Mladí ľudia sa pýtajú...

Ako to urobiť, aby sa mi prestal páčiť?

„MÁM 20 rokov a som pokrstenou svedkyňou Jehovu. No začala som chodiť s 28-ročným [neveriacim]. Mala som ho rada a verila som, že aj on mňa. Moji rodičia o tom nevedeli, lebo som si uvedomovala, že by s tým nesúhlasili. Keď na to prišli, ranilo ich to a boli šokovaní. Nemohli pochopiť, ako som sa mohla citovo upnúť k svetskému mužovi.“

To napísala jedna mladá kresťanka, ktorú budeme volať Monique.a Žiaľ, viacero mladých ľudí sa ocitlo v podobnej nepríjemnej situácii — zamilovali sa do neveriaceho, do niekoho, kto nemá rovnaké kresťanské presvedčenie a mravné normy ako oni, alebo sa k takému človeku cítili romanticky priťahovaní. Predchádzajúci článok v tomto seriáli (Prebuďte sa! z 22. mája 1994) ukázal, že taký vzťah sa nielenže nepáči Bohu, ale aj vážne ohrozuje šťastie a spokojnosť človeka. Mladá Ruth si túto skutočnosť uvedomila. Priznáva: „Dosť som sa zblížila s chlapcom, ktorý nebol veriaci. Lenže uvedomila som si, že ak mám mať vôbec nejaký vzťah k Jehovovi, musím skoncovať so vzťahom k tomu chlapcovi.“

Ak si kresťan, pravdepodobne vieš citovať slová Biblie z Jakuba 4:4: „Či neviete, že priateľstvo so svetom je nepriateľstvo s Bohom? Teda ktokoľvek chce byť priateľom sveta, stáva sa nepriateľom Boha.“ Ale ak si sa citovo pripútal k neveriacemu, asi nebude také ľahké tieto slová aj uplatniť. Naozaj, možno ťa premáha pomyslenie na to, že by si mal tento vzťah prerušiť. Možno sa cítiš vnútorne takmer rozorvaný. Azda sa pýtaš: ‚Ako to urobiť, aby sa mi prestal páčiť — alebo aby som ju prestal mať rád?‘

Apoštol Pavol kedysi povedal: „Podľa človeka, ktorým som vnútri, mám skutočné potešenie v Božom zákone, ale v svojich údoch badám iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a vedie ma do zajatia zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja biedny človek!“ (Rimanom 7:22–24) Možno prežívaš boj so svojimi pocitmi podobne ako Pavol. Viacero kresťanských mladých však v tomto boji zvíťazilo a boli, takpovediac, ‚vytrhnutí z ohňa‘. (Porovnaj Júdu 23.) Ako? Tým, že skoncovali s deštruktívnym vzťahom skôr, než spôsobil nenapraviteľnú škodu.

Dostať pomoc

Keď mal napríklad Mark ešte len štrnásť rokov, rozvinul to, čo sám nazýva „vážnym pobláznením sa“ do neveriaceho dievčaťa. Nepokúšal sa však hľadať pomoc, ale skôr uchovať svoje city v tajnosti. No jeho city k tomu dievčaťu iba silneli. Zakrátko jej už tajne telefonoval. Keď mu začala telefonovať aj ona, netrvalo dlho, a jeho rodičia prišli na to, čo sa deje.

Neurob tú istú chybu a nepokúšaj sa riešiť tento problém sám. V Prísloviach 28:26 sa hovorí: „Kto sa spolieha na svoje vlastné srdce, je hlúpy, ale kto chodí v múdrosti, ten unikne.“ V prvom rade, naozaj by si sa dostal do tejto situácie, keby tvoj úsudok nebol trocha oslabený? Naše city občas prevládnu nad naším rozumom a potrebujeme pomoc niekoho, kto má jasnejšiu hlavu a je objektívnejší. Tvoji rodičia ti asi môžu najlepšie pomôcť, najmä ak sú bohabojní. Pravdepodobne ťa poznajú lepšie ako ktokoľvek iný. Aj oni boli raz mladí a ľahko môžu pochopiť, čo prežívaš. V Prísloviach 23:26 biblický pisateľ Šalamún nabáda: „Syn môj, daj mi svoje srdce a nech majú tvoje oči potešenie v mojich vlastných cestách.“ Prečo nedať rodičom svoje srdce a nezdôveriť sa im, že potrebuješ pomoc?

Práve to urobil mladý Jim. Bol zmietaný svojimi citmi, keď sa až po uši zamiloval do jedného dievčaťa v škole. Hovorí: „Napokon som poprosil o pomoc svojich rodičov. To bol kľúč k tomu, aby som prekonal svoje pocity. Rodičia mi veľmi pomohli.“ Keďže Jim zakúsil milujúcu podporu svojich rodičov, dáva túto radu: „Myslím, že iní mladí kresťania by nemali otáľať s rozhovorom so svojimi rodičmi. Komunikujte s nimi. Porozumejú vám.“

Mladý Andrew využil v podobnej situácii ešte inú pomoc. O svojej účasti na miestnom krajskom zjazde Jehovových svedkov hovorí: „Jeden z prejavov ma zasiahol. Krajský dozorca dal mocnú radu, aby sme nepestovali vzťah k osobám opačného pohlavia, ktoré nie sú kresťanmi. Vedel som, že musím ihneď napraviť svoje zmýšľanie.“ Čo urobil? Najprv sa porozprával so svojou mamou, svojím jediným rodičom, a mal osoh z jej rady. Potom sa obrátil aj na istého staršieho v miestnom zbore Jehovových svedkov, ktorý bol schopný poskytnúť ďalšiu pomoc. Zboroví starší môžu byť pre skľúčených „ako úkryt pred vetrom a ako skrýša pred lejakom“. (Izaiáš 32:2) Prečo sa neobrátiť na niektorého z nich a nezdôveriť sa mu s tým, čo ťa trápi?

