Manželia a manželky — naozaj rozprávajú odlišne?

PREDSTAVME si, že do Petrovej kancelárie vchádza Ján, nohy vlečúc za sebou, plecia očividne zvesené pod ťarchou starostí. Peter sa vľúdne pozrie na svojho priateľa a čaká, kým začne hovoriť. „Neviem, či môžem uzavrieť tú dohodu,“ vzdychne si Ján. „Je tam toľko úskalí a vedenie na mňa tak nalieha.“ „Čo ti robí starosti, Ján?“ pýta sa Peter s účasťou. „Vieš, že si na tú prácu najschopnejší, a oni to vedia tiež. Len si daj čas. Myslíš si, že je to problém? Nuž, práve minulý mesiac...“ Peter opisuje komické podrobnosti vlastného malého fiaska a jeho priateľ čoskoro odchádza z kancelárie so smiechom a s pocitom úľavy. Peter je rád, že mu pomohol.

A teraz si predstavme, že keď Peter prichádza popoludní domov, hneď mu je jasné, že aj jeho manželka Marta je rozrušená. Mimoriadne povzbudivo ju pozdraví a potom čaká, že mu povie, čo má na srdci. Po napätom, ťaživom mlčaní Marta vyhŕkne: „Už to ďalej nevydržím! Ten nový šéf je tyran!“ Peter ju posadí, objíme a povie: „Miláčik, nerozčuľuj sa. Pozri, je to iba zamestnanie. Šéfovia sú už takí. Mala si počuť, ako môj šéf dnes na mňa nakričal. Ak je to na teba veľa, jednoducho daj výpoveď.“

„Vôbec sa nestaráš, ako sa cítim!“ odsekne Marta. „Nikdy ma nepočúvaš! Ako môžem dať výpoveď, keď tak málo zarábaš?“ Odbehne do spálne, aby sa vyplakala. Šokovaný Peter stojí za dverami a čuduje sa, čo sa stalo. Prečo tie protichodné reakcie na Petrove slová útechy?

Priepasť medzi pohlaviami

Niektorí by rozdiel v týchto názorných príkladoch pripísali jednoduchej skutočnosti: Ján je muž; Marta je žena. Jazykovedci sú presvedčení, že ťažkosti s komunikáciou v manželstve sú často spôsobené rozdielmi medzi pohlaviami. Také knihy ako You Just Don’t Understand (Vôbec mi nerozumieš) a Men Are From Mars, Women Are From Venus (Muži sú z Marsu, ženy sú z Venuše) podporujú teóriu, že hoci muži i ženy hovoria rovnakou rečou, je medzi nimi zreteľný rozdiel v spôsobe komunikácie.

Keď Jehova vytvoril ženu z muža, určite to nebol len trochu zmenený model. Muž a žena boli vynikajúco a premyslene vytvorení tak, aby sa navzájom dopĺňali — telesne, citovo, duševne a duchovne. Pridajme k týmto daným rozdielom mnohotvárnosť individuálnej výchovy a životných skúseností a skutočnosť, že ľudia sú ešte formovaní kultúrou, prostredím a názormi spoločnosti na to, čo je mužské a čo ženské. Vzhľadom na tieto vplyvy bude možné odlíšiť určité charakteristické rysy v spôsobe komunikovania mužov a žien. Ale výlučne „typický muž“ či „typická žena“ existuje iba na stránkach kníh o psychológii.

Ženy sa vyznačujú svojou citlivosťou, no i mnohí muži sú v styku s ľuďmi úžasne jemní. Mužom možno viac pripísať logické myslenie, no aj ženy majú často bystrý, analytický úsudok. A hoci nie je možné označiť niektorú črtu ako jednoznačne mužskú či ako výlučne ženskú, jedna vec je istá: porozumenie stanoviska toho druhého môže znamenať rozdiel medzi pokojným spolužitím a vyslovenou vojnou, a to najmä v manželstve.

