Analýza hádky
ONA potrebuje dať priechod citom. On chce predložiť riešenie. Milióny manželských sporov po celé veky mohli mať odlišné ladenie, ale často to boli variácie niekoľkých základných tém. Porozumieť odlišné stanovisko manželského partnera alebo spôsob jeho komunikácie môže pomôcť zredukovať tieto horiace lesné požiare na žiar uhlíkov v krbe šťastného domova.
„Nediriguj ma!“
Domov mnohých manželov, ktorí sa na každom kroku cítia obmedzovaní radami, požiadavkami a kritikou, je možno postihnutý stereotypom panovačnej, domŕzajúcej manželky. Biblia uznáva existenciu takých pocitov a hovorí: „Škriepky manželky sú ako zatekajúca strecha, ktorá človeka odháňa.“ (Príslovia 19:13) Manželka môže mať požiadavku, ktorej manžel mlčky odporuje z dôvodu, ktorý ona nepozná. V domnení, že ju nepočul, manželka mu tentoraz povie, čo má urobiť. Jeho odpor zosilnie. Domŕzajúca manželka a manžel pod papučou? Alebo dvaja ľudia, ktorí jednoducho spolu nekomunikujú jasne?
Z pohľadu manželky: ona vyjadruje svoju lásku k manželovi najlepšie tak, že poskytuje užitočné rady. Podľa názoru manžela: manželka ho diriguje a naznačuje, že je neschopný. „Nezabudni si aktovku“ je podľa nej pripomienka vyjadrujúca starostlivosť — uisťuje sa, či má všetko, čo potrebuje. Jemu to pripomína matku, ktorá za ním volala z dverí: „Vzal si si rukavice?“
Unavená manželka možno nežne povie: „Nechcel by si radšej večerať v reštaurácii?“ mieniac tým: „Nevzal by si ma niekam na večeru? Som príliš unavená na to, aby som varila.“ Ale jej oddaný manžel sa chopí príležitosti pochváliť jej varenie a trvá na tom, že uprednostňuje jej varenie pred akýmkoľvek iným. Alebo si možno myslí: „Pokúša sa ma niekam vmanévrovať!“ Medzitým si manželka podráždene hovorí: ‚Prečo sa musím doprosovať?‘
„Ty ma nemiluješ!“
„Ako si to môže myslieť?“ zvolá sklamaný, zmätený manžel. „Pracujem, platím účty, ba aj kvety jej občas prinesiem!“
Hoci všetci ľudia potrebujú lásku, žena má zvláštnu potrebu byť o láske opakovane uisťovaná. Nemusí to povedať nahlas, ale vnútri sa môže cítiť ako nežiaduce bremeno, najmä keď jej mesačný cyklus uštedrí riadnu dávku skľúčenosti. Pri takej príležitosti sa jej manžel môže utiahnuť predpokladajúc, že manželka chce nejaký čas pre seba. Ona si môže tento nedostatok dôvernosti vysvetliť ako potvrdenie svojich najhorších obáv — už ma nemiluje. Môže vybuchnúť v snahe donútiť ho, aby jej prejavil lásku a podporil ju.
„Čo sa stalo, miláčik?“
Muž reaguje na stresujúci problém azda tak, že vyhľadá tiché miesto, aby mohol nad problémom hĺbať. Žena môže intuitívne vycítiť isté napätie a reaguje inštinktívne, pokúšajúc sa vytiahnuť ho z ulity. Akokoľvek dobre sú tieto snahy mienené, na manžela môžu pôsobiť dotieravo a ponižujúco. Keď sa stiahne, aby uvažoval o svojom probléme, a obzrie sa cez plece, vidí svoju vernú manželku, ako ho tesne a horlivo nasleduje. Počuje jej neodbytný, láskavý hlas: „Miláčik, je všetko v poriadku? Čo sa stalo? Pohovorme si o tom.“
Ak sa manželka nedočká odpovede, môže sa uraziť. Keď má problém ona, chce si o ňom pohovoriť s manželom. Ale muž, ktorého miluje, sa nechce podeliť o svoje pocity. „Určite ma už nemiluje,“ môže byť jej záver. Takže keď sa nič netušiaci manžel vynorí zo svojho vnútorného sveta, spokojný s riešením, na ktoré prišiel, nenájde už milujúcu, ustaranú partnerku, ktorú nechal vonku, ale nazlostenú manželku, pripravenú obviniť ho, že ju vynechal zo svojich úvah.
