Kalifornské zemetrasenia — kedy príde to „veľké“?
ZEM sa triasla. Praskalo plynové potrubie. Rúcali sa budovy. Zúril oheň. Je to opis nedávneho zemetrasenia v Los Angeles? Nie. Bolo to zemetrasenie, ktoré 18. apríla 1906 postihlo San Francisco. Toto zemetrasenie a trojdňový oheň, ktorý nasledoval, zničili 512 blokov domov v centre mesta a vyžiadali si asi 700 životov.
Čo zapríčiňuje také katastrofy?
Vedci sa to pokúšajú vysvetliť pomocou teórie tektoniky dosiek. Hovoria, že zemská kôra leží asi na 20 pevných doskách čiže platniach hornín a že tieto dosky sa pomaly pohybujú, posúvajúc sa jedna vedľa druhej a na určitých miestach i jedna pod druhú. Pacifická doska sa pomaly posúva smerom na sever popri severoamerickej doske. Zóna posuvu medzi týmito dvoma doskami sa volá zlom San Andreas. Tiahne sa od konca Kalifornského zálivu smerom na sever v dĺžke asi 1050 kilometrov a stráca sa v Tichom oceáne blízko San Francisca.
Tieto dosky sa pohybujú veľmi pomaly, asi takou rýchlosťou, akou vám rastú nechty — zhruba niekoľko centimetrov za rok. Keď sa dosky v snahe posúvať sa popri sebe zaseknú, v priebehu mnohých rokov sa tam stupňuje tlak. Potom sa možno uvoľnia s explozívnou silou.
Zlom San Andreas prechádza vo vzdialenosti 53 kilometrov severovýchodne od Los Angeles a blízko San Francisca vstupuje do Tichého oceánu. Prekvapuje teda, že Kalifornčania majú obavy pred takzvaným „veľkým zemetrasením“?
San Francisco
Po zemetrasení v roku 1906 zostal severný koniec zlomu San Andreas relatívne pokojný. Potom, 17. októbra 1989 o 17.04, asi 50 miliónov Američanov viselo očami na televíznych obrazovkách a pozeralo baseballový turnaj World Series zo San Francisca. Zrazu začali kamery poskakovať. Asi 100 kilometrov južne od San Francisca sa obe strany zlomu San Andreas prudko posunuli popri sebe a spôsobili zemetrasenie, ktoré pripravilo o život 63 ľudí, zničilo diaľnice, rozbilo automobily a zanechalo tisíce ľudí bez domova. Ale bolo oveľa slabšie než očakávané „veľké zemetrasenie“ s predpokladanou magnitúdou 8.a
Už na jar roku 1985 americký úrad pre geologický prieskum predpovedal, že do piatich rokov od roku 1988 nastane zemetrasenie s magnitúdou 6 blízko mestečka Parkfield asi na polceste medzi Los Angeles a San Franciscom. Dúfali, že štúdiom zemského pohybu pred týmto očakávaným zemetrasením sa naučia, ako predpovedať zemetrasenia a ako nadobudnúť schopnosť varovať ľudí možno hodiny alebo aj dni pred tým, než ich postihne zemetrasenie. Táto štúdia stála 15 miliónov dolárov, no zemetrasenie vôbec nenastalo. Ako raz povedal William Ellsworth z amerického úradu pre geologický prieskum, „interpretácia seizmických modelov je neexaktnou vedou“.
Zemetrasenie pri Landerse
Dňa 28. júna 1992 teda nikto neočakával, že riedko osídlenú oblasť blízko Landersu na juhu kalifornskej Mohavskej púšte postihne zemetrasenie s magnitúdou 7,5. Časopis Time o tomto zemetrasení napísal: „Za niekoľko hrozných sekúnd zmenilo smer ciest, pomenilo miesta na parkovanie, nevyspytateľným spôsobom mnohonásobne pretvorilo krajinu a len zázrakom si vyžiadalo iba jeden život.“ Na zemetrasenie s takou magnitúdou bola škoda nepatrná.
A tak ani toto nebolo tým „veľkým zemetrasením“. V skutočnosti ani nevzniklo v zlome San Andreas, ale v jednom z menších zlomov, ktoré sú naokolo.
Je však možné, že zemetrasenie pri Landerse spolu s menším zemetrasením neďaleko jazera Big Bear prebudili susedné časti zlomu San Andreas. Vedci sa vyjadrili, že zaseknuté dosky pozdĺž najjužnejšieho úseku San Andreas sa so 40-percentnou pravdepodobnosťou náhle uvoľnia niekedy v priebehu nasledujúcich 30 rokov. To by mohlo vyvolať „veľké zemetrasenie“, ktoré už dlho vzbudzuje obavy, pri magnitúde 8 asi päťkrát silnejšie, ako bolo to pri Landerse.