Každodenná požiadavka komunikácie medzi mužom a ženou v manželstve je neľahká. Veľa bystrých manželov môže dosvedčiť, že aj zdanlivo nevinná otázka „Ako sa ti páči môj nový účes?“ môže v sebe skrývať nebezpečenstvo. Mnohé taktné manželky sa naučili neklásť tú často opakovanú otázku „Prečo sa niekoho nespýtaš na cestu?“, keď manžel pri cestovaní zablúdi. Namiesto toho, aby podceňoval zdanlivé zvláštnosti svojho druha a tvrdošijne lipol na vlastných, pretože „ja som už raz taký“, milujúci partner sa pozerá pod povrch. To nie je chladné skúmanie spôsobu komunikácie toho druhého, ale láskavý pohľad do jeho srdca a mysle.

Tak ako každý človek je jedinečný, aj spojenie dvoch jednotlivcov v manželstve je jedinečné. Pravý súlad mysle a srdca nie je náhoda, ale pre našu nedokonalú ľudskú povahu si vyžaduje vážne úsilie. Napríklad, také ľahké je predpokladať, že iní sa pozerajú na veci rovnako ako my. Často spĺňame potreby iných spôsobom, akým chceme, aby ich spĺňali druhí nám, azda v snahe držať sa zlatého pravidla „Teda všetko, čo chcete, aby vám ľudia robili, musíte takisto robiť im“. (Matúš 7:12) No Ježiš tým nemyslel, že to, čo chceme my, bude dobré aj pre iných. Skôr si želáme, aby nám druhí dávali to, čo my potrebujeme či chceme. Mali by sme teda dávať to, čo potrebujú oni. To je životne dôležité najmä v manželstve, lebo tu každý sľúbil, že bude spĺňať potreby svojho partnera, nakoľko bude môcť.

Marta a Peter si dali taký sľub. A ich manželstvo je po dvoch rokoch šťastné. Hoci si však myslia, že poznajú jeden druhého celkom dobre, niekedy dochádza k situáciám, ktoré odkryjú zívajúcu priepasť v komunikácii, ktorú nemôžu preklenúť iba dobré úmysly. „Srdce múdreho pôsobí, že jeho ústa prejavujú pochopenie,“ hovoria Príslovia 16:23. Áno, potrebným kľúčom je porozumenie pri komunikácii. Pozrime sa, aké možnosti to otvára pre Petra a Martu.

Pohľad muža

Peter sa pohybuje vo svete konkurencie, kde každý muž musí prijať svoje miesto v spoločenskom poriadku, či už je to v danej situácii podriadené alebo nadriadené miesto. Komunikácia slúži na upevnenie jeho postavenia, spôsobilosti, odborných schopností čiže jeho hodnoty. Veľmi si cení svoju nezávislosť. Keď dostáva príkazy rozkazovačným spôsobom, zisťuje, že sa stavia na odpor. Jemný podtón „nerobíš si svoju prácu“ v ňom vzbudzuje pobúrenie, i keď je požiadavka logická.

Peter konverzuje v podstate kvôli výmene informácií. Rád hovorí o faktoch, nápadoch a nových veciach, ktoré sa dozvedel.

Keď počúva, hovoriaceho takmer neprerušuje, ani krátkym pritakaním ako „hm-hm, no“, pretože vníma informácie. Ale keď nesúhlasí, neváha to povedať, najmä priateľovi. Tak dáva najavo, že ho zaujíma, čo jeho priateľ hovorí, uvažujúc o každej eventualite.

Ak má Peter problém, radšej si nájde vlastné riešenie. Vtedy sa možno vyhýba všetkým a všetkému. Alebo hľadá uvoľnenie v nejakej zábave, aby načas zabudol na svoj problém. Bude o ňom diskutovať len vtedy, keď hľadá radu.

Ak s nejakým problémom príde k Petrovi muž, ako prišiel Ján, Peter si uvedomuje, že jeho úlohou je pomôcť, no dáva pozor, aby sa jeho priateľ necítil neschopným. Obyčajne sa s ním podelí o dajaké vlastné starosti spolu s radou, takže sa jeho priateľ nebude cítiť v ťažkostiach osamotený.

