Ako to, že si ďateľ nezlomí krk?

POČULI ste už niekedy ďatľa ťukať do stromu? Keďže na celom svete je asi 200 druhov ďatľov, možno ste si všimli jeho vytrvalé ťukanie, ktoré znie ako guľomet. Keď som raz sledoval jedného, ako zobákom ťuká do kmeňa stromu, začudoval som sa: ‚Ako to, že si nezlomí krk alebo nepoškodí mozog?‘ Keby sme my, ľudia, vykonávali podobnú divokú činnosť, potrebovali by sme ošetrenie chiropraktika alebo neurochirurga! Teda v čom tkvie tajomstvo?

Ako príklad si vezmime ďatľa s červeným bruškom, ktorý žije vo východnej časti Spojených štátov. Book of North American Birds (Kniha vtákov Severnej Ameriky) píše: „Mocným, dlátovitým zobákom ďateľ vyťahuje hmyz spod kôry stromov, vydlabe dieru, aby sa dostal k drevokazným chrobákom a pri dlabaní diery na hniezdo štiepa kúsky dreva.“ Ako sa chráni pred prachom z dreva? „Jeho nozdry sú účelne pokryté malým príkrovom jemných štetinovitých pierok.“

A ako je to s udieraním hlavou? „Aby sa zabránilo poškodeniu mozgu... silný krk, hrubá lebka a ochranný priestor medzi pevnou vonkajšou blanou a samotným mozgom slúži ako špeciálna ochrana.“

Iný ďateľ, ďateľ miazgojed so žltým bruškom, vŕta do kôry úhľadný rad dierok, z ktorých saje miazgu. Na rozdiel od ďatľa s červeným bruškom, ktorý má neuveriteľne dlhý, valcovitý jazyk so špičkou na napichovanie hmyzu, miazgojed má kratší jazyk s jemnými chĺpkami, ktoré mu pomáhajú pri saní miazgy.

Taká vycibrená pestrosť určite prezrádza Tvorcu, Jehovu Boha. Mali by sme pokorne opakovať Jóbove slová: „Spoznal som, že si schopný urobiť všetko, a niet myšlienky, ktorá by bola pre teba nedosiahnuteľná.“ A Dávid napísal: „Tvoje diela sú obdivuhodné, ako to moja duša veľmi dobre vie.“ — Jób 42:2; Žalm 139:14.

[Pramene ilustrácií na strane 31]

Leonard Lee Rue, 111/​H. Armstrong Roberts

Vľavo: H. Armstrong Roberts