Los Angeles
Ďalej, 17. januára tohto roku o 4.31 sa prebudilo na otrasy Los Angeles. Usudzuje sa, že dajaká časť horniny asi 18 kilometrov pod povrchom husto obývaného údolia San Fernando v Los Angeles sa posunula približne o 5,5 metra pozdĺž zlomu ukrytého v hĺbke. Tento desaťsekundový otras s magnitúdou 6,6 si vyžiadal najmenej 57 životov. Je tragické, že 16 ľudí zahynulo v jednej obytnej budove, ktorá sa zrútila. Istý muž, ktorý prežil, bol osem hodín uväznený pod 20 tonami betónu v spadnutej budove na parkovanie. Zrútenie diaľnice prerušilo hlavnú mestskú tepnu smerom na sever. Boli zavreté kostoly, školy, obchody a veľké nemocnice. Ako to často býva, rodiny s nižším príjmom boli poškodené najviac, pretože žili v starších budovách, ktoré boli postavené skôr, ako sa zaviedli moderné stavebné predpisy na ochranu pred zemetraseniami.
Toto zemetrasenie demonštrovalo, aké problémy môžu vzniknúť aj v prípade menších miestnych zlomov nachádzajúcich sa priamo pod väčším mestom. Pokiaľ ide o ľudí, každé zemetrasenie je pre nich tým „veľkým“, ak žijú v jeho epicentre!
Nebyť prísnych miestnych stavebných predpisov, skaza by bola oveľa väčšia. Každé zemetrasenie dáva ponaučenie, ktoré to azda uľahčí nabudúce. Niektoré diaľničné nadjazdy, ktoré boli zosilnené po predošlých zemetraseniach, vydržali aj toto; iné nie. No ozajstná skúška príde, ak nejaké väčšie zemetrasenie — skutočne to najväčšie — náhle nastane blízko dajakého väčšieho mesta. Azda opäť blízko Los Angeles?
Má prísť druhé „veľké zemetrasenie“?
‚Och, nie! Nijaké ďalšie! Jedno je až priveľa!‘ Avšak niektorí geológovia počítajú v blízkej budúcnosti s ďalšími veľkými zemetraseniami. Časopis New Scientist z 22. januára 1994 uviedol: „Odborníci upozorňujú, že nebezpečné zlomové línie, ktoré prechádzajú popod Los Angeles, by mohli spôsobiť ‚veľké zemetrasenie‘, práve také ničivé ako to, ktoré sa očakáva v zlome San Andreas... Losangelská panva je výnimočne bohatá na kryhové prešmyky, lebo zlom San Andreas — ktorý z väčšej časti prechádza štátom zo severu na juh — sa pri Los Angeles stáča na západ a to na tom mieste spôsobuje mimoriadne tlaky. Putujúca pevnina na pacifickej doske sa dajako musí dostať okolo tohto ohybu a pokračovať vo svojej ceste smerom na sever.“
Geológovia si myslia, že pri tomto pohybe pacifickej dosky vznikla v losangelskej panve sieť kryhových prešmykov. Jeden z nich vyvolal zemetrasenie, ktoré tam zažili začiatkom tohto roku. Pokiaľ ide o toto zemetrasenie, časopis New Scientist po prvej správe pokračoval o týždeň nato touto správou: „Vedci sú aj naďalej presvedčení, že zlom, ktorý je na vine, je nejaký prešmyk — miesto, kde sa skalná platňa vysúva na inú a posúva sa po nej. Počas zemetrasenia v minulom týždni sa pohorie Santa Susana severne od epicentra zdvihlo aspoň o 40 centimetrov a súčasne sa posunulo o 15 centimetrov na sever.“
Kerry Sieh, geológ z inštitútu Caltech, je toho názoru, že menšie kryhové prešmyky križujúce losangelskú panvu by mohli byť práve také nebezpečné ako neustále očakávané zemetrasenie s magnitúdou 8 v zlome San Andreas. Potom sa Sieh pýta, mysliac na Los Angeles: „Je možné, že by dajaké naozaj veľké zemetrasenie s magnitúdou 8 prišlo spod centra mesta?“ Znepokojujúca otázka vzhľadom na milióny ľudí, ktoré sú v ňom!
Kalifornčania zrejme žijú so zemetraseniami tak, ako iní ľudia žijú s hurikánmi, záplavami či tornádami.
[Poznámka pod čiarou]
a Pojem „magnitúda“ sa vzťahuje na stupnicu magnitúdového momentu. Základom pre túto stupnicu je priamo posun horniny pozdĺž zlomu. Richterova stupnica meria amplitúdu seizmických vĺn, a preto udáva silu zemetrasenia nepriamo. Pre väčšinu zemetrasení tieto dve stupnice obvykle udávajú podobné výsledky, hoci stupnica magnitúdového momentu je presnejšia.
[Mapa na strane 16]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Línie kryhových prešmykov v losangelskej panve
Zlom San Andreas
Los Angeles
TICHÝ OCEÁN
[Obrázok na strane 15]
Poškodená diaľnica po losangelskom zemetrasení v roku 1994
[Prameň ilustrácie]
Hans Gutknecht/Los Angeles Daily News
[Obrázok na strane 17]
Plamene šľahajúce z plynového potrubia roztrhnutého pri zemetrasení v roku 1994
[Prameň ilustrácie]
Tina Gerson/Los Angeles Daily News
[Obrázok na strane 18]
Táto časť losangelskej diaľnice sa zrútila pri desaťsekundovom otrase s magnitúdou 6,6
[Prameň ilustrácie]
Gene Blevins/Los Angeles Daily News