Peter sa rád zúčastňuje s priateľmi na nejakej činnosti. Kamarátstvo pre neho znamená robiť niečo spoločne.

Domov je pre Petra útočiskom pred arénou sveta, miestom, kde už viac nemusí rozprávať preto, aby sa osvedčil, miestom, kde ho uznávajú, dôverujú mu, milujú ho a vážia si ho. Ale i tak Peter občas zistí, že potrebuje samotu. To nijako nesúvisí s Martou alebo s dačím, čo Marta robí. Jednoducho potrebuje byť niekedy sám. Pre Petra je ťažké odkryť pred manželkou svoje obavy, neistotu a ťažkosti. Nechce, aby si robila starosti. Jeho úlohou je starať sa o ňu a chrániť ju a potrebuje, aby mu v tom Marta dôverovala. Hoci Peter chce podporu, nechce súcit. Cítil by sa neschopný a zbytočný.

Stanovisko ženy

Marta sa vidí ako jednotlivec vo svete spoločenských vzťahov k iným. Pre ňu je dôležité vytvoriť a posilňovať zväzky týchto vzťahov. Rozhovor je dôležitým prostriedkom, ako vytvoriť a upevniť dôverný vzťah.

Závislosť je pre Martu prirodzená. Cíti sa milovaná, keď sa Peter zaujíma o jej názor skôr, než urobí rozhodnutie, hoci chce, aby sa ujal vedenia. Keď sa má rozhodnúť, rada sa poradí s manželom, nie nevyhnutne preto, aby jej povedal, čo má urobiť, ale aby dala najavo, že mu je blízko a že sa naňho spolieha.

Pre Martu je veľmi ťažké hovoriť priamo k veci a povedať, že niečo potrebuje. Nechce Petra obťažovať alebo spôsobiť, aby si myslel, že je nešťastná. Namiesto toho čaká, kedy si ju všimne, alebo robí nepriame návrhy.

Keď Marta konverzuje, zaujíma ju každý detail a kladie množstvo otázok. Je to prirodzené, lebo je citlivá a intenzívne sa zaujíma o ľudí a vzťahy.

Keď Marta počúva, prerušuje reč hovoriaceho zvolaniami, prikývnutím či otázkami, aby ukázala, že hovoriaceho sleduje a že ju zaujíma, čo chce povedať.

Veľmi sa usiluje intuitívne rozoznať, čo ľudia potrebujú. Ponúknuť pomoc bez toho, aby ju o to požiadali, je vynikajúci spôsob, ako prejavuje lásku. Chce pomáhať predovšetkým svojmu manželovi, aby rástol a zdokonalil sa.

Keď má Marta problém, môže sa cítiť zronená. Musí sa vyrozprávať, ani nie preto, aby našla riešenie, ale aby vyjadrila svoje pocity. Potrebuje vedieť, že ju niekto chápe a zaujíma sa o ňu. Keď sú jej city rozbúrené, vyjadruje sa kategoricky a dramaticky. Keď povie: „Nikdy ma nepočúvaš!“ nemyslí to doslovne.

Martina najlepšia priateľka z detstva nebola tá, s ktorou robila niečo spoločne, ale tá, s ktorou sa mohla o všetkom porozprávať. Preto v manželstve ju ani natoľko nezaujíma viditeľná činnosť, ako skôr vnímavý poslucháč, s ktorým sa môže porozprávať o svojich pocitoch.

Domov je pre Martu miestom, kde môže rozprávať bez toho, aby ju posudzovali. Bez váhania odkryje pred Petrom svoje obavy a ťažkosti. Ak potrebuje pomoc, nehanbí sa priznať to, lebo verí, že manžel je tu pre ňu a záleží mu na tom, aby si ju vypočul.

V manželstve má Marta obvykle pocit, že je milovaná, a cíti sa bezpečne. No občas sa bez viditeľnej príčiny začne cítiť neisto a nemilovaná a nutne potrebuje opätovné uistenie a dôverné spoločenstvo.