Celkom sa rozísť

Keď Markovi rodičia odhalili jeho tajný vzťah, ihneď na to reagovali. „Celkom otvorene mi povedali, aby som ten vzťah skončil,“ hovorí Mark. „Najprv som reagoval spurne. Nasledovala hlasná slovná výmena, na čo som sa zavrel do svojej izby. Ale o chvíľu som už uvažoval nad realitou a uvedomil som si, že to dievča a ja máme rozdielne ciele. Nešlo to dohromady.“ Áno, uvažovanie o reálnych stránkach situácie ti môže pomôcť schladiť tvoje city. Pýtaj sa sám seba: ‚Má ten človek rovnaké ciele, presvedčenie, mravné normy ako ja? Keby sme sa vzali, podporoval by moje úsilie uctievať Boha? Má rovnaké nadšenie pre duchovné veci ako ja? Ozaj, aký súlad by mohol byť v takom vzťahu?‘ — Porovnaj 2. Korinťanom 6:14–18.

Celkom sa rozísť však nebude ľahké. Monique, ktorú sme spomenuli v úvode, pripúšťa: „Pri dvoch príležitostiach som sa pokúšala vzťah ukončiť, ale bezúspešne. Nechcela som ho úplne nechať. Pokúšala som sa vydávať mu svedectvo v nádeji, že prijme Jehovu. Raz dokonca prišiel na nedeľné zhromaždenie. Ale nemal nijaký opravdivý záujem o Jehovu. Uvedomila som si, že je správne nadobro ho nechať.“

To nám pripomína Ježišove slová v Matúšovi 5:30. Hovoril tu o veciach, ktoré by niekomu mohli brániť, aby vošiel do Božieho Kráľovstva — o veciach, ktoré by mu mohli byť natoľko drahé ako pravá ruka. Ježiš napriek tomu radil: „Odsekni ju a odhoď od seba. Lebo je pre teba užitočnejšie, aby si stratil jeden zo svojich údov, než aby sa celé tvoje telo dostalo do gehenny [symbol večného zničenia].“ V súlade s touto zásadou odvážne zájdi za človekom, s ktorým si sa zaplietol, a ,hovor pravdu‘. (Efezanom 4:25) Na nejakom verejnom mieste — nie osamote ani v dajakej romantickej situácii — mu priamo oznám, že medzi vami je koniec. Mladá Sheila spomína: „Pomohlo mi to, že som podnikla rozhodné kroky. Už žiadne spoločné obedy. Žiadne stretávanie sa počas povinného štúdia. Objasnila som mu svoj postoj.“ Kresťanské dievča Pam bolo rovnako odmerané: „Nakoniec som mu povedala, aby ma nechal na pokoji, a proste som ho ignorovala.“

Prekonať bolesť

Následkom takého rozchodu sa možno cítiš ako žalmista, ktorý povedal: „Som rozrušený, sklonil som sa hlboko až do krajnosti; celý deň chodím smutný.“ (Žalm 38:6) Určité obdobie žiaľu je celkom prirodzené. Biblia uznáva, že je „čas plakať“. (Kazateľ 3:4) Ale nemusíš žialiť navždy. Bolesť sa časom zmenší. „Áno,“ priznáva Mark, „prežíval som obdobie žiaľu. Moji rodičia to vycítili a rozšírili moje spoločenstvo s inými kresťanskými mladými. To mi veľmi pomohlo.“ Andrew, ktorý sa po takom rozchode tiež cítil skľúčený, hovorí: „Pomohli mi starší. Zapojil som sa tiež vo väčšej miere do kazateľského diela a zblížil som sa s niektorými kresťanskými bratmi, ku ktorým som mal dobrý vzťah.“ Áno, zamestnávaj sa duchovnou činnosťou. (1. Korinťanom 15:58) Môže ti pomôcť aj nejaká telesná aktivita alebo cvičenie. Vyhýbaj sa samote. (Príslovia 18:1) Zameraj svoju myseľ na veci, ktoré sú radostné a budujúce. — Filipanom 4:8.

Pamätaj aj na to, že Jehova sa bude tešiť z tvojho odvážneho postoja. Cíť voľnosť približovať sa k nemu v modlitbe o pomoc a podporu. (Žalm 55:22; 65:2) „Veľa som sa modlila,“ spomína mladá Sheila. Nie, nie je ľahké skoncovať so škodlivým vzťahom. Sheila pripúšťa: „Aj keď je už po všetkom, niekedy naňho myslím a som zvedavá, čo robí. Ale človek sa drží svojho rozhodnutia, lebo vie, že tým robí radosť Jehovovi.“

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 18]

Priamo tomu človeku oznám, že medzi vami je koniec