Pomáhajte svojim deťom zvládnuť problémy v škole
ZHORŠUJÚCE sa podmienky vo svete nás postihujú všetkých vrátane našich detí. Božie Slovo, Biblia, presne predpovedala, že v našich dňoch „nastanú kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať“, a „zlí ľudia a podvodníci budú postupovať od zlého k horšiemu“. (2. Timotejovi 3:1–5, 13) A tak štúdium je dnes spojené s mnohými ťažkosťami, lebo žiaci sa boria so situáciami, ktoré ich rodičia zažili iba veľmi zriedka. Teda čo môžu rodičia robiť, aby pomohli svojim deťom vyrovnávať sa s tým?
Tlak vrstovníkov
Väčšina detí občas zakúsi tlak vrstovníkov. Jeden mladý francúzsky študent lamentuje: „Rodičia a spoločnosť robia, čo môžu, ale to nestačí. Mladí delikventi tyranizujú iných mladých... Rodičia, ktorí nedozerajú na svoje deti, nie sú rodičmi.“
Zodpovední rodičia sa snažia pomôcť svojim deťom rozvinúť si duchovné vlastnosti, ktoré im dodajú vnútornú silu potrebnú na to, aby odolali škodlivému tlaku vrstovníkov. „Vyvíjame skutočné úsilie, aby sme pomohli svojim deťom vybudovať si sebaúctu,“ vysvetľuje jeden otec, „aby nepovažovali za žiaduce uznanie svojich vrstovníkov. Keď pre nich nebude dôležité, aby boli ako ostatné deti, bude pre nich ľahšie povedať nie, keď by mali povedať nie.“ Aby tento rodič naučil svoje deti zvládnuť ťažké situácie, vyhradzuje si pre svoju rodinu čas na to, aby si zahrali úlohy študenta a učiteľa či spolužiaka a predvádzali skutočne ťažké situácie, ktoré môžu nastať, a demonštrovali spôsoby, ako takéto situácie môžu zvládnuť. Buďte rodičmi, ktorí deti podporujú a pomáhajú im nadobudnúť sebaistotu.
Neslušná reč
S celosvetovým poklesom mravných zásad sa neslušná reč stáva bežnou vecou. V mnohých krajinách ju dokonca často počuť v takzvanom najviac sledovanom čase v televízii. A tak na školských ihriskách, na chodbách a v triedach počuť oplzlosti.
Niektorí učitelia ospravedlňujú vlastné kliatby a nadávky argumentom, že študenti si potom môžu vytvoriť k takej reči vlastný postoj. Ale takýto spôsob jednoducho vedie študentov k prijatiu týchto nemravných výrazov ako súčasti prijateľnej každodennej reči.
Múdry rodič vysvetlí láskavým spôsobom, prečo v ich rodine nie je dovolené používanie takých slov. Môže tiež predchádzať problému neslušnej reči vo vyučovaní tak, že skontroluje školské osnovy, aby zistil, aké knihy bude dieťa čítať. Ak niektorá z vybraných kníh obsahuje neslušnú reč alebo sa vyznačuje nemravnosťou, azda môže požiadať učiteľa, aby zvolil podobnú knihu s prijateľným obsahom. Vyrovnaný prístup dokazuje rozumnosť. — Filipanom 4:5.
Nemravnosť a drogy
Z prieskumov vyplýva, že mnohí rodičia priznávajú „prílišnú hanblivosť alebo rozpaky otvorene si doma pohovoriť o námete [sexuálnej výchovy]“. Namiesto toho sa spoliehajú na školu, že poskytne deťom presné informácie. Ale londýnske noviny The Sunday Times uvádzajú, že podľa jedného skúseného učiteľa je dnešný nezvykle vysoký počet tehotenstiev mladistvých „skôr vecou morálky než neznalosti spôsobov antikoncepcie“. Rodičia majú najlepšiu možnosť, aby vštepili svojim deťom také zásady správania, aké očakávajú, že ich deti budú dodržiavať.
To isté platí aj o zneužívaní drog, kde nedostatok rodičovského usmerňovania problém zhoršuje. „Čím nepríťažlivejší sa dieťaťu zdá rodinný život,“ píše sa vo Francoscopie 1993, „tým má dieťa väčšiu tendenciu nájsť si náhradu. Jednou z nich sú často drogy.“ „Je náročné byť rodičom,“ uznáva Micheline Chabanová-Delmasová, prezidentka nadácie Toxicomanie et Prévention Jeunesse (Toxikománia a ochrana mládeže). „Musíte byť ustavične na stráži; drogy sú často prejavom, ktorý upozorní rodičov, že niečo nie je v poriadku. Keď si dospievajúci myslí, že matka alebo otec mu nevenujú pozornosť, a niekto mu ponúkne drogy, môžu sa mu zdať zázračným riešením jeho problémov.“
Jeden rodič z Kanady vysvetľuje, ako s manželkou prejavujú skutočný záujem o vzdelanie svojej dospievajúcej dcéry: „Vozíme Nadinu do školy a zo školy. Cestou obyčajne vedieme rozhovor, ktorý ukáže, aký mala deň. Keď zistíme niečo skutočne vážne, buď sa s ňou o tom porozprávame hneď, alebo sa vrátime k problému opäť pri večeri alebo pri rodinnom rozhovore.“ Podobne môžete i vy prejavovať lásku svojmu dieťaťu a ozajstný záujem oň tak, že sa s ním stále budete otvorene rozprávať.