Áno, Peter a Marta, ktorí sa navzájom doplňujú, sú veľmi odlišní. Tieto rozdiely medzi nimi vytvárajú možnosti vážnych nedorozumení, hoci obaja môžu mať tie najlepšie úmysly navzájom si prejavovať lásku a podporu. Keby sme si mohli vypočuť názor jedného i druhého na predchádzajúcu situáciu, čo by povedali?

Ako to vidia zo svojho pohľadu

„Vo chvíli, keď som prekročil prah, videl som, že Marta je rozrušená,“ povedal by Peter. „Usúdil som, že keď bude môcť, povie mi prečo. Problém sa mi nezdal taký veľký. Myslel som si, že keď jej pomôžem pochopiť, že nemusí byť natoľko rozrušená a že riešenie je jednoduché, uľaví sa jej. Skutočne ma zranilo, keď som si ju vypočul a ona povedala: ‚Nikdy ma nepočúvaš!‘ Mal som pocit, akoby ma obviňovala za všetky svoje ťažkosti!“

„Celý deň bol jednou veľkou katastrofou,“ vysvetľovala by Marta. „Viem, že to nie je Petrova chyba. No keď sa vrátil domov taký veselý, myslela som si, že si nevšíma moje rozrušenie. Prečo sa ma nespýtal, čo sa stalo? Keď som mu povedala o probléme, v podstate vravel, že som hlúpa, že celá vec je malicherná. Namiesto toho, aby ma uistil, že chápe, ako sa cítim, Peter, pán pohotový, mi povedal, ako vyriešiť problém. Nechcela som riešenie, chcela som súcit!“

Napriek tejto chvíľkovej roztržke sa Peter a Marta majú veľmi radi. Aké porozumenie im pomôže, aby si jasne vyjadrili svoju lásku?

Pozerať sa očami toho druhého

Peter si myslel, že by bolo dotieravé pýtať sa Marty, čo sa stalo, a tak prirodzene urobil pre ňu to, čo by chcel, aby druhí urobili pre neho. Čakal, kým sama začne a bude rozprávať. Teraz bola Marta rozčúlená nielen zo svojho problému, ale aj z toho, že Peter zdanlivo ignoruje jej prosbu o podporu. Jeho mlčanie nepovažovala za gesto nežnej ohľaduplnosti — považovala ho za nezáujem. Keď Marta konečne prehovorila, Peter bez prerušovania počúval. Ale ona si myslela, že v skutočnosti nevníma jej pocity. Potom jej neponúkol empatiu, ale riešenie. To jej napovedalo: ‚Tvoje pocity sú zbytočné; preháňaš. Vidíš, aké je jednoduché vyriešiť tento malý problém?‘

Ako odlišne sa to mohlo vyvinúť, keby každý dokázal vidieť veci zo stanoviska toho druhého! Mohlo to prebehnúť takto:

Peter prichádza domov a vidí, že Marta je rozrušená. „Čo sa stalo, miláčik?“ spýta sa nežne. Začínajú tiecť slzy a slová sa len tak rinú. Marta nehovorí: „To všetko je tvoja chyba!“ ani nenaznačuje, že Peter sa nesnaží. Peter ju objíme a trpezlivo počúva. Keď Marta skončí, povie: „Je mi ľúto, že si nešťastná. Chápem, že ťa to rozrušilo.“ Marta odpovie: „Ďakujem ti, že si ma vypočul. Je mi oveľa lepšie, keď viem, že mi rozumieš.“

Je smutné, že namiesto vyriešenia svojich nedorozumení mnohé dvojice sa jednoducho rozhodnú ukončiť manželstvo rozvodom. Nedostatok komunikácie je zlo, ktoré ničí mnohé domovy. Prepukajú hádky, ktoré otriasajú samými základmi manželstva. Ako k tomu dochádza? Na to nám odpovie nasledujúci článok a zároveň nám ukáže, ako sa tomu vyhýbať.