecko), boli znepokojení rastúcim „nedostatkom záujmu o čítanie tlačeného slova a uprednostňovaním audiovizuálnych“ médií. Podľa názoru Alejandra Junca de la Vegu, prezidenta Interamerickej tlačovej spoločnosti, si mnohí „neuvedomujú dôležitosť tlačeného slova... Ešte stále sú mnohí presvedčení, že televízia je významnejšia.“ Horácio Aguirre, riaditeľ novín Las Americas v Miami, vyjadruje názor nepochybne mnohých vydavateľov novín, že noviny „podávajú oveľa obsažnejší prehľad udalostí vo svete“.