Večer v opere

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Taliansku

TYPICKÝ disharmonický zvuk orchestra ladiaceho nástroje náhle tíchne a svetlá hasnú. Dirigent, privítaný krátkym potleskom, kráča na pódium a úklonom ďakuje publiku. Potom, v absolútnom tichu, dvíha ruky a veliteľským gestom vedie orchester úvodnými tónmi predohry. Zažili ste už niekedy taký vzrušujúci okamih, akým je začiatok opery? Radi by ste ho zakúsili? A čo je vlastne opera? Aký má pôvod?

Opera je zhudobnené divadelné predstavenie drámy (opera seria) alebo veselohry (opera buffa) a pozostáva z jednej alebo z viacerých častí čiže dejstiev; postavy svoje úlohy spievajú. Opera sa skladá z viacerých prvkov: z textu drámy čiže libreta (dielo spisovateľa alebo básnika); z hudby, ktorú zloží skladateľ; zo spevu, tanca, scény a kostýmov. Muzikály sa podobajú operám, ale majú oveľa ľahší štýl. Možno ste videli filmy, ako napríklad West Side Story alebo Oklahoma, v ktorých herci niekedy namiesto rozprávania spievajú.

Existuje veľa rôznych druhov opier: opery od Wolfganga Amadea Mozarta a Gioacchina Rossiniho boli opísané ako brilantné; od Giuseppe Verdiho ako živé a vzrušujúce; od Richarda Wagnera ako zložité, pomalé a vážne; opery Georgea Bizeta ako pestré a veselé; Giacoma Pucciniho ako sentimentálne.

Pôvod hudby a piesní sa viac-menej časovo zhoduje so začiatkom ľudskej histórie. (1. Mojžišova 4:21; 31:27) Počas existencie ľudstva bolo vyrobených množstvo hudobných nástrojov a približne v jedenástom storočí bol zavedený spôsob zapisovania hudby. Encyklopédie hovoria, že opera má svoj pôvod vo Florencii (Taliansko) a vznikla koncom 16. storočia. Na opísanie rôznych aspektov tejto formy skladby sa v mnohých jazykoch používa veľa talianskych výrazov (opera, libreto, soprán, tenor), ktoré svedčia o pôvode opery. Ako sa opera šírila do rôznych častí Európy, prechádzala mnohými zmenami. Dnes možno nájsť operné scény po celom svete.

Aby sme sa dozvedeli viac, počúvajme rozhovor Antonella, ktorý žije v talianskom Miláne, s jeho priateľom Maxom, ktorý je tu na návšteve zo Švajčiarska. Antonello a Max prežívajú nezvyčajný a vzrušujúci večer v milánskej La Scale, ktorá je jednou z najznámejších operných scén.

V opere

Max: V sprievodcovi, ktorého si mi dal, som čítal, že La Scala bola slávnostne otvorená roku 1778 a po vážnom poškodení následkom bombardovania počas druhej svetovej vojny bola obnovená a opäť slávnostne otvorená roku 1946. V tej knižočke sa tiež píše, že budova môže pojať vyše 2000 divákov.

Antonello: To je pravda. Ako vidíš, budova bola postavená v klasickom tvare podkovy, v tvare, ktorý prijala väčšina operných scén sedemnásteho až devätnásteho storočia. Po celom obvode je nad sebou šesť radov lóží; nižšie položené miesto pre orchester sa nachádza pred javiskom. La Scala nie je ani najstaršou, ani najväčšou operou na svete. Povestnou sa stala tým, že tu boli po prvý raz predvedené viaceré operné predstavenia a vystupovali tu mnohí slávni dirigenti a speváci. Medzi nimi bol aj slávny dirigent Arturo Toscanini, ktorý dirigoval bez partitúry. Hovorí sa, že akustika La Scaly je dokonalá, čo je pre budovu opery podstatné, lebo hudba ani hlasy sa nezosilňujú mikrofónmi a zosilňovačmi.

Max: Môžeš mi povedať niečo o operných spevákoch?

