Poskytovanie starostlivosti — ako sa vyrovnávať s každodenným tlakom

AK VÁM poskytovanie starostlivosti spôsobuje napätie, najmä také, aké ste neočakávali, možno máte sklon cítiť sa vinný. Možno si kladiete otázky: ‚Nie je dačo v poriadku s mojím vzťahom k rodičom? Či nežijú dospelí v mnohých kultúrach so svojimi rodičmi šťastne po celý život?‘

Vaša situácia môže byť odlišná. Rodičia sa k vám prisťahovali možno po 20, 30, 40 alebo ešte po viacerých rokoch, počas ktorých bývali oddelene od vás. To znamená, že vy i vaši rodičia ste si po väčšinu života vytvárali životný štýl a návyky nezávisle od seba. V priebehu niekoľkých desaťročí sa váš životný štýl a návyky stali možno veľmi odlišnými. No teraz, keď sa o rodičov staráte, je potrebné harmonicky zladiť váš život so životom tých, ktorí sú vo vašej starostlivosti. To môže byť oveľa ťažšie, než keby ste žili spolu po celý čas.

Okrem toho, niektorí rodičia môžu byť naozaj chorí alebo v inom ohľade potrebujú zvláštnu starostlivosť. Hoci im poskytujete všetko potrebné, čo je, pravdaže, chvályhodné, a v súčasnosti nepovažujete za potrebné umiestniť rodičov v domove opatrovateľskej služby, táto situácia pochopiteľne znamená každodennú záťaž pre všetkých. Starať sa o rodičov je prirodzené. Starnutie a choroby nie sú prirodzené. Stvoriteľovým zámerom nebolo, aby ľudia s pribúdajúcim vekom strácali silu a zdravie. Nemyslite si preto, že s vami nie je čosi v poriadku, keďže situácia si po citovej i psychickej stránke vyžaduje viac, než ste predpokladali. — 1. Mojžišova 1:26–31; Žalm 90:10.

Tlak spojený s poskytovaním starostlivosti nemusí odzrkadľovať zlé vzťahy medzi vami a rodičmi. Najmä ak medzi vami boli dobré vzťahy predtým, ako potrebovali vašu pomoc, je pravdepodobné, že všetky ťažkosti, ktoré prežívate, sú dôsledkom náročnosti poskytovanej starostlivosti. Ako sa môžete účinne vyrovnať s každodenným tlakom?

Vyrovnať sa s pocitom viny

Dokonca i ľudia, ktorí robia pre svojich rodičov všetko, čo môžu a majú robiť, mávajú niekedy pocit viny, že nerobia dosť. Neprimeraný pocit viny však môže byť problémom. Možno zistíte, že robíte rozhodnutia, ktoré majú zmierniť váš pocit viny, ale nie sú nevyhnutné pre vaše dobro či pre dobro vašich rodičov. Napríklad, čo by sa stalo, keby niektorá žena bola natoľko zaujatá poskytovaním starostlivosti, že by pre zmiernenie neprimeraného pocitu viny zanedbávala manžela a deti? Následkom toho by trpela ona, manžel i deti. Nedovoľte teda, aby váš život ovládol nepatričný pocit viny.

Mávate niekedy pocit viny, lebo sa vám zdá, že nemôžete pre rodičov nikdy urobiť dosť? Ak áno, je možné, že potreby vašich rodičov prevyšujú to, čo ste schopní im poskytnúť. Situácia môže byť taká, že bez ohľadu na to, čo robíte, je vždy viac toho, čo by sa mohlo urobiť. Navyše, ak považujete starostlivosť za prostriedok, ako sa rodičom odplatiť za všetko, čo pre vás urobili, keď ste vyrastali, vždy budete mať pocit viny, pretože sa im nikdy nemôžete odplatiť úplne.