„Nikdy ma nepočúvaš!“
Toto obvinenie sa zdá absurdné. Zdá sa mu, že vždy všetko počúva. No keď manželka hovorí, má pritom pocit, akoby jej slová zaznamenával a analyzoval počítač riešiaci matematický problém. Jej podozrenie sa potvrdí, keď práve uprostred vety manžel povie: „Nuž, prečo si jednoducho neurobila...?“
Keď príde manželka s problémom za manželom, veľmi často ho vôbec nechce obviňovať ani nežiada od neho riešenie. Teraz najviac potrebuje súcitné uši, ktoré budú načúvať, no nie iba suchým faktom, ale jej pocitom. Potom nechce radu, ale potvrdenie svojich pocitov. To je dôvod, prečo dobromyseľný manžel vyvolá explóziu, keď povie iba: „Miláčik, nemala by si tak zmýšľať. Nie je to také zlé.“
Ľudia často očakávajú, že ich partneri im vedia čítať myšlienky. „Sme spolu už 25 rokov,“ povedal jeden muž. „Ak doteraz nevie, čo chcem, zrejme ju to nezaujíma alebo si to nevšíma.“ Istý autor hovorí vo svojej knihe o manželských vzťahoch toto: „Keď si partneri nepovedia, čo chcú, a neustále jeden druhého kritizujú, že zmeškal príležitosť konať, nie div, že láska a duch spolupráce sa stratia. Namiesto toho nastúpi... meranie síl, v ktorom sa každý partner snaží prinútiť toho druhého, aby splnil jeho potreby.“
„Si taký nezodpovedný!“
Manželka to nemusí manželovi priamo povedať, ale tón jej hlasu to môže práve tak jasne vyjadrovať. „Prečo si prišiel tak neskoro?“ možno považovať za žiadosť o informáciu. Pravdepodobnejšie však jej obviňujúci pohľad a ruky vbok manželovi hovoria: „Ty nezodpovedné chlapčisko, narobil si mi starosti. Prečo si nezavolal? Si taký bezohľadný! Skazil si celú večeru!“
Čo sa týka večere, má samozrejme pravdu. Ale keď vypukne hádka, je ohrozený aj ich vzťah? „Väčšina hádok nevypukne preto, že by sa tí dvaja nezhodovali, ale preto, lebo muž cíti, že žena neschvaľuje jeho názor, alebo žena neschvaľuje spôsob, akým sa s ňou manžel rozpráva,“ hovorí Dr. John Gray.
Niektorí majú ten názor, že doma sa môžu vyjadrovať voľne, bez akýchkoľvek zábran. No dobrý komunikátor sa snaží o harmóniu a dosiahnutie pokoja, berie do úvahy pocity počúvajúcich. Takýto rozhovor môžeme zhruba prirovnať k tomu, že manželský druh vám pohár studenej vody podá, namiesto toho, aby vám ho vychrstol do tváre. Môžeme povedať, že celý rozdiel spočíva v tom, ako sa vec naservíruje.
Uplatňovanie slov z listu Kolosanom 3:12–14 rozoženie hádky a povedie k vytvoreniu šťastného domova: „Oblečte [si] nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť. Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy. Ale okrem toho všetkého si oblečte lásku, lebo je dokonalým putom jednoty.“
[Obrázok na strane 9]
On obhajuje fakty, ona obhajuje city