Antonello: Existuje šesť druhov hlasov. Tri mužské — bas, barytón a tenor — a tri zodpovedajúce ženské hlasy — alt, mezzosoprán a soprán. Bas a alt sú najhlbšie, zatiaľ čo tenor a soprán sú navyššie hlasy každej skupiny. Barytón a mezzosoprán sú stredné hlasy.

Keď sa niekto chce stať dobrým operným spevákom, musí byť v prvom rade obdarený pekným hlasom a potom musí dlhé roky študovať na špeciálnej škole. Bez takého školenia, ktoré naučí študenta naplno využívať kvality svojho hlasu, sa nikto nemôže stať operným spevákom. Čoskoro uvidíš sólistov. Spozoruješ, že aj keď niekedy hrajú úlohy zaľúbených zidealizovaných mladých žien a mužov, všetci sú, až na málo výnimiek, dospelí ľudia, silnejšej postavy. Vieš prečo?

Max: Nie, som zvedavý, aký to má dôvod.

Antonello: Pretože vrchol svojej kariéry dosahujú v dospelosti a aby mohli spievať v opere, musia byť fyzicky silní. Nie je ľahké naplno spievať vysoké tóny opakovane dlhý čas. Povrávalo sa, že slávna sopranistka Maria Callasová, ktorá často spievala tu v La Scale v päťdesiatych rokoch, začala hlasovo upadať po tom, ako sa podrobila prísnej diéte, aby zoštíhlela. Tak, Max, namiesto toho, aby si sa rozptyľoval vonkajším vzhľadom sólistov, radšej by si mal vnímať ich hlas. Pozri! Prichádza dirigent. Vezmi si operný ďalekohľad, aby si lepšie videl spevákov a celé predstavenie. Už len jedna rada: Aby si mal z opery čo najviac, sústreď sa na hudbu a spev tak ako v prvom dejstve.

Čo sa deje v zákulisí?

Max: Aký dlhý potlesk! Speváci majú naozaj krásne hlasy. Ako dlho bude trvať prestávka?

Antonello: Asi 20 minút. Ale vieš, čo sa cez prestávku deje za oponou?

Max: Neviem si to predstaviť.

Antonello: Panuje tam horúčkovitá činnosť! Pod vedením javiskového majstra špecializovaní kulisári, strojníci, elektrikári, tesári a iní pracovníci, dokonale zohratí, rozoberajú dekoráciu javiska a stavajú novú scénu. Dnes sú operné budovy vybavené modernou technikou na rýchlu zmenu scény, niekedy dokonca aj počas predstavenia. Na zdvíhanie a spúšťanie častí javiska sa používajú hydraulické plošiny, výťahy a iné strojové zariadenie. Všetky opery sú vybavené zariadením na zvláštne triky alebo scénické efekty — na výrobu pary, ktorou sa napodobňujú oblaky alebo hmla, na vytváranie dymových efektov, zvukov dažďa alebo vetra, ba dokonca aj rachotu hromu a blýskania. Systém reflektorov rôznej intenzity môže vytvárať scénické efekty a kužely farebného svetla, ktoré vždy budú upútavať.

Max: My si tu sedíme, pozeráme a počúvame operu. Ale čo sa deje cez predstavenie v zákulisí?

Antonello: To je zaujímavé, Max. Zatiaľ čo my pohodlne sledujeme predstavenie, za scénou a kulisami pracuje malá armáda ľudí. Predstav si, čo by sa stalo, keby spevák, zbor alebo tanečníci nenastúpili v správny okamih. V zákulisí sleduje inšpicient alebo inšpicienti s partitúrou v ruke orchester a dávajú spevákom pokyn, aby v pravú chvíľu vyšli na javisko. Zbormajster podobne usmerňuje zbor.

V strede javiska je šepkár, skrytý pred obecenstvom v tamtej búdke. Sleduje pohyby dirigenta cez televíziu s uzavretým okruhom a z libreta číta text chvíľku skôr pred sólistami pre prípad, že by spevák text zabudol.