Kniha You and Your Aging Parents poukazuje na to, že je potrebné rozhodnúť sa, koľko toho pre rodičov urobíte. Píše sa tam: „Ušetríte si veľa útrap a sĺz, ak [svoje rozhodnutia] nebudete zakladať v prvom rade na tom, čo by ste radi urobili, či dokonca na tom, čo by ste mali urobiť, ale na tom, čo môžete urobiť.“

Áno, realisticky si stanovte, čo od seba môžete očakávať. Pomocou pre vás môže byť rozhovor s dôveryhodným priateľom, ktorý pozná vaše schopnosti, vaše obmedzenia a situáciu vo vašej rodine. Môžete si vziať rodičov k sebe domov? Máte dosť miesta? Budú rodičia súhlasiť s presťahovaním? Ak nebývajú s vami, ako často ich môžete navštevovať a kedy? Ak budete robiť to, čo môžete, nemusíte mať pocit viny. Ak i tak máte pocit viny, uznajte, že tento pocit je nenáležitý, a nedovoľte, aby ovládal vaše rozhodovanie.

Podeľte sa o bremeno

Biblická kniha Kazateľ poukazuje na to, aké nezdravé je byť „príliš skazený“ alebo „príliš spravodlivý“ a že byť príliš spravodlivý vám môže „spôsobiť spustošenie“. (Kazateľ 7:16–18) To sa môže stať, ak sa pokúšate urobiť viac, než chcete, môžete a máte urobiť.

Ak ste mali svoj časový rozvrh naplnený už predtým, ako ste sa začali starať o rodičov, musíte alebo vylúčiť niektoré činnosti, alebo si zaobstarať pomoc. No mnohí, čo potrebujú pomoc, sa zdráhajú o ňu požiadať. Azda sú príliš ostýchaví alebo tvrdia, že druhí nie sú ochotní im pomôcť. Ak sa však vyčerpáte, urobíte medvediu službu sebe i všetkým okolo vás. Takú prílišnú obetavosť nazýva autorka E. Jane Mallová v knihe o poskytovaní starostlivosti „martýrskym syndrómom“. Radí: „Mali by ste mať kalendár priorít, a tromi vašimi prioritami má byť čas strávený s vaším [partnerom], čas strávený s deťmi a priateľmi a čas pre seba.“

Áno, azda budete potrebovať podeliť sa o bremeno. Kde môžete hľadať pomoc? Pomôcť vám môže rodina, priatelia, susedia a odborníci. Ale o túto pomoc musíte požiadať. A musíte požiadať priamo. Nepriame zmienky nie vždy pomáhajú. Možno vás prekvapí, kto a koľkí sú vám ochotní pomôcť, ak jasne uvediete svoje potreby, ak vaše požiadavky budú konkrétne. Môžete napríklad niekoho požiadať, aby vám pomohol urobiť v dome poriadok. Ak by vám to poskytlo potrebnú úľavu, potom nie je namieste trvať na tom, že si upracete sami, lebo ‚to nikto iný poriadne neurobí‘.

Ak máte bratov či sestry, aj oni majú zodpovednosť starať sa o rodičov. Možno ste sa až doteraz starali o rodičov úplne alebo zväčša sám — alebo sama — v presvedčení, že vaši bratia alebo sestry pomáhať nemôžu alebo nechcú. Požiadali ste ich však o pomoc priamo? Niektorí ľudia zareagujú kladne, ak im vysvetlíte, že pomoc potrebujete.

Niektorí si robia monopol na starostlivosť o rodiča v snahe získať alebo udržať si jeho uznanie. Alebo môžu nadobudnúť pocit zbožnej oddanosti, keď sa sami podujímajú na všetku prácu. Možno sa sťažujú, že ďalší im v starostlivosti o rodičov nepomáhajú, ale môžu tiež dávať najavo, že uprednostňujú tento spôsob. To môže byť istá forma prílišnej spravodlivosti. No prečo si spôsobovať zbytočné útrapy? Ak je pomoc dostupná, požiadajte o ňu a využite ju.