Šikanovanie a násilie
Šikanovanie je „jedným z najzákernejších problémov školy“, píše Maureen O’Connorová v knihe How to Help Your Child Through School (Ako pomáhať svojmu dieťaťu absolvovať školu). Všíma si aj to, že „akokoľvek veľké je trápenie, ktorým obete trpia, často nie sú ochotné povedať o tom dospelým zo strachu, aby neboli označení za ‚udavača‘“.
Je poľutovaniahodné, že niektorí učitelia považujú šikanovanie za normálne správanie. Ale mnohí ďalší súhlasia s pedagógom Pete Stephensonom, ktorý je presvedčený, že šikanovanie je určitou „formou zneužívania“, a tvrdí, že „pre týchto tyranov nie je najlepšie, aby sa im dovolilo v šikanovaní pokračovať“.
Čo však môžete urobiť, keď sa vaše dieťa stane obeťou šikanovania? „Prvou obrannou líniou,“ píše M. O’Connorová, „musí byť komunita dospelých, v ktorej [obete] žijú.“ Porozprávajte sa o veciach s chápajúcim učiteľom. To uistí vaše dieťa, že obidvaja považujete také agresívne správanie za neprijateľné. Mnohé školy prijali jasné opatrenia proti šikanovaniu a učitelia o tom otvorene v triede hovoria.
Natalie sa stala obeťou šikanovania pre svoje náboženstvo. „Pretože som Jehovovou svedkyňou, napádali ma a niekedy mi roztrhali veci,“ spomína. Aby sa problém vyriešil, pohovorila si o záležitosti s rodičmi, ktorí jej navrhli porozprávať sa s učiteľmi. Urobila to. „Chopila som sa iniciatívy a zatelefonovala som aj rodičom dvoch mojich spolužiakov, ktorí ma šikanovali,“ dodáva. „Keďže som im mohla vysvetliť problém, veci sa teraz veľmi zlepšili. Tak som získala dôveru svojich učiteľov a väčšiny svojich spolužiakov.“
Niekedy rodičia zistia, že ich dieťa nie je obeťou, ale tyranom. Vtedy urobia dobre, ak sa bližšie pozrú na to, čo sa deje doma. „Deti, ktorých agresívne správanie je výraznejšie, pochádzajú obyčajne z rodín, kde rodičia dostatočne neriešia konflikty,“ píšu londýnske noviny The Times dodávajúc: „Násilnícke správanie je naučeným postupom.“
Na niektorých miestach dosahuje násilie epidemické rozmery. Keď politické nepokoje takmer znemožnia vyučovanie, deti, ktoré si cenia neutralitu, zistili, že príležitostne je múdre zostať doma. Ale keď nepokoj vypukne vtedy, keď sú v škole, prezieravo sa vytratia a vrátia sa domov, kým nie je obnovený pokoj.
Nedostatočná výučba
Keď spôsobuje problémy nedostatočná výučba, môže pomôcť dobrá komunikácia medzi dieťaťom a jeho učiteľmi. „Vždy povzbudzujeme našu dcéru, aby mala pozitívny postoj k jednotlivým predmetom,“ hovorí jeden manželský pár. Ale keď učiteľ nedokáže urobiť predmet zaujímavým, deti rýchle strácajú záujem. Keď vaše dieťa zistí, že je to tak, prečo ho nepovzbudiť, aby sa súkromne porozprávalo s učiteľom?
Pomôžte dieťaťu pripraviť si otázky, ktoré mu po zodpovedaní uľahčia pochopiť podstatu učiva a naučiť sa, ako využiť to, čo sa učí. Iba toto však nestačí na ozajstný a trvalý záujem o daný predmet. Veľa závisí aj od vášho rodičovského príkladu. Prejavte záujem tak, že sa budete s dieťaťom o učive rozprávať, a ponúknite mu pomoc pri praktických cvičeniach, ktoré zadá učiteľ.
V škole sú aj deti, ktoré pochádzajú z rozvrátených rodín alebo sú zneužívané či zanedbávané, a preto im často chýba sebadôvera a sebaúcta. Sú v styku s deťmi, ktoré azda žijú v lepších podmienkach. Väčšina rodičov si uvedomuje, že musí vytrvalo pomáhať svojim deťom vyrovnávať sa s problémami, ktoré vznikajú v škole. Ale ako by sa mali rodičia správať k učiteľom? Aký vzťah by si k nim mali rozvíjať a ako?
[Rámček na strane 7]
Je vaše dieťa obeťou šikanovania?
ODBORNÍCI radia, aby si rodičia všímali u svojho dieťaťa jasné príznaky. Zdráha sa dieťa chodiť do školy, vyhýba sa spolužiakom, prichádza domov s modrinami alebo s roztrhanými šatami?
Povzbuďte svoje dieťa, aby vám povedalo, čo sa presne stalo. To vám pomôže zistiť, či je skutočne problémom šikanovanie. Ak áno, pohovorte si s chápajúcim učiteľom.
Pomôžte dieťaťu vyrovnať sa so situáciou tak, že mu navrhnete, aby zostávalo v blízkosti spoľahlivých spolužiakov a vyhýbalo sa miestam, kde sa môže šikanovanie opakovať, a okolnostiam, ktoré k nemu môžu viesť. Ak má dieťa zmysel pre humor a vie, ako sa vynájsť v ťažkej situácii, často si vie dobre poradiť.
Nebuďte príliš úzkostliví a nepodporujte odplatu.