Napokon režisér dohliada na zmeny scény a na hromadné vstupy veľkého počtu hercov na scénu a dáva pozor aj na osvetľovačov, aby kužely farebného svetla boli v pravú chvíľu nasmerované na správnu časť javiska. Boli vypracované plány na vybavenie La Scaly dvoma otáčavými javiskami alebo prepadliskami tak, ako je to v iných divadlách, na uľahčenie prípravy scény, aby sa mohlo pracovať na viacerých scénach súčasne.

Max: Toľko ľudí a toľko práce na uvedenie opery! Žasnem!

Antonello: Ó áno! Veľké operné divadlá majú stály orchester, zbor a tanečnú skupinu — stovky umelcov. Potom je tam množstvo ďalších, ak počítaš aj remeselníkov, krajčírov, obuvníkov, tesárov, maskérov, osvetľovačov a jedného alebo viac scénografov, ktorí vyrábajú a maľujú scénu. Okrem toho je potrebný personál na zaistenie bezpečnosti, administratíva a ďalšie služby.

Opery založené na Biblii

Max: Sú nejaké opery založené na Biblii?

Antonello: Áno, mnohé. Opera čerpala zo širokej oblasti námetov — z dejín starých národov, z mytológie, zo stredovekých legiend, z diel Williama Shakespeara a iných pisateľov. Opera Nabucco, čo je skrátená podoba mena Nabuchodonozor, od talianskeho skladateľa Giuseppe Verdiho, rozpráva o Židoch, ktorí boli ako otroci odvedení z Jeruzalema do Babylona. Gioacchino Rossini, ďalší taliansky skladateľ, zhudobnil Mosèa (Mojžiša) a francúzsky skladateľ Charles-Camille Saint-Saëns zložil operu Samson et Dalila (Samson a Dalila). Dej týchto drám sa nepridržiava presne Biblie, ale je zaujímavé vedieť, že v týchto troch operách je spomenuté Božie meno Jehova.

Max: Naozaj? Vedel som, že sa spomína v Händlových a Bachových dielach, no nevedel som, že je aj v lyrickej opere.

Antonello: V závere opery Nabucco zbor spieva o ‚veľkom Jehovovi‘ a veľkňaz Zechariáš spomína Božie meno. V Rossiniho opere Mojžiš vzýva ‚Iehovu‘, zatiaľ čo v opere Samson et Dalila je veľakrát spomenuté meno ‚Iehova‘ alebo ‚Jehova‘.

Max: To je naozaj zaujímavé.

Antonello: Potom je tu niekoľko ďalších opier s biblickým námetom. Medzi nimi Salome od Richarda Straussa, Moses und Aron (Mojžiš a Áron) od Arnolda Schönberga a Debora e Jaele (Debora a Jáel) od Ildebranda Pizzettiho. Ale pozri! Začína sa posledné dejstvo.

Čarovný večer

Antonello: Páčila sa ti opera?

Max: Páčila, najmä preto, že som si vďaka tvojmu návrhu prečítal obsah, a tak som mohol sledovať dej. Inak by ho bolo ťažké sledovať.

Antonello: V skutočnosti je nemožné rozumieť každému slovu, ktoré spievajú sólisti a zbor, pretože hudba niekedy prehluší spev a vo vysokých tóninách je niekedy ťažké zachytiť slová. V mnohých operných scénach dnes dávajú divákom preklad textu alebo opis deja, takže obecenstvo môže lepšie sledovať hru.

Max: Bolo to vynikajúce predstavenie, Antonello. Pekná hudba a spev nás skutočne podnecujú vážiť si Stvoriteľa, ktorý dal človeku dar hlasu a schopnosť komponovať, hrať a vnímať hudbu. Ďakujem ti, že si mi pripravil taký príjemný a vzrušujúci večer.

[Obrázok na strane 24]

La Scalla, hľadisko

[Prameň ilustrácie]

Lelli & Masotti/​Teatro alla Scala

[Obrázok na strane 25]

La Scalla (Miláno, Taliansko)

[Prameň ilustrácie]

Lelli & Masotti/​Teatro alla Scala

[Obrázky na strane 26]

Hore: Scéna z opery „Samson a Dalila“

[Prameň ilustrácií]

Winnie Klotz