Ešte jedna výstraha: Neočakávajte, že vaši bratia a sestry prevezmú rovnaký diel zodpovednosti. Niekedy im to okolnosti možno dovolia, ale často im to môžu sťažovať, ak nie znemožňovať. V mnohých prípadoch je praktickejšie, ak je jeden člen rodiny hlavným opatrovníkom, zatiaľ čo ostatní členovia rodiny, najmä bratia a sestry, prispievajú finančne a zároveň rodičom telefonujú a navštevujú ich alebo si ich príležitostne vezmú k sebe, či na výlet cez víkend.

Spolunažívanie

Život v tesnej blízkosti môže dať podnet k istej podráždenosti. Návyky, ktoré by ste priateľovi ľahko prepáčili, sa u blízkeho člena rodiny môžu zdať neznesiteľné.

Môže sa tiež stať, že váš rodič povie: ‚Bol by som rád, keby si mohol so mnou tráviť viac času, ale viem, že si príliš zaneprázdnený.‘ Táto poznámka môže v sebe skrývať presvedčenie, že sa o rodiča v skutočnosti dostatočne nestaráte. Na takúto poznámku môžete zareagovať hnevom. Ale namiesto toho, aby ste sa rozhnevali, nebolo by lepšie všimnúť si skutočné želanie rodiča, ktoré je skryté za slovami, teda to, že chce tráviť s vami viac času? I keď nemôžete vyhovieť tejto žiadosti, ak veci láskavo vysvetlíte, prinesie to lepšie výsledky než zraňujúca odpoveď. — Príslovia 12:18.

Vážne úsilie pestovať vlastnosti, ktoré odporúča Biblia, nám umožní zostať láskavými, no ak je to potrebné, aj pevnými. Biblia v liste Kolosanom realisticky uznáva, že niekedy máme „proti inému dôvod na sťažnosť“. Dáva pokyn: „Ďalej sa vzájomne znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte.“ Nabáda nás tiež, aby sme si obliekli „nežnú náklonnosť súcitu, láskavosť, pokoru mysle, miernosť a zhovievavosť“. (Kolosanom 3:12–14) Takéto vlastnosti nám iste pomôžu zmenšiť na minimum podráždenosť z blízkeho spolunažívania.

Aj keď niekedy urobíte chybu, ak stratíte trpezlivosť a poviete dačo, čo ste nechceli, „nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou“. Rýchlo sa ospravedlňte a viac o veci neuvažujte. Nedovoľte, aby sa stala ďalším zdrojom pocitov viny. — Efezanom 4:26, 27.

Zachovať si súkromie

Ak žijete s rodičmi v jednej domácnosti, je ťažké zachovať si súkromie. Ale vy i vaši rodičia potrebujete určité súkromie. Môžete si s nimi o probléme pohovoriť a dohodnúť sa, že určitý čas a určité miesta budú pre vás alebo pre vašu najbližšiu rodinu súkromné. Napríklad v niektorých rodinách, no nie všade, môžu byť zatvorené dvere s označením ‚Nerušiť‘ obojstranne chápané ako označenie súkromného miesta alebo času osoby, ktorá je za nimi.

Ak miestnosť nemá dvere, rovnako dobre poslúži prenosná zástena alebo paraván. Ak je potrebné súkromie náhle narušené, môže byť vhodná taktná pripomienka. Dôležité je, aby všetci členovia rodiny rešpektovali súkromie ostatných.

Výsada

Pamätajte na to, že aj keď vám zhoršujúce sa zdravie rodičov spôsobuje bolesť, náš Stvoriteľ Jehova chce, aby sme do istej miery prežívali radosť, i keď prechádzame strastiplnými situáciami. Táto práca vám tiež môže pomôcť priblížiť sa k Stvoriteľovi, keď sa naňho spoliehate a obraciate sa naňho v modlitbách. Jedna opatrovníčka to vyjadrila takto: „Jehova mi bol vždy blízky, ale poskytovanie starostlivosti ma naučilo úplne sa na neho spoliehať. Bol to taký rozdiel, ako medzi diaľkovým telefonickým rozhovorom a tým, keď je druhá osoba pri vás. Jehova bol priamo pri mne.“

Poskytovanie starostlivosti je výsadou, ale aj povinnosťou. Zostaňte v styku s rodičmi, aby ste poznali ich potreby. Starajte sa o ich potreby a udržiavajte si pritom radosť. — Filipanom 4:4–7; 1. Petra 5:7.

[Rámček na strane 7]

Ako spríjemniť poskytovanie starostlivosti

1. Rodičia vo všeobecnosti vyžadujú od svojich dospelých detí kvalitný kontakt. To si vyžaduje priblížiť sa k rodičom a dať im najavo svoje vlastnosti. To môže byť vo vzťahu dospelého dieťaťa k rodičom ťažké. Akékoľvek posudzovanie zo strany rodičov alebo detí bude prekážkou. Ak sa má dosiahnuť dôverný vzťah, taký postoj je potrebné odložiť.

2. Ak vám jeden z rodičov rozpráva o probléme alebo starosti, s pochopením počúvajte. Odpovede, ktoré bagatelizujú ich pocity, napríklad: ‚Veď to vôbec nie je také zlé‘ alebo ‚Ja viem, to sa stáva i mne‘, môžu prehĺbiť ich negatívne pocity. Oveľa účinnejšie bude, ak sa vynasnažíte spoznať pocity rodičov, ktoré sú skryté za slovami, a potom ich uznáte a prejavíte účasť (‚Zdá sa, že práve prežívaš ťažké obdobie, ale spoločne sa cez to dostaneme‘). — Príslovia 20:5.

3. Ak ste manželským partnerom hlavného opatrovníka, podporujte ho fyzicky i citovo. Rozprávajte sa so svojím partnerom; inak vzniknú nedorozumenia. Podpora partnera je veľmi dôležitá. Jedna manželka sa sťažovala, že s nedostatkom podpory zo strany rodiny sa vyrovnávala „ťažšie než so samotnou starostlivosťou o [svoju] matku“. Naproti tomu si veľmi cenila pomoc jednej priateľky, ktorá jej príležitostne pomáhala. Povedala: „Keď mi ponúkla pomoc, dotklo sa to môjho srdca. Bolo to také príjemné a veľmi ma to k nej priblížilo.“

[Rámček na strane 10]

Ak sa niekto stará o vás

Možno ste na tej strane, ktorej sa poskytuje starostlivosť. Čo môžete robiť, aby ste pomáhali udržiavať vyrovnané a pokojné vzťahy medzi vami a vašimi deťmi?

Niektorí rodičia robia tú chybu, že sa snažia ovládať situáciu sekírovaním, vyzvedaním alebo vyvolávaním pocitu viny. Pravdepodobne viete, že výsledkom bude iba menšie sebaovládanie a väčší stres. Výsledky budú lepšie, ak svojim dospelým deťom dáte najavo, že ich rešpektujete, že rešpektujete ich súkromie a ich názory, a to aj vtedy, keď s nimi nesúhlasíte. Účinné je pravidelne svoje deti pochváliť. Jedna dospelá dcéra povedala: „Dieťa chce získať uznanie svojich rodičov bez ohľadu na svoj vek.“

V takom ovzduší lásky a úcty oznamujte deťom svoje potreby. Narážky a náznaky často narobia viac škody než úžitku. Buďte preto priami, ale láskaví. Aj keď sa v niektorej veci s deťmi nezhodnete, vaša taktnosť iste prispeje k blízkemu a úprimnému vzťahu bez nedorozumení.

[Obrázky na stranách 8, 9]

Pri starostlivosti o rodičov si urobte čas aj pre manželského partnera, pre deti a pre seba